Mesiac bez kozmetiky

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 1/2020

Pomerne často zmieňujeme v našich testoch potravín a kozmetiky riziko tzv. kokteilového efektu. Každý z nás denne prijíma z ovzdušia, potravín, kozmetiky alebo napríklad textilu veľa rôznych chemických látok. Ich skladba, množstvo aj možnosti vzájomného pôsobenia sú neodhadnuteľné a môžu (no nemusia) negatívne pôsobiť na náš organizmus. V rámci redakčných diskusií na túto tému sme sa zamýšľali, či je v súčasnosti vôbec možné žiť bez (napríklad) kozmetiky. A tak vznikol nápad vyskúšať to v praxi.

Čoho som sa vzdala

Pred mesačnou výzvou na mojej kozmetickej poličke stálo celkovo 17 fľaštičiek, túb a téglikov. Nie všetky kozmetické prípravky som používala denne, aspoň raz mesačne som siahla po každom z nich. Konkrétne išlo o tieto:

  1. krém na ruky
  2. pleťový krém
  3. telové maslo
  4.  pleťová čistiaca voda
  5. pleťová maska
  6. balzam na pery
  7. tekuté mydlo
  8. šampón
  9. kondicionér
  10. vlasová kúra
  11. dezodorant
  12. antiperspirant
  13. parfum
  14. telový sprej
  15. depilačný krém
  16. pena na holenie
  17. pena do kúpeľa

Po mesiaci bez všetkých týchto prípravkov som usúdila, že minimálne polovicu svojej kozmetickej výbavy môžem oželieť, a pomerne radikálne som ju prečistila. Zostali mi tak oba krémy, balzam na pery, šampón, mydlo, dezodorant, parfum a pena na holenie.

Redaktorka dTestu Jana Nováková, ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke, sa tejto úlohy ujala a na celý mesiac vyradila zo svojho života všetky kozmetické prípravky, ktoré je zvyknutá používať. Jedinou výnimkou bola zubná pasta, ktorej sa nebola ochotná vzdať. Zvyšnú kozmetiku nahradila štyrmi základnými potravinami a celý mesiac starostlivo zaznamenávala svoje skúsenosti a dojmy. Tu sú.

Naozajstná výzva

Kým bežný muž si často vystačí so šampónom, mydlom, dezodorantom a penou na holenie, arzenál dámskej kozmetiky býva väčšinou rozsiahlejší. Ani ja som netušila, že moja kozmetická výbava pozostáva z takmer dvadsiatky produktov. Pravda je, že mnoho žien, mňa nevynímajúc, na seba „patlá“ pleťové masky, krémy, telové maslá a ďalšie kozmetické vymoženosti, hoci to ich pokožka nijako zvlášť nevyžaduje. Robia to tak sa zvyku, bez toho, aby sa zamysleli, či po takej intenzívnej starostlivosti ich pleť skutočne volá, alebo či tým pokožke, naopak, neubližujú. Práve premýšľanie o nutnosti či nevyhnutnosti používania toho alebo onoho prípravku bolo jedným zo sprievodných javov mojej bezkozmetickej výzvy.

Keď som prvý deň mesačnej výzvy ráno zo zvyku siahala po pleťovom kréme či balzame na pery a došlo mi, že si namiesto nich (ale aj mnohých ďalších prípravkov) budem musieť vystačiť len s olivovým alebo kokosovým olejom, ražnou múkou a vaječnými žĺtkami, bolo mi skoro do plaču. Ako dnešný deň prežijem? A čo tých ďalších dvadsaťdeväť? Už po pár hodinách som zvažovala, že to celé vzdám. Zvyk je skrátka „železná košeľa“.

Namiesto chémie olej a múka

Môj bežný vstup do nového dňa býval v znamení rôznych drobných rituálov − použitie krému na ruky, pleťového krému, balzamu na pery, dezodorantu aj parfumu. Bez toho všetkého som sa v prvých dňoch cítila hrozne. Neistá, nesvoja, akoby som to ani nebola ja. Keď som si tvár aj ruky prvýkrát natierala olivovým olejom, ktorý som na seba „liala“ priamo z fľaše, pripadala som si ako blázon. Postupne, po pár aplikáciách som spôsob použitia vylepšila − malé množstvo oleja som odliala do praktického malého dávkovača s kvapkadlom, ktorý pôvodne obsahoval vonný olej.

