Chudnutie a výživoví poradcovia

Obsah červencového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 7/2020 Obsah červencového dTestu

Publikované v časopise 1/2020

Počas vianočných sviatkov veľa zemiakového šalátu, koláčikov a vianočky, na Silvestra zas chlebíčky, klobásky a čipsy, to všetko hojne zalievané alkoholom. K tomu polihovanie pri televíznych rozprávkach a ďalších reláciách − možno sa v tom veľa z vás spoznáva. Po Novom roku potom prekvapene hľadíte, čo to tá váha ukazuje za nepekné čísla, a márne sa snažíte zapnúť nohavice. V tej chvíľu dozreje v nejednej hlave rozhodnutie začať chudnúť.

Reklamácia služieb výživového poradcu

Nie ste spokojní s radou alebo s výsledkom činnosti výživového poradcu? Nie je negatívny výsledok spôsobený vaším aktuálnym zdravotným stavom alebo inými okolnosťami? Službu výživového poradcu môžete reklamovať rovnako, ako každú inú chybnú službu alebo chybný tovar.

Ak vám zostavil výživový poradca chybný výživový plán a ak máte jeho kópiu, reklamáciu to uľahčí. V prípade pochybností sa najskôr poraďte s iným výživovým odborníkom. Ak ste aj po tejto konzultácii presvedčení o chybnej službe výživového poradcu, reklamujte ju bežným postupom ako inú chybnú službu.

Nedostatok je nutné vytknúť bez zbytočného odkladu po tom, keď ste mali možnosť ho zistiť, najneskôr do šiestich mesiacov od poskytnutia služby. Lehota na vybavenie reklamácie zo strany poskytovateľa služby je 30 dní. Výsledkom reklamácie môže byť napr. poskytnutie primeranej zľavy z ceny služby. Ak nie je reklamácia vybavená včas, máte právo odstúpiť od zmluvy a žiadať vrátenie celej zaplatenej sumy.

Mnoho ľudí si už uvedomuje, že chudnúť svojpomocne podľa „trendy diét“ z internetu nemusí byť to najvhodnejšie riešenie. V lepšom prípade hrozí len jojo efekt, v tom horšom zdravotné ťažkosti. Využitie služieb výživového poradcu a chudnutie pod jeho dohľadom je oproti tomu zdanlivou stávkou na istotu. Lenže nie je poradca ako poradca, aj v tomto odbore sa pohybuje veľa nepoctivcov bez potrebnej kvalifikácie, ktorým ide iba o jednoduché a rýchle zisky. Aby sme vniesli do trochu neprehľadnej džungle biznisu zvaného výživové poradenstvo trochu svetla, požiadali sme o vysvetlenie Ing. Hanu Stříteckou, Ph.D., nutričnú terapeutku, členku Spoločnosti pre výživu a Českej obezitologickej spoločnosti a viceprezidentku Aliancie poradcov pre výživu ČR v jednej osobe.

Rozhovor s výživárkou Ing. Hanou Stříteckou, Ph.D.

Ako vnímate predsavzatia začať na Nový rok s chudnutím, ktoré si mnoho ľudí po vianočnom hodovaní dáva?

Ja s tým mám trochu problém, pretože ide o impulzívnu reakciu na to, že ľudia počas Vianoc viac hodujú, chodia po návštevách a pozerajú na televíziu. Takéto okamžité rozhodnutie väčšinou dlho nevydrží. Ak je človek naozaj rozhodnutý z nejakého dôvodu − či už zdravotného, alebo estetického − schudnúť, tak to funguje kedykoľvek v priebehu roka. Ale hneď po Novom roku pri tom málokto vydrží.

Existujú nejaké štatistiky alebo odhady, koľko percent chudnúcich vytrvá a dosiahne cieľ, ktorý si na začiatku roka stanovia?

Z pohľadu novoročného chudnutia o takých číslach neviem, ale keď sa pozriem na svoje okolie a na klientov poradne, tak väčšina buď nezačne vôbec a stále to odkladá, alebo začne len jednou vecou − buď so športom, alebo s jedlom − a skončí po mesiaci. Keď vydrží jeden z desiatich, tak je to výhra. Všeobecne sa hovorí, že v dlhodobých programoch na chudnutie je úspešná necelá štvrtina ľudí. Nielen že schudnú, no darí sa im potom optimálnu hmotnosť aj dlhodobo udržať.

