Test peletových kachieľ 2019

Sdílejte

Publikované v časopise 2/2019

Peletové kachle predstavujú stále populárnejší spôsob vykurovania domácností. Produkujú menej emisií ako klasické kachle na drevo alebo krbové vložky, zapaľujú sa automaticky a navyše máte možnosť získať na ne dotáciu ministerstva životného prostredia. Aby sme overili, či sa pri ich kúpe nespálite, dali sme otestovať v laboratóriu šesticu kachlí dostupných v našich obchodoch. Narazili sme na nezrovnalosti v sľubovanom výkone aj na bezpečnostné problémy.

Dobrá rada

Najlepšie hodnotenie získali peletové kachle La Nordica Extraflame Viviana Evo (veľmi dobre, 2 261 €). Náš test preukázal, že sa môžete spoľahnúť na výkon, ktorý výrobca sľubuje. Takisto nás potešili nízkymi emisiami pri horení a bezproblémovou bezpečnosťou pri rôznych scenároch prehriatia, preplnenia alebo zlyhania elektronických systémov kachieľ.

Naopak, najhoršie v našom teste skončili kachle Greta Kalor 8 (nedostatočne, 1 050 €). Napriek tomu, že pri skúškach výkonu, emisií aj obsluhovania ukázali kvalitný výkon, pohoreli pri skúške bezpečnosti. Nesplnili požiadavky normy kvôli vysokej teplote násypky v prevádzke a  ich bezpečnosť sa nedá zaručiť ani vtedy, keď dôjde k elektrickej poruche.

Drevené pelety nie sú nič viac než vysušené piliny zlisované do malých valčekov. Prvá pec na ich spaľovanie sa však začala objavovať až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V súčasnosti ide o čoraz populárnejší spôsob vykurovania, a to nielen u nás. V celej Európe vzrástla za posledných desať rokov výroba peliet viac ako dvojnásobne. Podľa aktuálnych informácií medzinárodnej obchodnej asociácie Bioenergy Europe sú obľúbenou voľbou pri vykurovaní v Taliansku, Nemecku, Dánsku, Švédsku aj vo Francúzsku.

Patríme medzi krajiny, v ktorých je dopyt po kúrení peletami nízky. Asociácia uvádza, že dôvodom je u nás dostupnosť uhlia, ktoré predstavuje lacnú a masovo rozšírenú možnosť lokálneho vykurovania domácností. Kúrenie drevenými peletami spolu s ďalšími možnosťami spaľovania biomasy napriek tomu začína rezonovať aj u nás. Výroba peliet sa už niekoľko rokov po sebe zvyšuje, a hoci nimi nekúrime tak ako okolité krajiny, patríme k európskym premiantom v ich kvalite. Väčšina peliet vylisovaných u nás nesie medzinárodnú certifikáciu ENplus, ktorá jednoznačne definuje požadované vlastnosti a stráži ich kvalitu.

Prečo drevené pelety?

Oproti klasickým kachliam na drevo je kúrenie peletami oveľa príjemnejšie. Vďaka tomu, že sú piliny pred zlisovaním starostlivo vysušené a neobsahujú nadrvenú kôru, majú vysokú výhrevnosť a zanechávajú po zhorení len minimum popola. Kachle navyše predstavujú automatizovaný elektrický spotrebič, ktorý sám založí oheň, umožní vám regulovať výkon podľa potreby a vďaka násypke s dávkovačom stačí doplniť palivo raz za niekoľko dní.

Praktickým dôvodom na prechod na vykurovanie drevenými peletami je, okrem iného, ich ekologickosť. Už pred piatimi rokmi zmizli z obchodov kotle 1. a 2. emisnej triedy, ktoré patria k najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia u nás. Práve preto bude od roku 2022 tieto kotle dokonca zakázané používať. Peletové kotle naproti tomu bez problémov spĺňajú prísne emisné požiadavky a ministerstvo životného prostredia ich kúpu podporuje v rámci tzv. kotlíkových dotácií. Záujemcom, ktorí nechcú celý kotol, ale iba kachle, dotuje ich zaobstaranie v programe Nová zelená úsporám.

