Test drevených peliet 2019

Sdílejte

Publikované v časopise 8/2019

Drevené pelety nie sú nič viac ako zlisované piliny. To však neznamená, že sú všetky rovnaké. Dokázal to aj náš test. Do laboratória sme poslali 10 druhov peliet od rôznych výrobcov a zisťovali sme, koľko tepla dokážu vyrobiť, či nemajú vysoký obsah vody, či po nich nezostáva príliš veľa popola alebo či sa pri preprave nemrvia. Väčšina prešla skúškami bez problémov. Našli sme však aj pár výrobkov, ktorých cena rozhodne nezodpovedá ich kvalite.

Dobrá rada

Najvyššie hodnotenie v teste získali pelety od troch výrobcov: MM Royal Pellets (veľmi dobre, 0,25 €/kg), Timbory Pellets (veľmi dobre, 0,30 €/kg) a Zdeněk Kulda Ekopaliva (veľmi dobre, 0,21 €/kg). Posledné menované získali aj označenie výhodný nákup, vzhľadom na priaznivú cenu. Ak hľadáte kvalitné palivo za málo peňazí, môžeme vám odporučiť aj najlacnejšie pelety v teste Stora Enso Pellets (veľmi dobre, 0,20 €/kg).

Vyššia cena, bohužiaľ, neznamená vždy aj vyššiu kvalitu. Dokazujú to najhoršie pelety v teste. Ekoenergia Pelety Extra (nedostatočne, 0,29 €/kg). Sklamali nás vysokým obsahom vody a z toho vyplývajúcou nízkou výhrevnosťou. Výrobca navyše neuvádza na obale prakticky žiadne informácie, ktoré by vám mohli prezradiť čokoľvek o kvalite alebo vlastnostiach týchto peliet.

Prečo máme kúriť drevenými peletami? Oproti kachliam a kotlom na kusové drevo majú peletové niekoľko výhod. Z tých praktických môžeme menovať vyššiu výhrevnosť, automatické elektrické zapaľovanie alebo regulované horenie, takže môžete podľa potreby zvyšovať alebo znižovať výkon. Vďaka automatickému podávaču navyše stačí raz za niekoľko dní doplniť palivo do zásobníka.

Pelety sú okrem toho ohľaduplnejšie aj k životnému prostrediu. Pri ich spaľovaní vzniká podstatne menej škodlivín. V rámci testu kachlí na pelety, ktorý nájdete v dTeste 2/2019, sme robili aj meranie tvorby emisií pri kúrení v krbovej vložke, v peletových kachliach a kachliach na drevo. Ukázalo sa, že pri spaľovaní polien vzniká desaťkrát viac oxidu uhličitého aj uhoľnatého ako pri peletách.

Takto všeobecne povedané to znie vynikajúco. Možno sa však na kvalitu peliet naozaj spoľahnúť? Aby sme získali odpoveď, pripravili sme pre ne dôkladný test. Navštívili sme obchodné reťazce a hobby markety, kde sme nakúpili desať druhov drevených peliet prevažne od českých výrobcov. V našom výbere však nájdete aj výrobok slovenského a poľského pôvodu.

Kvalita pod drobnohľadom

Najprv si v stručnosti povedzme, čo všetko sme na peletách skúmali. Ako dve najdôležitejšie kritériá pre kvalitu peliet sme vybrali ich mechanickú odolnosť a popolnatosť. Prvá spomínaná skúška preverovala, či sa vám pri preprave alebo presypávaní nebudú pelety mrviť na prach a piliny. Druhá skúška slúžila na to, aby sme zistili, koľko popola zostane po zhorení.

Ďalšou dôležitou skúškou bolo meranie obsahu vody. Nadmerná vlhkosť peliet neprospieva kotlom a navyše zvyšuje množstvo vyprodukovaných emisií. Nakoniec sme ešte posúdili obsah dusíka, výhrevnosť a násypnú hmotnosť − teda to, koľko kilogramov peliet sa vám zmestí do úložného priestoru. Nakoniec ešte dodajme, že sme hodnotili aj prítomnosť a správnosť informácií na obale.

Triedy kvality peliet

A1 − Najvyššia trieda peliet, na ktoré sa používa len kmeňové drevo. Nesmie obsahovať kôru ani byť akokoľvek chemicky ošetrované. Má najprísnejšie limity na obsah popola a niektorých látok ako dusík alebo síra.

