Ako testujeme krémy na ruce

Celkové hodnotenie je limitované pozitívnym nálezom endokrinných disruptorov. Uvádzané priemerné ceny sú platné v termíne redakčnej uzávierky.

Starostlivosť o ruky

Skúška, ktorá sa do celkového hodnotenia premietla najviac, prebiehala v laboratóriu a jej priebeh aj vyhodnocovanie sa robilo pod dohľadom laboratórnych odborníkov.

• Hydratáciu pokožky sme merali pomocou prístroja nazývaného korneometer. V oblasti kozmetiky ide o bežnú metódu, ktorá dokáže porovnať stav kože pred ošetrením kozmetickým prípravkom a po ňom. Získané hodnoty vypovedajú o stupni vlhkosti povrchu kože.
• Hodnoty súvisiace s transepidermálnou stratou vody a vplyvom na funkciu kožnej bariéry sme získali použitím tewametru. Namerané údaje, jednoducho povedané, vypovedajú o tom, či kožná bariéra funguje tak, ako má. V ideálnom prípade by mala odolať nepriaznivým vonkajším vplyvom a zároveň zadržať vodu, čím zaistí pokožke potrebnú vlahu.

Obe testovacie metódy využívajú ľudské subjekty – do testovania sa zapojili ženy vo veku medzi 25 až 67 rokmi. Každý prípravok sme vždy otestovali na pokožke dvadsiatich z nich. Aby sme získali čo najpresnejšie výsledky, týždeň pred meraním aj v priebehu testovania nesmeli ženy na ruky používať žiadne kozmetické prípravky.

Počas testovania sme krémy aplikovali na oblasť predlaktia. Na porovnanie účinnosti sme na blízke miesto použili ešte štandardný hydratačný krém, časť pokožky sme ponechali úplne bez ošetrenia akýmkoľvek prípravkom.

Prvá fáza merania mala za úlohu zistiť, v akom stave je pokožka rúk pred použitím krému. Počas nasledujúcich dvoch týždňov ženy používali testovaný prípravok dvakrát denne (na vopred stanovené miesto v presne určenom množstve). Záverečná fáza merania zachytávala stav pokožky po pravidelnej aplikácii produktu.

Výsledky získané počas prvého aj druhého kola sme vždy porovnali a zisťovali, akým spôsobom sa v závislosti od používania krému zmenili sledované vlastnosti a funkcie pokožky. Pri vyhodnocovaní účinnosti krémov sme však neporovnávali iba výsledky získané pred používaním konkrétneho prípravku aj po ňom. Dôležité bolo pre nás tiež zistiť, ako počas testovania reaguje ničím neošetrená pokožka alebo ako pôsobí referenčný hydratačný prípravok pri porovnaní s testovaným produktom. Vytúžená rovnováha nastala vtedy, keď medzi nameranými hodnotami v rámci oboch skúšok starostlivosti o ruky dokázal prípravok zvýšiť hydratáciu a zároveň znížil priechodnosť kožnej bariéry.

Použitie v praxi

Týmto súborom skúšok zasiahol do celkového hodnotenia subjektívny názor bežných používateliek. Pri testovaných prípravkoch hodnotili kozmetické vlastnosti – svoje postrehy vždy zaznamenali do vopred pripraveného dotazníka s deväťbodovou hodnotiacou škálou. Každý prípravok vyskúšalo tridsať žien rôzneho veku.

Riadené testovanie prebiehalo v špeciálne určenej miestnosti v priestoroch laboratória, ktoré spĺňa podmienky na senzorické testovanie podľa normy ČSN ISO 8589 – iba tak dokážeme zabezpečiť identické podmienky testovania. Ak by testovanie prebiehalo v domácom prostredí, hodnotenie by mohlo byť ovplyvnené napríklad rozdielnou teplotou alebo vlhkosťou okolitého prostredia.

V priebehu testovania ženy postupne vyskúšali, ako sa krémy dávkujú a rozotierajú, či sa dostatočne rýchlo vstrebávajú a či im vyhovuje konzistencia a vôňa. Päť minút po aplikácii zaznamenali do dotazníka, do akej miery zostávajú ruky po nanesení prípravku mastné a lepkavé. Túto skutočnosť overovali aj ďalšou skúškou, pri ktorej chytili pohár a sledovali, či na ňom zostanú mastné odtlačky. Na záver ženy posúdili, či majú po použití prípravku ruky pocitovo hydratované a hladké. Takisto napísali komentár, či by si prípravok samy kúpili.

Údaje na obale

Pri vyhodnocovaní sme sa riadili európskym nariadením 1223/2009 o kozmetických prípravkoch, podľa ktorého zodpovedá za zrozumiteľnosť, čitateľnosť a správnosť uvedených informácií predajca alebo distribútor. Musí dohliadnuť aj na to, aby boli údaje uvedené v jazyku krajiny, kde sa výrobok predáva (na našom trhu teda v slovenčine).

Na etiketách sme napríklad kontrolovali:

• číslo šarže umožňujúce identifikáciu kozmetického prípravku,
• informácie o výrobcovi,
• informáciu o krajine pôvodu,
• objem balenia,
• minimálnu trvanlivosť alebo čas, dokedy sa má prípravok spotrebovať po jeho otvorení,
• informáciu o funkcii výrobku,
• prítomnosť a čitateľnosť INCI listu (zoznamu použitých ingrediencií).
• nežiaduce látky

Podľa etikiet sme hodnotili aj zloženie jednotlivých prípravkov, v ktorom sme pátrali po látkach klasifikovaných ako endokrinné disruptory, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť prirodzené fungovanie hormonálneho systému. Sledovali sme aj to, či sa v zložení objaví dráždivá vonná zložka Butylphenyl methylpropional. Túto syntetickú zlúčeninu vyhodnotila totiž Európska komisia v roku 2016 ako potenciálne nebezpečnú a dráždivú (pri oplachovaných aj bezoplachovaných kozmetických prípravkoch).

Ak sme niektorú z týchto látok v prípravku objavili, limitovalo to jeho celkové hodnotenie. Na informáciu uvádzame v tabuľke, či (prípadne koľko) obsahujú jednotlivé prípravky alergénov, či sú parfumované alebo či v nich nájdete parabény.