Ako dopriať deťom radosť z pohybu

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 8/2019

Začiatok povinnej školskej dochádzky vnáša do života dieťaťa viac zmien. Pribúdajú pravidlá a požiadavky, utlmujú sa spontánne činnosti charakteristické pre obdobie predškolského veku. Na prirodzenú potrebu pohybu zostáva čas až v druhej polovici všedného dňa. Vzhľadom na niekoľko hodín strávených sedením treba strnulosť kompenzovať aktívnym odpočinkom. K dosiahnutiu rovnovážneho vývoja dieťaťa významne prispievajú pohybové krúžky vrátane tých, ktoré ponúkajú školy.

Blahodarné účinky pravidelného pohybu na ľudský organizmus sa skloňujú často, podobne ako ekologické výzvy 21. storočia. Naša snaha o zaradenie pohybových aktivít do života však, bohužiaľ, takisto ako pri používaní jednorazových obalov, troskotá na nedostatočne hlboko zakorenenom presvedčení. Chýbajúce návyky, usmerňujúce správanie a životný štýl v dospelosti, sú pritom výsledkom vývoja v detstve. Preto je nanajvýš dôležité, aby sa v priebehu mladšieho školského veku (zhruba do 10 rokov) vytvoril u dieťaťa dostatočne pevný vzťah k pohybu.

Na kilometre vzdialený ideál

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča deťom starším ako šesť rokov minimálne 60 minút stredne až vysoko náročnej fyzickej aktivity denne. Vyzdvihované sú predovšetkým činnosti aeróbneho charakteru, teda dlhotrvajúca námaha s prísunom kyslíka. Zjednodušene povedané, ide o momenty, keď je dieťa zadýchané a má zvýšenú frekvenciu tepu. Medzi prínosy patrí podpora metabolizmu, podnietenie látkovej výmeny, zvýšenie odolnosti svalovej sústavy, ustálenie energetickej bilancie organizmu, rozvoj nervovo-svalovej koordinácie, posilnenie a prekrvenie srdcového svalu a zefektívnenie dýchania.

Stanovenú normu plní v súčasnosti len tretina našich detí napriek tomu, že sa do celkového objemu započítava výdaj nielen pri hrách, športoch a telesnej výchove, ale aj pri obyčajnej chôdzi alebo domácich prácach. Väčšina detí si takto, namiesto zdanlivo samozrejmých výhod, život pozvoľna komplikuje.


Pozor na pohov

Dnešná moderná spoločnosť má vďaka technologickým inováciám najpohodlnejší život v histórii. Pokrok, ktorý nám výrazne uľahčuje bežné úkony, zároveň znižuje množstvo príležitostí na prirodzený pohyb. Jednoduchá dopravná obslužnosť zoslabuje chôdzu, fyzické nároky potrebné na zaistenie živobytia klesajú. Ak zohľadníme zároveň fenomén internetu, kde sa dajú uspokojiť prakticky všetky potreby bez nutnosti opustiť príbytok, je jasné, že ubúdajú nevyhnutné požiadavky na pohyb vonku.

Na zoznam ohrozených druhov možno bez preháňania zaradiť typického detského nezbedníka. Aktívne rozptýlenie na ihrisku má silného konkurenta v podobe všadeprítomného virtuálneho sveta. Nuda, to plodné tvorivé podhubie, mizne otočením vypínača alebo dotykom obrazovky. Namiesto iniciatívnych aktívnych aktérov diania sa z detí stávajú pasívni príjemcovia sprostredkovaného obsahu. Takéto jednosmerné vstrebávanie podnetov nie je závislé od vlastného pričinenia, takže sa odohráva v uvoľnených polohách a pozíciách. Podobné počínanie sa všeobecne nazýva sedavé a je charakterizované nízkym výdajom energie (menej ako 1,5-násobok režimu spánku).

Rastúca obľuba sledovania televízie a mediálneho obsahu alebo hranie počítačových hier logicky znamená, že je týmto činnostiam vyhradzovaný stále väčší podiel voľného času školákov aj predškolákov. Neaktívny prístup k zábave je pritom na 4. mieste medzi celosvetovými príčinami spôsobujúcimi predčasné úmrtia, pretože prispieva k vzniku mnohých ochorení, napríklad vysokému tlaku, diabetu, nadváhe a obezite.

Napriek alarmujúcim štatistikám trávia naše deti, aj pri započítaní času v laviciach, obdobným spôsobom viac ako polovicu dňa. V takom prípade dochádza k negatívnym dopadom v dvoch rovinách. Okrem problémov vzniknutých v dôsledku nedostatočnej pohybovej aktivity (chybné držanie tela, poruchy spánku a trávenia, oslabenie a skrátenie svalov) sa neúmerne dlho používa spomínaná elektronika.