A2 − V tejto triede už drevo môže obsahovať kôru, zvyšky z drevovýroby alebo odpad z ťažby dreva. Počíta sa preto s vyšším obsahom popola a dusíka. Stále však platí, že môže ísť len o také drevo, ktoré nebolo chemicky ošetrované.

B − Tieto pelety sa už môžu vyrábať z dreva, ktoré bolo v kontakte s chemikáliami, napríklad s farbami alebo konzervačnými prostriedkami. Na ich výrobu sa môže používať odpadový materiál z výroby dreva. Napriek tomu musia aj pelety triedy B spĺňať prísny limit na obsah ťažkých kovov.

Menej popola − menej starostí

Popolnatosť je jeden z kľúčových parametrov kvalitného a spoľahlivého kúrenia peletami. Čím menej popola vám po spálení peliet zostane, tým lepšie. Po prvé to znamená, že nebudete musieť tak často kotol čistiť. Po druhé môže chemické zloženie popola prispievať k vzniku trosky (odpad pri tavení rudy − pozn. prekladateľa) a niekedy spôsobiť dokonca predčasnú koróziu kotla. Aj preto je dobré používať pelety s čo najnižším obsahom popola.

V našom teste sme popolnatosť preverovali tak, že sme do laboratórneho téglika presne odvážili vzorku peliet a spálili ju v peci pri kontrolovaných podmienkach pri teplote cca 550 °C. Po zhorení peliet sme téglik ochladili a zvážili obsah popola.

Platná technická norma pre drevené pelety rozlišuje tri kategórie kvality. Viac informácií o rozdieloch medzi nimi sa môžete dočítať v informačnom boxe nižšie. Jedným z rozdielov v kvalite je aj to, aký vysoký obsah popola jednotlivé kategórie tolerujú. Pelety triedy A1 môžu obsahovať nanajvýš 0,7 % popola. Trieda A2 má limit 1,2 % a v najnižšej triede B môžu zostať v kachliach až 2 % popola. V takom prípade musíte počítať s tým, že ak počas sezóny spálite dve tony peliet, bude vás čakať, okrem iného, vymetanie a vynášanie až 40 kg popola.

Najnižšiu popolnatosť v našom teste mali pelety značky Stora Enso. Namerali sme iba 0,26 % z pôvodnej hmotnosti peliet. To však neznamená, že by ostatné dopadli výrazne horšie. Až na dva výrobky sa všetky testované pelety zmestili do 0,5 % obsahu popola. Tými dvoma prípadmi sú BIOMAC Standard a Ekoenergia Pelety Extra. Pri značke BIOMAC sme zistili 1,5 % popolavosť. Podľa štandardu by preto patrili do triedy B. V peletách Ekoenergia bol obsah popola trochu nižší − konkrétne 1,1 %, čo by stačilo na zaradenie do triedy A2. Patrí sa však dodať, že ani jeden z týchto výrobkov nemá certifikáciu kvality, takže si to, takpovediac, môžu dovoliť.

Nekupujte omrvinky...

Pelety by mali byť pevne zlisované. Prečo? Preto, aby kúrenie nepridávalo viac práce, ako je nevyhnutné. Rozdrobené síce tiež zhoria, pri skladovaní a prenášaní sú však rozsypané piliny na ťarchu. Okrem toho sa stáva, že drobné čiastočky zanesú a zablokujú automatický podávač plniaci kotol peletami. Preto sme v skúške mechanickej odolnosti zisťovali, aké sú pelety odolné proti nárazom alebo mrveniu pri manipulácii a preprave. Pelety sme umiestnili do otáčajúceho sa bubna, v ktorom narážali do seba aj do stien. Potom sme ich preosiali cez sito, ktoré oddelilo častice menšie ako 3,15 mm. Vážením sme nakoniec určili podiel peliet, ktoré sa rozpadli na menšie kúsky.

Technická norma určuje, že rotovanie v bubne by malo bez rozdrobenia zvládnuť aspoň 97,5 % peliet. Všetky testované výrobky túto skúšku zvládli bez nedostatkov. Najpevnejšie boli MM Royal Pellets, v ktorých si tvar udržalo celkovo 99,6 % z nich. Ale aj tie najdrobivejšie sa zmestili do limitu − BIOMAC Standard Pellets obstáli v skúške bez drobenia v limitných 97,5 %.

