Kúpanie v priehradách

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 8/2019

Kúpanie vo voľnej prírode má svoje čaro aj punc romantiky, v niektorých prípadoch však môže byť nevhodné či dokonca zdraviu nebezpečné. Tentoraz sme si vzali na mušku obľúbené priehrady. Čo si pred cestou k priehrade postrážiť a kedy je, naopak, vhodné sa kúpaniu v týchto vodných plochách vyhnúť?

Primárne väčšina priehrad slúži na zásobovanie vodou, výrobu elektrickej energie alebo ochranu pred povodňami. Kúpanie, vodné športy či rybolov sú skôr okrajovými, napriek tomu veľmi populárnymi funkciami priehrad. Ak si je človek vedomý nebezpečenstva a rizík, ktoré na neho môžu pri radovánkach vo vode číhať, môže sa im väčšinou vyhnúť a „kúpačku“ si bezpečne užiť.

Medzi najväčšie riziká patrí utopenie a úrazy. Na rozdiel od klasických vonkajších kúpalísk, kde je spravidla prítomný plavčík pripravený okamžite poskytnúť prípadnému topiacemu sa pomoc, pri priehradách to tak nie je.

Od siníc sa držte ďalej

K ďalším rizikám patrí znečistená voda a s ňou súvisiace riziko vzniku rôznych infekčných chorôb alebo napríklad prítomnosť siníc, teda organizmov príbuzných baktériám, ktoré sa vyskytujú hlavne vo vode. Produkujú dráždivé látky, ktoré môžu spôsobovať napríklad rôzne alergie.

Anketa medzi odborníkmi

Možno priamo na mieste zistiť, či je voda v tej či onej vodnej ploche v poriadku? A aké riziká vyplývajú z kúpania v nekvalitnej vode? Pýtali sme sa expertov na kvalitu vody zo Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) a krajských hygienických staníc (KHS).

Možno vizuálne odhadnúť kvalitu vody v priehrade?

Mgr. Petr Pumann, SZÚ: Vidieť možno predovšetkým masový rozvoj siníc, ide o zelené povlaky na hladine alebo drobné čiastočky (veľké mm až cm vo vodnom stĺpci – „zelená krupica“, niektoré sinice vyzerajú trochu ako kúsky trávy či ihličie zo smrekovca). Či voda obsahuje patogénne mikroorganizmy, sa spoznať nedá (okrem extrémnych prípadov, kde sú blízko miesta kúpania vyvedené odpadové vody). Samozrejme, vyššie riziko je tam, kde je vyšší počet ľudí. A vyššie riziko tiež býva po dažďoch, no to je dosť miestne špecifikum.


MUDr. Jana Derková, KHS Juhomoravského kraja: Určite, ak sa objaví zelený zákal, početné vznášajúce sa ihličky v stĺpci a vrstvách vody, okrúhle zelené útvary alebo nepravidelné zelené zhluky na hladine, možno odhadnúť minimálne, že ide v najlepšom prípade o vodu so zhoršenými vlastnosťami (2. akostný stupeň), zvyčajne skôr o zhoršenú kvalitu vody (3. akostný stupeň).

Mgr. Roman Šťastný, KHS Ústeckého kraja: Najčastejšie sa uvádza test s plastovou fľašou. Fľaša so zúženým hrdlom (možno použiť napríklad priehľadnú fľašu od balených vôd) naplníme vodou po okraj a necháme aspoň 20 minút stáť v pokoji na svetle. V prípade, že sa pri hladine vytvorí zelený krúžok tvorený zelenými organizmami v tvare „sekaného ihličia alebo zelenej krupice“ (a voda pritom zostane číra), ide s najväčšou pravdepodobnosťou o sinice. Ak voda zostane zakalená rovnomerne alebo sa začne tvoriť väčší zákal pri dne, pôjde pravdepodobne o riasy.

Aký je rozdiel v kvalite vody medzi priehradami a klasickými vonkajšími kúpaliskami?

Mgr. Petr Pumann: Ak vonkajším kúpaliskom mienime dezinfikované kúpalisko s recirkuláciou vody, tak oproti prírodným lokalitám pripadá do úvahy navyše vplyv vedľajších produktov dezinfekcie (látok vznikajúcich reakciou dezinfekčného činidla s organickými látkami, ktoré do vody kúpajúci sa vnáša), ktoré sú zo zdravotného hľadiska problematické. Pridávanie dezinfekcie nie je samoúčelné, pretože kúpajúci sa ľudia môžu do vody vnášať patogénne mikroorganizmy a dezinfekcia väčšinu z nich pomerne rýchlo usmrtí, takže sa tým výrazne znižuje riziko nákazy.