Testujeme aj pelety

Okrem kachlí sa venujeme aj testom samotných drevených peliet. Ich kvalitu sme overovali už v roku 2015. Zo 14 vzoriek dostalo veľmi dobré alebo dobré hodnotenie 10 z nich. Prepadli iba dve vzorky WalderaBrentop Premium, ktoré nesplnili požiadavky na kvalitu. Aby sme mali aktuálne informácie, pripravujeme teraz nový test drevených peliet. Výsledky vám predstavíme tohto roku na jeseň.

Spaľovanie peliet šetrí životné prostredie nielen pri porovnaní s uhlím, ale aj s drevom. Ekologická je aj ich výroba. Po prvé ide o obnoviteľný zdroj energie, po druhé predstavujú spôsob efektívneho využitia odpadu zo spracovania dreva. Okrem toho sú niektoré peletové kachle vhodné aj pre energeticky pasívne domy. Vzduch čerpajú zvonku a nenarušujú prirodzenú cirkuláciu vzduchu v dome.

Pelety skrátka predstavujú moderný a zmysluplný trend vo vykurovaní. Spĺňa však ich povesť aj kvalita samotných kachlí? My sme do nášho testu zaradili šesticu modelov tak od zahraničných výrobcov, ako aj od česko-rakúskej spoločnosti Haas + Sohn. Vyskúšali sme, či ich výkon zodpovedá deklarácii, zmerali sme, či pri spaľovaní peliet nevzniká nadmerné množstvo emisií, sledovali sme spotrebu elektriny v prevádzke a zhodnotili sme aj ich ovládanie. Nakoniec sme sa pozreli na zúbok bezpečnosti a overili, či pri ich použití nebudete riskovať vznik požiaru alebo napríklad popálenie.

Kúria tak, ako majú?

V prvom rade sme skúšali, či kachle ponúkajú skutočne taký výkon, aký sľubuje výrobca. Podľa príslušnej technickej normy sme v štandardizovaných podmienkach kachle otestovali v dvoch prevádzkových režimoch − pri menovitom aj zníženom výkone. Čo to znamená? Menovitý výkon je základný údaj, ktorý nájdete veľmi ľahko na energetickom štítku každých kachlí v obchode. Predstavuje najvyšší výkon, ktorý sa môže prevádzkovať dlhodobo. Okrem toho sme uskutočnili rovnaký test aj pri nastavení stlmeného výkonu, pri ktorom sme postupovali podľa konkrétnych odporúčaní výrobcov.

.


Pri menovitom výkone sme namerali najlepší výsledok aj účinnosť pri kachliach La Nordica Extraflame. Výrobca uvádza výkon 10,2 kW. My sme pritom namerali ešte o trochu viac − konkrétne 10,5 kW. Naopak, najhoršie dopadli v tejto skúške kachle Cola. Výrobca uvádza menovitý výkon približne 8,3 kW, v laboratóriu však namerali len 6,4 kW.

Pri zníženom výkone sa najlepšie darilo kachliam Kalore. Aj pri utlmení fungujú skutočne tak, ako výrobca sľubuje. Bohužiaľ, nie všetci výrobcovia toto splnili. Problém nebol v tomto prípade s tým, že pece nedosiahli požadovaný výkon, naopak, prekročili ho. To je prípad modelov Edilkamin, Haas + Sohn a MCZ, ktoré nedokázali svoj výkon dostatočne znížiť. Musíte preto počítať s tým, že budú kúriť viac, ako chcete vy, a spotrebujete pritom väčšie množstvo paliva.

Napokon musíme pochváliť kachle Kalore. Sú síce zo všetkých testovaných modelov najslabšie, môžete sa však na ne spoľahnúť – tak pri menovitom, ako aj pri zníženom výkone. Vzhľadom na výrazne nižšiu cenu sa zdajú byť ideálnou voľbou do menších miestností. Bohužiaľ, ich celkový výsledok pokazila bezpečnostná skúška, o ktorej sa dočítate ďalej v texte.