Počas prvého týždňa som tiež mnohokrát siahla do vreciek po balzame na pery, ktorý doteraz bol mojím neodmysliteľným spoločníkom. Niečo ako mobil alebo kľúče. Márne. Prvý deň som to bez hydratácie pier vydržala, druhý už som si zúfala. A tak som použila všemocný „oliváč“ aj na pery. Čuduj sa svete, bolo to príjemné. V malej fľaštičke som ho potom nosila všade so sebou.

Olizovanie povolené

Výrazným benefitom bolo, že ak som si pery mimovoľne oblizla, necítila som umelú ovocnú pachuť ako pri aromatizovaných balzamoch na pery. A to nehovorím o absencii nežiaducich minerálnych olejov, ktoré sa v priemyselne vyrábaných balzamoch často vyskytujú (pozri Test balzamov na pery, dTest 10/2017 a Test detských balzamov na pery, dTest 2/2019). Pery som si teraz mohla olizovať úplne beztrestne, vždy na ne potom stačilo len prstom znovu naniesť pár kvapiek oleja. Po pár dňoch som prešla na olej kokosový. Ten je praktický hlavne tým, že má na rozdiel od olivového pri izbovej teplote tuhú konzistenciu, a tak sa na pleť aj pery nanáša ľahšie.

Jedinú nevýhodu „olejovej“ hydratácie vidím v tom, že sa človek pri použití aj len malého množstva pomerne dosť leskne. No po pár minútach je efekt čerstvo umytého okna preč, takže aj toto sa dá prežiť.

Práve starostlivosti o pleť bez priemyselne vyrábanej kozmetiky som sa pôvodne bála najviac. Práve tá nakoniec prebehla, až na počiatočné zaváhanie, úplne bez problémov. Pri starostlivosti o tvár, pery, ruky aj celé telo som si po celý mesiac vystačila s olivovým, respektíve kokosovým olejom. Oboch výrobkov som za mesiac spotrebovala dohromady asi 150 mililitrov, čo robí pri cene 4,70 € za pol litra kvalitného oleja niečo okolo 1,40 € za všetku starostlivosť o pleť za celý mesiac. V porovnaní s obstaraním všetkých možných fľaštičiek a túb priemyselne vyrábanej kozmetiky teda bagateľ.

Namiesto klasického tekutého alebo pevného mydla som celý mesiac používala iba vodu a obdeň mydlo z kokosového oleja, hydroxidu sodného, bambuckého masla, destilovanej vody a ovsených vločiek vyrobeného doma. Nepenilo a nevoňalo tak ako to klasické, no poskytlo rovnakú čistiacu službu.


Sprcha nie je mrcha

Pomerne veľkým orieškom pre mňa bolo skončiť aspoň na mesiac s používaním dezodorantu a parfumu. Na oboje som zvyknutá rovnako ako na mydlo či krém a na rozdiel od týchto dvoch som sa rozhodla dezodorant a parfum ničím nenahradzovať. Usúdila som totiž, že bez nich by som sa mohla celkom bez úhony zaobísť.

Pretože moja bezkozmetická výzva prebiehala v novembri, keď teploty už väčšinou olizovali nulu, nebolo nutné používať dezodorant tak veľmi ako v letných mesiacoch. Aj tak som sa však bez neho cítila nepríjemne a nesvoja. Pomáhala som si sprchou toľkokrát denne, koľkokrát mi ju môj ročný syn umožnil. Spravidla to nebolo často, no niekoľko minút trikrát alebo štyrikrát denne som si „ukradla“.

Pomerne ťažko som sa vyrovnávala aj s tým, že nijako nevoniam. Nepatrím síce k ženám, ktoré na seba pred odchodom z domu nalejú pol fľaštičky, parfum som však doteraz používala denne minimálne dvakrát. Väčšinou len tak zo zvyku, pre dobrý pocit. O ten som teraz prišla a prvých pár dní som aspoň vonku mávala silný pocit, že to niekto musí spoznať.

Po zhruba desiatich dňoch tento dojem zmizol a ja som zistila, že ostatným je úplne jedno, či nejako „chemicky“ voniam, alebo nie. Je pravda, že som na hydratáciu používala kvalitný olivový olej, ktorý jemne voňal sám osebe, takže som vlastne akýsi parfum mala. Paradoxné je, že na konci mesiaca mi umelé vône iných ľudí začali byť, naopak, nepríjemné.