Má zmysel vyhľadať odbornú pomoc nejakého výživového poradcu, aby bol človek v snahe o úpravu telesnej hmotnosti úspešný?

Ak sa človek dobre neorientuje vo výžive, nevie si predstaviť, čo znamenajú jednotlivé odporúčania, nemá pevnú vôľu a nevie vhodne skombinovať úpravu jedálneho lístka s pohybovou aktivitou, tak určite áno. Je to lepšie, odborník ho minimálne navedie na správnu cestu. Nemusí ho ani sprevádzať po celý čas chudnutia, no ukáže mu, kde robí najväčšie chyby. Veľa ľudí si totiž myslí, že vie, kde chybu robí, no v skutočnosti býva problém niekde inde.


Aké riziká hrozia, ak človek chudne bez odborného dohľadu?

Laik si sám môže nevedomky ublížiť. Za prvé môže mať nejaké zdravotné problémy, ktoré sa nasadením nevhodnej diéty môžu zhoršiť. Za druhé môže prestať prijímať niektoré druhy živín a potom síce veľmi rýchlo schudne, ale nepríde o tuk, ale o svalovinu, a následne sa aj tak dostaví jojo efekt. A za tretie sa môže stať, že ak cielene obmedzí niektoré potraviny, pretože si napríklad myslí, že po nich priberá, tak si tým môže odopierať niektoré dôležité vitamíny a minerálne látky. Ak tie organizmu chýbajú, tak sa to, samozrejme, môže podpísať na zdraví. Či už zhoršenou imunitou, vyššou mierou únavy, alebo rednutím kostí vedúcim k zlomeninám. Skrátka, akákoľvek jednostrannosť v strave a vynechávanie niektorého druhu potravín môže viesť k tomu, že sa skôr či neskôr dostavia nejaké zdravotné následky.

Poradenstvo zamerané na chudnutie ponúka mnoho subjektov či živnostníkov. Svoje služby prezentujú pod rôznym označením − môžeme sa stretnúť napr. s pojmami nutričný špecialista, nutričný terapeut, dietológ, výživový poradca a podobne. Môžete čitateľom vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel?

Legislatíva definuje iba nutričných terapeutov a dietológov. Nutričný terapeut je človek, ktorý vyštudoval vysokú školu alebo vyššiu odbornú školu daného zamerania. Cieľom tohto štúdia je pripraviť odborníkov pre zdravotnícke zariadenia, kde sa starajú o liečebnú výživu pacientov. Dietológ je lekár, ktorý má atestáciu v odbore. Všetky ostatné názvy používajú ľudia, ktorí nejako radia vo výžive. Medzi nimi môžu byť nielen tí, ktorí výžive a potravinám skutočne rozumejú, ale aj tí, ktorí len predávajú všelijaké výživové doplnky.

Tento rok (rozhovor sa uskutočnil v roku 2019; pozn. red.) sa podarilo presadiť v rámci národnej sústavy kvalifikácií, aby sa zaviedol takzvaný hodnotiaci štandard pre výživového poradcu. To znamená, že ľudia, ktorí nie sú nutričnými terapeutmi a nemajú vyštudovanú danú vysokú školu, môžu požiadať o skúšku u autorizovanej osoby a preukázať svoje vedomosti a zručnosti v oblasti výživy. Tým by sa mohol trh trochu prečistiť. Dúfam, že by to mohol byť jeden z krokov k viazanej živnosti, pretože teraz výživové poradenstvo viazanou živnosťou nie je.

Je možné sa na nutričného terapeuta obrátiť aj v prípade, keď ide klientovi iba o „kozmetický“ efekt chudnutia a nepotrebuje špeciálnu diétu zo zdravotných dôvodov?

Áno, je to určite možné. V nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach na to nie je čas, no veľa nutričných terapeutov má svoje súkromné poradne, kam za nimi môžu záujemcovia prísť. U nutričného terapeuta by mala byť väčšia istota, že im neporadí zle či neodborne, najmä ak ste človek, ktorý okrem nejakého toho kila navyše má aj nejaké ďalšie zdravotné ťažkosti (cukrovku, vysoký krvný tlak, dnu…).

Ako spoznať dobrého výživového poradcu? Ako by mal pri poradenstve postupovať?