Emisie nás netrápili

V druhej skúške sme merali, koľko spalín kachle vyprodukujú. Zamerali sme sa na bežne sledované škodliviny − oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, organické uhľovodíky a prachové častice. Ako sme už spomenuli vyššie, peletové kachle majú povesť ekologického spôsobu vykurovania. Potvrdilo sa to aj v našom teste?

Norma stanovuje, že priemerná koncentrácia oxidu uhoľnatého nesmie prekročiť 500 mg/m3 pri prevádzke na menovitý výkon a 750 mg/m3 pri zníženom tepelnom výkone. Možno vás zaskočilo, prečo sa povoľuje vyššie množstvo emisií vtedy, keď kachle hrejú menej. V tomto prípade neplatí priama úmera, že čím viac tepla vyrobíte, tým viac škodlivín vypustíte do vzduchu. Je to skôr ako pri spotrebe paliva v aute. Pri pomalom posúvaní v meste budú tiež emisie vyššie ako vtedy, keď pôjdete niekoľkonásobne rýchlejšie po rovnej ceste. Kachle sú, podobne ako spaľovacie motory, stavané na určitý optimálny výkon. Keď sú v režime zníženého výkonu, bude dochádzať k nedokonalému spaľovaniu a vyššej tvorbe emisií.

Našťastie môžeme povedať, že sme na žiadne zásadné problémy nenarazili. Pri menovitom výkone boli najčistejšie kachle Cola − iba 101 mg/m3 emisií oxidu uhoľnatého, najviac emisií CO vyprodukoval model od značky Edilkamin s 244 mg/m3, no stále sa zmestil do polovice povoleného množstva. Pri zníženom výkone vzniklo najmenej spalín oxidu uhoľnatého v kachliach Haas + Sohn, konkrétne 204 mg/m3. V prípade najšpinavších kachlí Cola to bolo 642 mg/m3. Stále to však bez problémov stačilo na splnenie požiadaviek normy.

Čo je čistejšie: pelety, alebo polená?

V rámci nášho testu sme urobili experiment, v ktorom sme porovnávali emisie zo spaľovania paliva v kachliach na drevo, peletových kachliach aj v krbových vložkách. Na testovanie sme použili bukové drevo a urobili sme analýzu jeho obsahu vlhkosti, popola, uhlíka, vodíka a ďalších fyzikálno-chemických vlastností tak, aby to zodpovedalo vlastnostiam použitých peliet. Zistili sme, že väčšina emisií z horenia peliet je výrazne nižšia ako pri spaľovaní polien.

Čo sa týka oxidu uhoľnatého, najviac znečistenia vyprodukovali kachle na drevo, o trochu menej krbová vložka. Pri peletových kachliach sme namerali hodnoty rádovo nižšie. Naše zistenia potvrdzuje aj päť rokov stará štúdia Milánskej polytechnickej univerzity, v ktorej bola tvorba oxidu uhoľnatého v peletových kachliach dokonca takmer 40× nižšia ako v peci na drevo. Výrazne nižší bol aj obsah organických uhľovodíkov. Takisto oxid uhoľnatý bol najvyšší v peci na drevo, o trochu nižší v krbovej vložke a opäť mnohonásobne nižší v kachliach na pelety. Takisto pri prachových časticiach vychádzali peletové kachle ako najčistejšie, hoci rozdiel už nebol taký dramatický ako pri vyššie opísaných prípadoch.

Vyššie hodnoty sme zaznamenali iba pri oxidoch dusíka. Nešlo však o nijaké zásadné rozdiely. Peletové kachle preto môžeme odporučiť nielen ako cenovo dostupnú a nízkonákladovú voľbu pri rozhodovaní o kúpe nového systému vykurovania, ale aj ako voľbu ohľaduplnú k životnému prostrediu.