Čas strávený na multimediálnom zariadení (televízia, počítač, herné konzoly, mobil, tablet), tzv. „screen time“, by nemal za deň presiahnuť 120 minút. Tento pomerne veľkorysý limit však nedodržiava 79 % detí. Koncept zdravého a pohybom naplneného ďalšieho života teda rozhodne nemá stabilné a pevné základy.

Čo sa v mladosti naučíš…

Ľudové príslovie o mladých ležiakoch a starých žobrákoch vystihuje podstatu problému aj v prípade pohybových aktivít. Ak v obvyklom dennom programe dieťaťa dominujú pasívne činnosti a prevažujú sedavé činnosti, bude ľahšie inklinovať k sedavému zamestnaniu, v ktorom sa počínajúcich ťažkostí samovoľne nezbaví. Taktiež osvojenie kladného vzťahu k pohybu a telesnej kultúre môžeme pripodobniť k starému psovi a novým kúskom.

Hodnotová orientácia a postoje sa utvárajú najprv v rodine, neskôr v škole. Oba subjekty pôsobia na vývoj dieťaťa priamo aj nepriamo. Preberanie vzor(c)ov a učenie napodobňovaním tak stavia predstaviteľov oboch inštitúcií do kľúčových rolí. Na našich vychovávajúcich rodičov aj učiteľov v tomto ohľade vrhá značný tieň konštatovanie Euro barometra z roku 2017, že sa 40 % našej dospelej populácie vôbec nevenuje pohybovým aktivitám alebo športu.

Ešte jedno nelichotivé prvenstvo si pripísala Česká republika aj v rámci Európskej únie. Porovnanie pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI, body mass index) nám prisúdilo prívlastok najtučnejšieho štátu starého kontinentu. Tieto štatistické závery nemožno prehliadať. Pásmo ideálnej hmotnosti je v intervale 18 až 25, hodnoty medzi 25 a 30 indikujú nadváhu, pri výsledku vyššom ako 30 hovoríme o obezite. S abnormálnym alebo nadbytočným hromadením tuku sa podľa hodnôt BMI pasovalo 67 % Čechov, pričom každý štvrtý dospelý je obézny. Nízka fyzická aktivita je spolu s ďalšími zložkami životosprávy príčinou priberania na hmotnosti. Je teda jasné, že by sme v záujme našich detí mali venovať pozornosť možnostiam pohybového vyžitia tak, aby si neodnášali do života nežiaduce návyky.

Škola (pohybovou) hrou

Ján Amos Komenský už v 17. storočí upozorňoval na potrebu konať v súlade s ľudskou povahou. Preto sa snažil ozvláštniť predkladané učivo tak, aby jeho žiaci mohli vstrebávať poznatky naživo a konať s chuťou, nie mechanicky a strojovo. Rovnaké princípy vzťahoval aj na starostlivosť o telesný pohyb ako nevyhnutnú súčasť rozvoja zdravia dieťaťa. Nie je bez zaujímavosti, že podporoval pohyb pod dozorom a vedením pedagóga, ktorý mal vytvárať vhodné prostredie.

Definované prvky hry tvoria univerzálny základ, ktorý prekračuje danú historickú epochu. Slobodná možnosť zúčastniť sa na hre spolu s ostatnými v rámci ľahko pochopiteľných pravidiel, je ťažko odolateľným podnetom. Nakoniec aj slovo šport je odvodené od latinského disportare, teda baviť sa, rozptyľovať sa.

Zábava, čiže kladný emocionálny zážitok, vyvoláva záujem o danú činnosť. Pútavý program vzťahuje dieťa do diania, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že v aktivite bude pokračovať. Potenciál hravej detskej povahy a prirodzenú potrebu pohybu využívajú všetky pohybové hry. Neformálna činnosť podnecuje zvedavosť, dovoľuje skúšať nové veci, objavovať a rozvíjať seba samého. Súvisiaci zvýšený energetický výdaj je síce neodmysliteľný, no aj podvedomý efekt dobrovoľného zapojenia sa a radosti z hry.

O tom niet sporu

V nadväznosti na vyššie uvedené by sme mali rozlišovať aktivity pohybové a aktivity športové. Šport, ktorého podstata spočíva v podaní čo najlepšieho výkonu alebo víťazstvo nad súperom, sa síce realizuje pomocou pohybových aktivít, líšia sa však svojím zámerom. Pohyb kladie dôraz na priebeh a zážitok, zatiaľ čo šport sa sústreďuje na výsledok a výkon. Aj preto sa hovorí rozdielne o pohybovej príprave a športovej príprave. Kľúčom prehlbujúcim vzťah k fyzickej činnosti je pohybová gramotnosť a s radosťou prežívané zvládanie pohybových úloh. Majme na pamäti, že prípadné športové úspechy sú obyčajnou podskupinou príjemne prežívaných telesných aktivít.