Dezinfekcia, prípadne cielene pridávané algicídy (skupina pesticídov používaná na hubenie rias, pozn. red.) v umelých kúpaliskách minimalizujú riziko rastu rias a siníc. Masový rast rias a siníc je najčastejším problémom v prírodných lokalitách.

Umelé kúpaliská majú tiež oveľa prísnejšie limity pre kvalitu vody a frekvenciu kontroly v porovnaní s prírodnými lokalitami. Pod vonkajšie kúpalisko by sa tiež dali radiť nádrže so spevnenými stenami a dnom, v ktorých sa voda neupravuje ani nedezinfikuje (tzv. betoňáky). V nich síce nehrozí riziko z vedľajších produktov dezinfekcie, no patogénne mikroorganizmy môžu vo vode prežívať dlhšie než v dezinfikovaných vodách a vo vode vo veľkých nádržiach zas dochádza k rýchlejšiemu zriedeniu. Pri tomto type lokalít zas nehrozí masový výskyt siníc vo forme vodného kvetu. Ak v nich voda zozelenie, ide spravidla o riasy, ktoré sú zo zdravotného hľadiska oveľa menej významné.

Dana Šalamunová, MBA: V kúpaliskách sa kvalita vody môže zhoršiť rýchlejšie, pretože ide typicky o menšie plochy. Preto býva voda v kúpaliskách teplejšia, majú však obmedzenú kapacitu.

Mgr. Roman Šťastný: Je možné očakávať, že vzhľadom na objem a hĺbku bude voda v rozsiahlejších vodných plochách kvalitnejšia ako v obdobných menších prírodných nádržiach, kde nedochádza k úprave vody.

Všeobecne však závisí od množstva ďalších faktorov. „Malé“ kúpaliská môžu mať možnosť regulovať prítok a odtok vody, môže dôjsť k výmene celého objemu vody. Niekde sa kvalita vody dá ošetriť aj pomocou chémie; záleží na tom, či ide o kúpalisko prírodné, alebo umelé, a akým spôsobom tam dochádza či nedochádza k úprave vody. Podstatná je tiež samotná nádrž − hĺbka, rozloha hladiny, nadmorská výška, využívanie nádrže (rekreácia, chov rýb…), výdatnosť a kvalita prítoku a odtoku, obsah živín vo vode, počasie atď.

Aké zdravotné riziká so sebou nesie kúpanie v nekvalitnej vode?

Mgr. Petr Pumann: Z hľadiska infekčných ochorení ide predovšetkým o žalúdočné a črevné infekcie, známe sú však aj niektoré ďalšie ochorenia vrátane tých vážnejších. Do úvahy pripadajú aj niektoré kožné ochorenia, ktorá si ľudia často spoja s kúpaním (napr. cerkáriová dermatitída prejavujúca sa intenzívnym svrbením a „pupencami“).

Z hľadiska siníc sa u citlivých jednotlivcov môžu prejaviť rôzne alergické kožné prejavy. Tie môžu byť vážnejšie, ale ťažké akútne otravy ľudí sinicovými toxínmi pri kúpaní sú vzácne aj vo svetovom meradle, pretože kúpanie vo vodných kvetoch príliš neláka.

MUDr. Jana Derková: Ide o potenciálne riziko predovšetkým infekčné (napr. črevné či žalúdočné ťažkosti, zápalové ochorenia uší a očí) alebo prípadne neinfekčného ochorenia (alergizujúce zápaly pokožky, dýchacích ciest atď.). Inak tiež nezabúdajme, že nebezpečenstvo pre kúpajúceho nie je spojené len s kvalitou vody, ale v oveľa vyššej miere s úrazmi, (u)topením alebo slnečným žiarením. Zásadné je nepreceňovať svoje sily, skokansky nehazardovať bez toho, aby sme poznali hĺbku vodnej nádrže, nepodceňovať ani vplyv alkoholu alebo iných omamných látok, ktoré znižujú reaktívnu schopnosť, odhad, fyzický výkon človeka a majú dopad aj na termoreguláciu organizmu a pod.

Dana Šalamunová, MBA: Riziká v prírodných kúpaliskách predstavujú najmä sinice a potenciálne fekálne znečistenie − môže sa objaviť alergická reakcia, zápal spojiviek a pri požití črevné ťažkosti a možný je aj prenos žltačky typu A. V prírode sa môžete stretnúť s tým, že dostanete kožné vyrážky na častiach tela ponorených do vody − môže ísť o veľmi svrbivé ochorenie, tzv. cerkáriovú dermatitídu. Kožné problémy či zápal spojiviek môže spôsobiť veľké množstvo toxických siníc, cerkáriovú dermatitídu spôsobuje parazit (Trichobilharsia ocelata) viazaný na výskyt vodného vtáctva a vodných ulitníkov.