Múčna brečka vo vlasoch

Poslednou kapitolou bola starostlivosť o vlasy. Pred bezkozmetickou výzvou som používala klasický tekutý šampón, ktorý som občas doplnila kondicionérom alebo vlasovou kúrou. To všetko bolo na začiatku mesiaca preč a z kozmetickej poličky sa na mňa uškŕňalo iba obyčajné vrecúško s ražnou múkou, ktorá slúži napríklad na pečenie domáceho chleba. Práve tá sa odporúča ako prírodná alternatíva šampónu. V chladničke na mňa zase ako nepriemyselný kondicionér čakali vaječné žĺtky.

Pred prvým umývaním vlasov múkou som bola dosť rozpačitá a je pravda, že na prvýkrát mi to práve veľmi nevyšlo. Múky (ktorú sa odporúča premiešať s vodou v pomere 1 : 3) som pravdepodobne použila príliš alebo som nemala trpezlivosť s miešaním. Každopádne sa mi vo vlasoch vytvorila mazľavá brečka, ktorú som zmývala azda pol hodiny. Môj ražný súboj druhý deň pripomínali len zlepené pramene vlasov, z ktorých som zvyšky múky ešte minimálne ďalšiu polhodinu vyčesávala.

Druhý ražný pokus bol o niečo lepší, tretíkrát to už vyšlo na jednotku. Múku som rozmiešala s vodou starostlivo, aby v zmesi nezostala ani jediná hrudka. Do vlasov som „šampón“ rozotrela v zodpovedajúcom množstve a zmyla ho za pár minút. Druhý deň som sa mohla pochváliť bohatou šticou, ktorá žiarila zdravím. Tento vzhľad vlasom navyše vydržal celých päť dní; a to pritom bežne šampón používam každé dva, maximálne tri dni. Rozmiešané žĺtky som použila namiesto kondicionéra za celý mesiac dvakrát a vlasy sa po vaječnej kúre krásne leskli.

Pena dní

Na penu či olej do kúpeľa som si občas spomenula, no chuť na ich použitie som zahnala buď jednoduchým osprchovaním, alebo naliatím olivového oleja priamo do vane. Olivový kúpeľ telo dostatočne hydratoval, a tak mi po nej ani nechýbalo telové maslo, ktoré bežne používam. Bonusom bola príjemná a hlavne prirodzená vôňa. Olivový olej zafungoval prekvapivo dobre aj ako prírodný gél na holenie. Bez ďalších kozmetických vymožeností, ako je pleťová voda alebo maska, som sa zaobišla bez toho, aby som na ne čo len pomyslela.

Hoci začiatok bol veľmi náročný a po prvých dňoch som neverila, že mesiac bez kozmetiky zvládnem, nakoniec som vydržala. Po tridsiatich dňoch bez priemyselne vyrábaných prípravkoch som dospela k záveru, že používanie väčšiny kozmetiky je len otázka zvyku a že ju k životu vlastne vôbec nepotrebujem. Ak sa snažíte žiť zdravo a obmedzovať vplyvy najrôznejších chemických látok, môžete to skúsiť bez kozmetiky tiež. Budeme veľmi radi, keď nám potom napíšete, aké boli vaše pocity a skúsenosti.

Praktické rady

  • Ak sa tak ako ja rozhodnete dať na nejaký čas vale priemyselne vyrábaným krémom, siahnite po olivovom či kokosovom oleji.
  • Pre potreby domáceho použitia si olivový olej môžete preliať do prázdneho dávkovača od mydla. Ak máte potrebu mazať si ruky či hydratovať pery aj vonku, rovnako dobre poslúži aj malá fľaštička, napríklad od aromatického oleja.
  • Aj na použitie v kozmetike je dôležité dávať prednosť kvalite pred cenou. Sama som vyskúšala dva olivové oleje a rozdiel bol značný. Kým extra panenský olivový olej z ekologického poľnohospodárstva voňal aj hydratoval skvele, olej z olivových zvyškov zapáchal plastom, bol mazľavý a kožu pritom príliš nezvlhčil.
  • Kokosový olej, ktorý má pri izbovej teplote tuhú konzistenciu, si môžete lyžičkou pohodlne preložiť do prázdneho téglika od krému a používať ho ako jeho alternatívu. Len nezabúdajte, že olej mastí oveľa viac ako krém, a tak buďte opatrní s jeho dávkovaním.
  • Ak budete na umývanie vlasov používať ražnú múku, pamätajte, že menej je viac. Radšej si vlasy umyte dvakrát s použitím menšieho množstva zmesi múky a vody, než aby ste dávku prehnali a vymývali si ju z vlasov hodinu.
  • Najlepšou alternatívou antiperspirantu alebo dezodorantu je sprcha, koľkokrát denne sa to len dá.
  • Pripravte sa na to, že ak zvládnete mesiac bez priemyselných parfumov a vôní, môžu vám byť umelé vône iných ľudí nepríjemné.