Nie je to veda

Každý pozná drobné naháňačky. Chytajúci sa snažia dostihnúť ľubovoľného spoluhráča a dotykom odovzdať úlohu duriča. Ľahko pochopiteľné pravidlá a nekomplikované zapojenie ďalších hráčov zaručujú hladký priebeh, voľnosť v rozhodovaní prináša napätie z nepredvídateľného vývoja. Motívom hráčov nie je beh samotný, ale snaha o únik/dostihnutie. Často si vďaka plnej koncentrácii a pohrúženiu do hernej činnosti školák ani nevšimne, že je zadychčaný.

So snahou dospelých o podnietenie záujmu súvisí úloha poskytovať potrebné impulzy. V čase klesajúcej akcieschopnosti nemôžeme predpokladať, že sa dajú deti do pohybu samy od seba. Spúšťače vyššie opísaných zážitkov musíme do detského kolektívu aktívne vnášať, hoci len v podobe symbolického odovzdania prvej baby so slovami „máš ju“.

Zásada vtiahnutia do deja platí dnes dvojnásobne, pretože ak nedokážeme zamerať pozornosť detí žiaducim smerom, majú na dosah ruky prostriedky, ktoré ich vnímanie spoľahlivo zahltia.


Majú sa kde hrať?

Obľúbenou témou nostalgických spomienok je porovnávanie situácie včera a dnes. Pravda je, že už sa dnešné deti bežne nepreháňajú v korunách stromov a skákanie „panáka“ je tiež na ústupe. Jedna vec je však iba konštatovať túto skutočnosť, a druhá, konštruktívnejšia, je hľadať spôsoby, ako to zmeniť. Chýbajúce nadšenie detí môže byť dané nielen nízkou atraktivitou činnosti, ale aj jej úplnou neznalosťou.

Pomôcť nám v tom môžu základné školy, ktoré principiálne nezabezpečujú iba vzdelanie detí, pretože ich pôsobenie voľne pokračuje aj v popoludňajších, nepovinných blokoch. Kým sa žiaci rozídu do svojich domovov, otvára sa nám príležitosť na predstavenie pútavého fyzického programu. Školské pohybové krúžky predstavujú dostupný a nekomplikovaný formát pre každého školáka, pretože zvyčajne prijímajú  záujemcov bez ohľadu na pohlavie, vek alebo momentálnu výkonnosť.

 

Poďte, budeme sa hrať

Česká školská inšpekcia v minulom roku zverejnila, že 80 % základných škôl ponúka pohybové kurzy. Najčastejším označením voliteľných aktivít sú športové krúžky alebo pohybové hry. Dôležité je, že ich vedú učitelia, prípadne externí lektori, pretože chcú. Neexistuje povinnosť, ktorá by existenciu podobných programov vynucovala.

V praxi to znamená, že v pravidelnom čase prichádza za deťmi vnútorne dobre motivovaný dospelý, aby ich sprevádzal pripraveným obsahom. Dá sa predpokladať, že táto zodpovedná osoba má k vykonávanej činnosti kladný vzťah, teda má veľkú šancu svoje nadšenie na deti prenášať a pomáhať im upevňovať vzťah k pohybu.

Nespochybniteľnou výhodou školského krúžku je jeho ľahká dostupnosť. Oficiálne prihlásenie spolu s uhradením kurzovného je vlastne jedinou podmienkou účasti. Žiadne iné kritériá na zapojenie dieťaťa neexistujú, pretože krúžok nemá zo svojej podstaty iný zmysel ako hru pre hru samotnú.

Jeho nenáročnosť spočíva v tom, že na deti nekladie neprimerané požiadavky, skôr ponúka prostredie osobnej realizácie a radostného prežívania. Hodinová dotácia najčastejšie raz, maximálne dvakrát týždenne, znižuje riziko kolízie s ďalšími záľubami. Vedenie školy plánuje prednostne nekomerčné popoludňajšie prenájmy telocviční, aktivity sa tak odohrávajú v prijateľných časoch tak pre deti, ako aj pre rodičov. Čo sa týka ceny, nezisková povaha programov a podpora zo strany riaditeľov škôl nerobí z poplatkov neprekonateľnú prekážku.