Mgr. Roman Šťastný: Všeobecne je možné konštatovať, že riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním. Samozrejme, veľmi záleží tiež na citlivosti konkrétneho človeka. V tomto ohľade sa vždy za rizikovú skupinu považujú deti, tehotné ženy, osoby trpiace alergiou a osoby s oslabeným imunitným systémom.

Najčastejšie sú však riešené sinice a súhrnne možno uviesť, že sa môžu vyskytnúť rôzne kožné problémy, vyrážky, zápaly, nádcha a alergické reakcie očí a spojiviek. Sinice sú pôvodcami alergénov a toxínov, môžu zapríčiniť tiež ľahké akútne otravy, prejavujúce sa črevnými a žalúdočnými ťažkosťami cez bolesti hlavy až po vážnejšie pečeňové problémy. Občas sa objavuje tiež cerkáriová dermatitída − parazitárne ochorenie, ktoré sa u človeka prejavuje tvorbou škvŕn, pľuzgierov a začervenaním kože. Je sprevádzané intenzívnym svrbením, ktoré trvá zvyčajne niekoľko dní. Spôsobujú ho drobné parazitické živočíchy predovšetkým rodu trichobilharzia (vtáčia motolica), ktorých životný cyklus je viazaný jednak na vodné ulitníky a ďalej na vodné vtáky (napr. divé kačice). Z hľadiska cerkáriovej dermatitídy je najdôležitejšou fázou životného cyklu tzv. cerkáriové štádium, ktoré sa uvoľní z ulitníka do vody a snaží sa nájsť vodného vtáka, v ktorom by dokončilo svoj vývoj. Ak cerkárie narazia na kúpajúceho sa človeka, prenikajú do jeho kože. Pri opakovanom stretnutí je pokus o prienik kožou človeka sprevádzaný silnou imunitnou reakciou, čo je vlastne cerkáriová dermatitída.

Aké „hygienické minimum“ by ľudia mali dodržiavať pri a po kúpaní v priehradách?

Mgr. Petr Pumann: Keď už sa niekto rozhodne kúpať vo vodnom kvete siníc, je dobré sa vyhnúť náhodnému napitiu vody (radšej si nepotápať hlavu, čím sa obmedzí aj expozícia očí a dýchacích ciest). Tiež možno odporučiť následné osprchovanie. Z hľadiska infekčných ochorení je dôležité pamätať aj na ostatných a nekúpať sa, ak mám (alebo som mal) črevné či žalúdočné problémy. To, pochopiteľne, platí aj pre kúpanie v bazénoch. A samozrejme mať na zreteli to, že najväčšie riziká kúpania nebývajú spojené s kvalitou vody, ale s precenením síl, nezodpovedným správaním v kombinácii s alkoholom a následným utopením sa alebo vážnym úrazom. A nemožno podceňovať ani riziká spojené s pobytom na slnku.


MUDr. Jana Derková: Všeobecne možno uviesť, že podobné opatrenia ako pri a po kúpaní v umelých kúpaliskách alebo nádržiach s prírodným spôsobom čistenia vody. Vodu rozhodne neprehĺtať, nevyplachovať si ústa, nenechať zbytočne tiecť do nosných a ušných dutín. Ďalej si po kúpaní vyzliecť mokré plavky, ak je možnosť, tak sa určite osprchovať čistou vodou, usušiť sa a prezliecť sa do suchých šortiek, šiat, plaviek atď. Určite nezostávať v mokrej bielizni, hoci sa nám môže zdať, že vonku je značné teplo a mokrý textil je príjemne chladivý. Ide predovšetkým o prevenciu zápalov močových ciest, prípadne ak ide o kúpanie v povrchových prírodných vodách, v ktorých sú rozmnožené sinice a riasy, ide navyše aj o prevenciu možného podráždenia, alergizácie kože priľnutej k „zelenej“ mase v plavkách. Deťom a dospelým, ktorí sú náchylní na zápaly vonkajšieho alebo stredného ucha, sa odporúča jemne a dosucha vytrieť vonkajší zvukovod.

Dana Šalamunová, MBA: Po kúpaní v prírodných kúpaliskách by sa ľudia mali dôkladne osprchovať teplou vodou a určite použiť mydlo.


Prihlásiť