Po dvoch rokoch sme opäť urobili test piva. Zo širokej ponuky rôznych druhov sme vybrali fľaškové svetlé ležiaky. Do laboratórií sme poslali 26 vzoriek, ktoré sme vybrali tak, aby boli zastúpené výrobky najvýznamnejších hráčov a zároveň aby boli pokryté značky zo všetkých kútov Čiech.
Prvý blok laboratórnych analýz sledoval bezpečnosť. V tejto oblasti nás zaujímali mykotoxíny − látky, ktoré sa do piva môžu dostať zo splesnivených surovín. Okrem nich sme sledovali aj pesticíd glyfozát, o ktorom sa v ostatnom čase veľa diskutuje aj o jeho (nad)užívaní. Dobrou správou je, že pri rozumnej miere konzumácie jednej pollitrovej fľaše nepredstavuje žiadna z testovaných vzoriek riziko.
Na kvalitu pív sme sa zamerali pri analýze obsahu extraktu pôvodnej mladiny a pri senzorickom hodnotení. Pod prvým pojmom sa skrýva kontrola toho, či je ležiak jedenástkou, alebo dvanástkou − vyhláška totiž pripúšťa oboje. Pri ochutnávke sme dali posúdiť, či pivá zodpovedajú typickým charakteristikám nášho svetlého ležiaka. Očakáva sa od neho plná, príjemne horká chuť, dobrá penivosť a takmer úplná absencia iných príchutí. V dodržaní senzorického štandardu boli pivovary rôzne úspešné. Veľmi dobre sa to podarilo siedmim z nich, naopak, najslabšiu – dostatočnú známku dostala iba jedna vzorka.
Na záver sme skontrolovali údaje na etiketách. Zaujímala nás presnosť informácií o obsahu alkoholu, a keď to výrobca uviedol, tak nás zaujímala aj správnosť deklarovaného extraktu pôvodnej mladiny.