Základom sú určite referencie − popýtať sa vo svojom okolí, či niekto má dobrú skúsenosť a môže niekoho odporučiť. Druhá vec je, že by dotyčný poradca nemal hneď ponúkať potravinové doplnky, škatuľkovú diétu alebo diétu „z vrecúška“. Mal by sa zaujímať, ako jeho klient je, ako veľmi sa hýbe, či má nejaké zdravotné ťažkosti… Nemal by ho strašiť ani mu dať od základov nový, všeobecný jedálny lístok. Mal by mu hlavne zostaviť osobný jedálny lístok. Pokiaľ hneď pri prvej návšteve „poradca“ núti klienta ku kúpe akýchkoľvek doplnkov, vrecúšok s kašou či koktailov, tabletiek a podobne, tak je to zlé.

Je pre vytvorenie jedálneho lístka a celkového plánu chudnutia nutné absolvovať na začiatku prístrojovú diagnostiku pre zistenie bazálneho metabolizmu a podielov aktívnej hmoty, svaloviny, tuku a vnútorného tuku?

V súčasnosti používajú nejakú prístrojovú diagnostiku skoro všetci. Ide o to, aká je kvalitná, pretože sú prístroje za 80 až 120 € a sú také, ktoré stoja napríklad 4 000 € a viac a sú podstatne kvalitnejšie. Poradca či terapeut by mal byť schopný aj bez prístrojov odhadnúť, ako na tom klient je. Mal by mu v podstate stačiť meter a kaliperačné kliešte na meranie podkožného tuku, no väčšina si pomáha práve prístrojmi na analýzu zloženia tela. Je to aj „pekný“ výstup pre klienta. Avšak dôležité je, ako sa namerané hodnoty interpretujú. Odborník by rozhodne nemal klienta hneď desiť, že má na sebe strašne veľa tuku, najmä ak používa lacný prístroj, no mal by to brať ako východiskovú hodnotu a sledovať, ako sa bude postupom času meniť. Dôležité tiež je, aby klient podstupoval merania vždy pri rovnakých podmienkach, pretože, samozrejme, hrá úlohu, či je to ráno alebo popoludní, pred jedlom alebo po ňom a podobne. Pokiaľ na to poradca neupozorní a nedbá, tak aj to je známkou neprofesionality.

Aký je váš názor na genetické testy na určenie metabolického typu. Majú opodstatnenie, oplatia sa?

Genetika hovorí, čo by mohlo byť, no nehovorí, že to tak bude. U nás zatiaľ vie tieto testy len málokto dobre interpretovať. Podľa môjho názoru to ešte na plošné používanie nie je. Samozrejme, časom sa možno dostaneme k tomu, že budeme poznať viac génov, ktoré niečo spôsobujú. Zatiaľ je to tak, že aj keď mi vyjde nejaká genetická analýza, tak to neznamená, že musím priberať alebo že nemôžem jesť sacharidy a podobne. Je to len o tom, že mám na niečo predispozíciu, no neznamená to, že to musí nutne nastať alebo vzniknúť.

Môže neodborné poradenstvo klientovi ublížiť po zdravotnej stránke?

Určite áno. Ohrozené sú tým najmä deti, tehotné ženy alebo ženy po menopauze, ktorým sa rýchlejšie odvápňujú kosti a podobne.

Ako je to vlastne so zodpovednosťou výživových poradcov voči klientom?

Existujú určité spory medzi nutričnými terapeutmi a výživovými poradcami. Nutriční poradcovia totiž majú rovnako ako lekári trestnú zodpovednosť, ak sú v zdravotníckom zariadení. Pokiaľ sú v súkromnej neregistrovanej poradni, tak rovnako ako výživoví poradcovia žiadnu trestnú zodpovednosť nemajú a ťažko si predstaviť, ako by prebiehalo prípadné dokazovanie v súdnom spore, či došlo vinou neodborného poradenstva k ujme na zdraví klienta, alebo nie.


Mal by mať zákazník s poradcom podpísanú nejakú zmluvu?

Áno, myslím, že to je vhodné a pre klienta je to aj signál, že ide o seriózneho poradcu. Človek tak dopredu vie, ako bude poradenstvo prebiehať a čo mu bude ponúkané. Nakoniec ide vždy len o odporúčania. Poradca nemá možnosť overovať alebo kontrolovať, či klient všetko dodržiava tak, ako má. Pokiaľ si chudnúci človek zo všetkých rád vyberie len časť, ktorá mu vyhovuje, tak to, samozrejme, môže mať dôsledky tak na chudnutie samotné, ako aj na jeho zdravotný stav.