... a neskladujte vzduch

Už v úvode sme popísali, že skúška násypnej hmotnosti má za úlohu preveriť, či pelety dokážu efektívne naplniť skladovací priestor. Pelety sa nasypú do odmernej nádoby, ktorá sa niekoľkokrát strasie nárazom. Po strasení by mali mať hustotu minimálne 600 kg/m3. Nebol to problém ani pre jednu testovanú vzorku. Najviac hmoty sa do nádoby zmestilo zo vzorky BIOMAC 8 mm Pellets, pri ktorých sme namerali hustotu 686 kg/m3. Najmenej sme, naopak, zistili pri peletách Ekoenergie − presne 609 kg/m3.

Na dreve nezáleží, na kvalite výroby áno

Ste zvyknutí kúriť kusovým drevom? Tak vám určite vŕta v hlave, ktoré drevo je na výrobu peliet najvhodnejšie. Odpoveď je jednoduchá − je to úplne jedno. Keďže sa drevo rozreže na piliny a zlisuje vysokým tlakom na identické pelety, majú rovnakú výhrevnosť nehľadiac na ich pôvod. Rozdiely v druhu dreva musí riešiť iba ich výrobca. Napríklad bukovina vykazuje všeobecne vyššiu drobivosť ako iné drevo. Nemusí to však znamenať, že sa pelety z bukového dreva budú nutne rozpadať. Rozhodujúci je vhodný postup a technológie pri výrobe. Odporúčame preto, aby ste si pri nákupe nelámali hlavu s druhom dreva, ale skôr si všímajte to, či nie je vo vreci príliš veľa pilín a prachu. To svedčí o ich kvalite oveľa viac než to, z akého stromu pochádzajú.

Kúriť vodou sa nevypláca

Ďalšou dôležitou skúšku bolo meranie obsahu vody v peletách. Tu platí priama úmera, že čím vyššia vlhkosť, tým nižšia výhrevnosť. Keďže kotol musí pri spaľovaní odpariť všetku vodu v peletách, klesá aj celkové množstvo tepla, ktoré sú schopné pelety vyprodukovať.

Vlhké pelety majú navyše aj ďalšie nevýhody. Pri ich horení vzniká väčšie množstvo nežiaducich emisií škodlivých pre ľudské zdravie aj životné prostredie a môžu sa podpísať aj na účinnosti kotla − vyššia vlhkosť totiž môže spôsobiť vznik trosky, ktorá znižuje účinnosť kotla alebo kachlí. Platná norma pre drevené pelety vyžaduje, aby ich vlhkosť nepresahovala 10 %, a to aj vtedy, keď ide o pelety nižšej triedy zlisované z odpadkov pri drevovýrobe. Veď aj kotly a kachle na ich spaľovanie sú konštruované na maximálne desaťpercentný obsah vody.

Vlhkosť v peletách sme zisťovali v sušiarni. Vopred odváženú vzorku peliet sme dali vysušiť pri teplote cca 105 °C a potom sme vzorku znova zvážili. Z rozdielu sme vypočítali percentuálny obsah vody v peletách. Namerané hodnoty sa, až na jednu výnimku, zmestili bez problému do požadovaného limitu. Najsuchšie boli BIOMAC 8 mm Pellets, v ktorých sme namerali vlhkosť iba 4,6 %. Nízke číslo ukázali aj pelety Zdeněk Kulda, ktoré sa zmestili do 6 % obsahu vody. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, boli pelety slovenskej značky Ekoenergia. V nich sme namerali vlhkosť celých 11 %.

To, že sa vyšší obsah vody prejaví na tom, koľko tepla pelety vyrobia, potvrdil aj náš test. Ekoenergia skončila v skúške výhrevnosti najhoršie s výhrevnosťou 16,5 MJ na kilo peliet. Väčšina ostatných dokázala uvoľniť 17 až 17,6 MJ. Najvyššiu výhrevnosť mali pelety BIOMAC Pellets 8 mm. Z jedného kilogramu peliet sa nám podarilo vytvoriť 18,1 MJ tepla.

Chcete kúriť bez chémie?