Čo je doma, to sa počíta

Organizácia aktivít je vďaka umiestneniu v školskom areáli ľahko uskutočniteľná. Na rozdiel od popoludňajších aktivít zabezpečovaných ďalšími subjektmi, v prípade školskej pohybovej činnosti odpadá starosť s presunom z jednej aktivity na inú. Štandardne sú deti vyzdvihnuté vedúcim v popoludňajšom klube a spoločne sa presúvajú do dôverne známeho prostredia školskej telocvične alebo ihriska a po skončení lekcie sa do klubu vracajú naspäť. Potrebné športové oblečenie a obuv sa zhodujú s cvičebným úborom používaným na hodinách telocviku. Účastníci lekcií bežne využívajú školské erárne náradie a náčinie, do vybavenia sa nemusí ďalej investovať. Od rodičov prichádzajúcich pre potomkov do klubu sa nevyžaduje v tomto prípade súčinnosť. Môžu naďalej postupovať podľa bežného denného harmonogramu s tým rozdielom, že v dňoch pohybových krúžkov majú záruku realizovanej fyzickej aktivity.

Pestrosť a všestrannosť

Nekonkrétne vymedzenie krúžku umožňuje pestrú obsahovú náplň. V rámci jednotlivých hodín sa na programe vyskytujú prvky pokrývajúce široké pohybové spektrum. Všeobecná príprava sa nezameriava iba jedným smerom a znižuje tak riziko nadmernej jednostrannej záťaže a predčasnej špecializácie, brzdiacej zdravý rozvoj fyzických aj psychických síl dieťaťa.

Vek 8 – 10 rokov sa považuje za najľahšie obdobie motorického učenia, deti si rýchlo osvojujú nové pohybové vzorce. Hravé poňatie zbavuje účastníkov obáv o výsledok, radostné zážitky vedú k nezámernému prehlbovaniu dosiahnutej úrovne. Napríklad opičia dráha vyzýva k dobrodružnej ceste plnej prekážok, zároveň mimovoľne pracuje so zložkami gymnastiky a atletiky. Šírka zvládnutých pohybových činností predstavuje v dlhodobom horizonte celoživotný základ fyzických možností organizmu.

Cesta do hlbín študentovej duše

Ak sa bavíme o detských pohybových aktivitách, je potrebné nazerať na problematiku detskými očami. Mnohých z nás možno prekvapí, že deti majú tri hlavné dôvody, prečo javia záujem o usmerňovanú činnosť. Názornou ukážkou prenášania dospelého zmýšľania do detského sveta je rozdiel medzi pojmami „hrať sa“ a „hrať“. Prvý termín je samoúčelný, druhý však pracuje s víťazstvom a porážkou ako neoddeliteľnou súčasťou procesu. Chlapci a dievčatá neriešia, ako to dopadlo, ale či sa im to páčilo. Základnými motívmi účasti sú zábava, priateľské vzťahy a bezpečné prostredie, kde sa cítia dobre.

Detská herná skupina je popri rodine kľúčovým priestorom socializácie. Kolektív učí svojich členov spolupráci a empatii, zvládnuté výzvy posilňujú sebadôveru. Nechajme deti hrať sa a ony sa budú rozvíjať v ďalších sférach.

Vedecké štúdie dokazujú, že jedinci s rozvinutou jemnou motorikou dosahujú pri porovnaní s rovesníkmi lepšie výsledky v čítaní aj v matematike. Aktivity s loptou majú pozitívny vplyv na poznávacie procesy a schopnosť riešiť problémy. Nezáväzná hra umožňuje účastníkom robiť chyby a rozhodovať sa bez strachu z dôsledkov vlastného správania. V abstraktnom svete sa tak deti pripravujú na ten naozajstný.

Nemusí pršať, stačí, keď kvapká

Profesor Kolář vo svojej knihe Labyrint pohybu používa metaforu s kvapkajúcou vodou, ktorá dokáže vyhĺbiť dieru v betóne. Samotné pohybové krúžky, samozrejme, nespustia prívalové dažde živej vody, môžeme ich však radiť medzi sprievodné znaky búrky, v ktorej sa blýska na lepšie časy. Dostupný zdroj pohybovej inšpirácie nežiada veľa. Ak chcete dieťaťu dopriať príjemnú prvotnú pohybovú skúsenosť, starajte sa, aby ste jeho zážitky ničím neobmedzili. Uistite sa, že má fľašu na pitie so širokým uzáverom, umožňujúcim jednoduché doplnenie tekutín. Nešetrite na obutí, gumeným cvičkám dávno odzvonilo. Hľadajte priedušnú textilnú obuv s okrúhlou špicou, so zaväzovaním na šnúrky a dostatočne odpruženou podrážkou. Pribaľte do tašky desiatu. Nakrájané ovocie, mix orechov alebo jogurtový nápoj vhodne doplní celkový energetický prínos.

Prihlásením dieťaťa na krúžok nič nepokazíte. Uvedomte si, že v septembri nebudete deťom zostavovať rozvrh aktivít len na ďalší školský rok, ale zvolené činnosti budú spolurozhodovať o kvalite celého ďalšieho života.


Prihlásiť