Je možné chudnúť a následne si hmotnosť udržať iba na základe úpravy stravy bez zaradenia pohybových aktivít?

Možné to je, ale ide to ťažšie. Vždy je lepšia kombinácia oboch – tak úpravy stravovania, ako aj zaradenie pravidelného pohybu. Ak by človek chcel zvoliť len jedno z toho, tak je výhodnejšie zintenzívniť pohyb, pretože pri ňom vzniká svalová hmota. No aby svaly rástli, tak sa musia nielen hýbať, ale aj správne „kŕmiť“. Z môjho pohľadu horšia je snaha o chudnutie iba vďaka jedálnemu lístku, pretože pri tom môže dochádzať k úbytku svalovej hmoty a nie tuku, pretože to, čo v tele spaľuje živiny a zvyšuje metabolický obrat, sú práve svaly. Inak povedané, čím viac svalov mám, tým je to pre mňa lepšie, tým ľahšie sa mi bude chudnúť a tým lepšie si budem následne hmotnosť udržiavať.

Vedia výživoví poradcovia odporučiť klientovi tiež vhodnú pohybovú aktivitu a jej mieru, alebo je pre to potrebné nájsť iného odborníka?

Musím povedať, že často sú na tom výživoví poradcovia z tohto pohľadu lepšie ako nutriční terapeuti, pretože tí poznajú pohyb len z nejakého všeobecného hľadiska, zatiaľ čo výživoví poradcovia bývajú často zároveň napríklad tréneri z fitnescentier a majú možnosť s klientom pracovať aj po stránke pohybu. Na druhej strane začínajú v súčasnosti vznikať tímy, keď sú terapeuti alebo poradcovia dohodnutí s odborníkmi na pohyb a svoje služby si navzájom prepájajú.

Mali by ste na záver pre spotrebiteľov túžiacich po štíhlejšej postave nejakú radu alebo odporúčania?

Odporúčam nájsť si nejakú pohybovú aktivitu, ktorá bude vyhovovať, baviť a zakaždým úplne človeka „nezničí“. Nemusí to byť práve fitko, stačia napríklad len pravidelné svižné prechádzky. Ďalej je vhodné pokúsiť sa zamyslieť nad jedálnym lístok, pozrieť sa, či v ňom nie je veľa sladkého alebo sladené pitie a nájsť jednu vec, ktorá by sa dala rýchlo zmeniť. Len čo si na zmenu človek zvykne (cca za 2 – 3 týždne), môže pokračovať ďalej a zmeniť niečo ďalšie. Pokiaľ to sami nezvládneme, odporúčam nájsť si niekoho, kto poradí, ako na to. Pri hľadaní si určite zistiť referencie, popýtať sa medzi známymi na ich skúsenosti alebo popátrať aj na internete. Sú stránky, ktoré združujú či už nutričných terapeutov, alebo výživových poradcov. Záleží, čomu by dal čitateľ prednosť. Existuje aj Aliancia výživových poradcov, ktorá zastrešuje tých poradcov, ktorí niečo vedia alebo ktorí budú mať skúšku u autorizovanej osoby, o ktorej už som hovorila.

Pri zisťovaní osobných referencií a skúseností medzi známymi je dôležité sa pýtať, či neboli počas chudnutia hladní, nebolela ich často hlava, neboli im ponúkané potravinové doplnky namiesto zostavenia jedálneho lístka. A hlavne − či im to, čo schudli, potom skutočne vydržalo. Cieľom úpravy jedálneho lístka by nemala byť „hladná“ diéta, ale jedálny lístok, ktorý by mal byť udržateľný celoživotne. Z toho vlastne vychádza aj posledná veľmi dôležitá vec, a to, že by sa pri akejkoľvek úprave jedálneho lístka nemali vynechávať žiadne základné potraviny (pokiaľ daný človek nemá nejaké zdravotné obmedzenia). Také tie módne vlny, keď sa napríklad nesmú jesť mliečne výrobky alebo pečivo. Skrátka, ak je tam cielené vynechávanie základných potravín, tak to nie je správne. Správny jedálny lístok, nech už si ho zostavujem sám, alebo s pomocou odborníka, by mal obsahovať všetky základné potraviny. To znamená, že by tam malo byť mäso, mliečne výrobky, kvalitné obilniny, strukoviny, ovocie a zelenina. A pokiaľ možno mali by to byť prednostne potraviny naše (európske) a čo najmenej technologicky vopred upravené.


Prihlásiť