Nakoniec sme merali ešte obsah dusíka v peletách. Objavuje sa totiž v nadmernom množstve v takom dreve, ktoré bolo chemicky ošetrované. Najvyššia trieda peliet A1 a A2 by mala zaručovať, že sa pri ich výrobe bude používať iba čistý materiál bez obsahu chemikálií. Trieda B obsah takýchto látok povoľuje. Môže ísť napríklad o drevo, ktoré bolo napustené lepidlom, natreté konzervačným olejom alebo farbou. Pri jeho spaľovaní však vzniká viac škodlivín.

Najviac dusíka sme namerali v BIOMAC 8 mm Pellets. S obsahom 0,44 % sa však stále zmestili do polpercentného limitu peliet triedy A2. Rozhodne teda nejde o zlý výsledok. Ostatné testované pelety však spĺňajú požiadavky triedy A1. Najmenší obsah dusíka zo všetkých sme zistili v MM Royal Pellets, konkrétne 0,08 %.

Užitočné aj nič nehovoriace značenie

Okrem kvality peliet sme hodnotili aj informácie uvedené na obale. Sledovali sme hlavne to, či výrobca uvádza triedu kvality alebo popolnatosť peliet. To sú kľúčové údaje, ktoré vám môžu pomôcť pri výbere a aspoň orientačne spoznať, ktoré z nich zaručujú vyššiu kvalitu. Skontrolovali sme však aj prítomnosť ďalších informácií − tie však na celkovú známku za deklaráciu na obale nemali až taký veľký vplyv.

Väčšina testovaných výrobkov základné informácie skutočne uvádza. Iba pri troch − BIOMAC 8 mm Pellets, BIOMAC Standard PelletsEkoenergia Pelety extra − chýbal údaj o triede kvality. Ekoenergia od nás navyše dostala zníženú známku za obsah popola a vlhkosť. Na obale síce tieto údaje deklaruje, nezodpovedajú však skutočnosti. Oproti uvedenej popolavosti max. 0,7 % sme zmerali 1,1 % a oproti max. vlhkosti 10 % sme tiež zistili o percento viac. Je to navyše jediná značka, ktorá nikde neuvádza výrobcu peliet, iba distribútora.

Ako sa vyznať v certifikáciách?

FSC (angl. skratka pre Radu lesného hospodárenia) je najstarší certifikačný systém na podporu udržateľného lesného hospodárstva. Vznikol v roku 1993 ako reakcia na nekontrolované využívanie lesov, ktoré často viedlo kvôli okamžitému zisku majiteľa k ich dlhodobej devastácii. Certifikát môže získať majiteľ alebo správca lesa vtedy, keď sa o les stará podľa zásad a požiadaviek organizácie FSC.

V obchodoch sa môžete stretnúť s tromi druhmi certifikácie tejto organizácie. FSC Forest Management slúži na označenie lesného hospodárstva, ktoré je šetrné k životnému prostrediu, spoločensky prospešné a ekonomicky dlhodobo udržateľné. FSC Chain of Custody je určený na sledovanie drevených produktov počas celého výrobného reťazca a nakoniec FSC Controlled Wood výrobcom umožňuje využívať pri výrobe s rôznymi materiálmi certifikované drevo.

PEFC čiže Program na podporu certifikácie lesov vznikol pred 20 rokmi vo Švajčiarsku. Podobne ako FSC ide o celosvetovú mimovládnu a neziskovú organizáciu, ktorá podporuje udržateľné hospodárenie pomocou certifikácie lesov a výrobkov z dreva. Hlavný rozdiel je v tom, že PEFC prispôsobuje požiadavky na certifikáciu miestnym podmienkam. Pri schvaľovaní žiadostí preto berie do úvahy situáciu konkrétnej krajiny alebo regiónu z hľadiska životného prostredia, ekonomickej situácie alebo historickej tradície.

Program PEFC ponúka dva druhy certifikátov. PEFC Forest Management je, podobne ako rovnomenný certifikát FSC, určený vlastníkom alebo správcom lesov. Zaručuje dodržiavanie lesného hospodárstva v súlade s medzinárodne stanovenými štandardmi na udržateľné riadenie. PEFC Chain of Custody slúži firmám, ktoré chcú pri výrobe používať certifikované drevo. PEFC v takom prípade kontroluje celý proces výroby od ťažby, prepravy a spracovania až po distribúciu.

Databáze testovaných výrobků

Drevené pelety 2019 (10 výrobků)
poslední aktualizace: 15.7.2019


Prihlásiť