Minirozhovor s odborníkom

V súvislosti s naším malým experimentom bolo, samozrejme, vhodné zistiť, ako sa na používanie kozmetických prípravkov a rôznych prírodných alternatív pozerá odborník dermatológ. O minirozhovor sme preto požiadali MUDr. Radmilu Konkoľovú, Ph.D.

Je používanie telovej kozmetiky nevyhnutné?

Nevyhnutné nie je v konečnom dôsledku nič. No nanajvýš vhodné celkom určite áno. U každého človeka v inej miere, pretože stav a typ kože je individuálny. Je dobré si uvedomiť, že na kožu neustále pôsobí celý rad vplyvov. Napríklad klimatické faktory, trenie odevov z rôznych materiálov, povrchovo aktívne látky (mydlá, sprchovacie gély, peny), ktoré ju odmasťujú. Aj vekom klesá prirodzená aktivita mazových žliazok. Koža začína byť tenká, suchá, šupinatá, ľahko zraniteľná. Človeka obvykle obťažuje pocit napätia a svrbenia. Vo všetkých týchto prípadoch pravidelné používanie vhodnej telovej kozmetiky pomáha.

Ktoré prípravky telovej kozmetiky by podľa vás ľudia mohli či mali radšej oželieť?

Či úplne oželieť, je ťažké povedať. Skôr by sme mali apelovať na zdravý rozum a mieru vo všetkom, čo konáme. Určite by sme mali viac premýšľať nad množstvom používaných umývacích kozmetických prostriedkov a nadmernou frekvenciou či intenzitou rôznych očistných procedúr (umývanie, kúpanie, sprchovanie atď.). To sa týka predovšetkým ľudí, ktorí takto svoju kožu trápia či už z relaxačných, alebo športových dôvodov. Po vyčerpaní prirodzenej regeneračnej kapacity ich kože sa potom stávajú pacientmi dermatologických ordinácií. Ľudia so sklonom k atopickej dermatitíde toto, bohužiaľ, často vedia od raného detstva a musia sa v tom cielene obmedzovať. Pre nich je nájdenie vhodnej telovej kozmetiky veľkou úľavou.

Aký je váš názor na používanie rôznych prírodných alternatív kozmetických prípravkov, napr. kokosového oleja, masti, bambuckého masla, olivového oleja a pod.?

Spomínané tuky sú pre dermatológov známymi a používanými nosičmi, ktoré môžu byť základom pre rôzne receptúry liečebnej starostlivosti. Dlhodobejšie ich bude znášať skôr veľmi suchá koža. Zvláčňujú ju, no nevstrebávajú sa, zostávajú na jej povrchu, ten sa stáva mierne klzkým (čo sa napr. využíva pri masážach). U pacientov s ekzémami sa niekedy krátkodobo využíva nízky alergénny potenciál nesolenej bravčovej masti na ošetrovanie kože alebo na masáže jaziev po niektorých chirurgických zákrokoch. Takže určite nie je proti používaniu týchto jednodruhových prírodných tukov zásadná námietka. Nie sú v pravom slova zmysle alternatívou tradičnej kozmetiky, veď aj ona ich často obsahuje. No je nutné dodať, že ošetrovanie týmito produktmi nemusí byť tzv. kozmeticky komfortné. A to práve preto, že zostáva na povrchu kože ako viac či menej silný mastný film. Aby výrobcovia kozmetiky dosiahli ľahšie a lepšie roztierateľné textúry (emulzie, krémy, mlieka), ďalej lepšiu vstrebateľnosť prípravkov a ich mikrobiologickú stálosť, nezostáva im iné, než v určitej miere využívať stabilizátory a konzervačné látky. Navyše sa prípravky snažia obohatiť aj o vonné a rôzne iné účinné látky, ktoré sľubujú ten či onen efekt. Problémom potom je, že takmer každá zložka kozmetiky sa môže prejaviť ako alergén. Takže odpoveď nie je jednoznačná, ani konfrontačná. Každý sme iný a každý môžeme siahnuť po tom, čo robí našej koži subjektívne dobre. Nič viac od kozmetiky v zásade nečakajme.


Prihlásiť