Väčšina testovaných modelov fungovala dobre aj pri meraní ďalších škodlivín. Celkovo najčistejšie boli kachle La Nordica Extraflame a MCZ, pri ktorých sme nenamerali nečakane vysoké hodnoty žiadnej zo škodlivín. Najhoršie, naopak, dopadol model od značky Haas + Sohn kvôli prekvapujúcemu obsahu prachových častíc. Oproti najlepšie hodnoteným kachliam La Nordica Extraflame a MCZ sme ich tu zaznamenali takmer šesťkrát toľko. Napriek tomu stále nejde o žiadneho „ropáka“ a vzhľadom na veľmi slušné výsledky pri ostatných emisiách získal Haas + Sohn uspokojivú známku.

Sú peletové kachle bezpečné?

Zle navrhnuté kachle môžu v domácnosti predstavovať významné bezpečnostné riziko. Tie peletové sa navyše zapaľujú a dávkujú palivo automaticky, takže okrem možnosti popálenia alebo vzniku požiaru existuje ešte možnosť problému pri poruche elektroniky. Skúška bezpečnosti preto predstavovala skúšobný kameň úspechu v našom teste. Nastavili sme prísne podmienky − ak kachle v niektorej z bezpečnostných skúšok zlyhajú, znížime im podľa toho aj celkové hodnotenie.

V samotných bezpečnostných skúškach sme sa zamerali na niekoľko scenárov, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru. Vychádzali sme opäť z technickej normy pre peletové kachle a zisťovali sme, či nemôže dôjsť k prehriatiu násypky paliva, horľavých materiálov, príslušenstva alebo prehoreniu cez dopravník peliet. Norma stanovuje, že teplota v násypke nesmie presiahnuť teplotu okolitého prostredia o viac než 65 kelvinov. Bohužiaľ, musíme povedať, že pri kachliach Kalor došlo k prekročeniu tejto hodnoty, tak pri scenári tepelného preťaženia, ako aj pri výpadku elektrického napájania. Kachle preto dostali zo skúšok bezpečnosti aj celkovo nedostatočnú známku.

Na žiadne ďalšie zásadné bezpečnostné prehrešky sme už nenarazili. Udelili sme iba niekoľko horších známok za čiastkové nedostatky. Jedna putovala k modelu od značky MCZ za vyššiu teplotu v dopravníku peliet v takom prípade, keď ju preplníte. Ďalšie sme udelili kachliam Haas + Sohn a Kalor kvôli nedostatkom v oblasti elektrickej bezpečnosti. V oboch prípadoch išlo o nedostatočné uzemnenie.

Ako je to s dotáciami na pelety?

Ministerstvo životného prostredia ponúka dotácie na kúpu kachlí a kotlov na drevené pelety. O ich možnostiach, nutnosti výmeny nevyhovujúcich kotlov aj postihoch, ktoré budú hroziť ich používateľom po roku 2022, sme sa rozprávali s Ing. Luciou Früblingovou zo Štátneho fondu životného prostredia ČR.

V súčasnej vlne kotlíkových dotácií ste ustúpili od kotlov na uhlie, naopak, podporujete kúpu kotlov na biomasu. Akou sumou podporujete kúpu peletových kotlov?

Pri automatickom kotle na biomasu so samočinnou dodávkou paliva môže dotácia dosiahnuť až 120 000 Kč, v prípade kotla umožňujúceho ručné prikladanie až 100 000 Kč. V prioritných oblastiach s najvyšším znečistením ovzdušia sa táto suma zvyšuje o 7 500 Kč, platí to pri kotloch na biomasu, aj pre všetky ostatné podporované zdroje.

Akú veľkú časť nákladov na celkovú investíciu do nového kotla bude schopná dotácia pokryť v prípade peletového kotla?

V prípade kotla na biomasu môže dotácia žiadateľovi pokryť až 80 % z oprávnených výdavkov. Môžu sa do nich zahrnúť tak náklady na kúpu kotla, ako aj na jeho inštaláciu, stavebné práce spojené s inštaláciou, náklady na novú vykurovaciu sústavu alebo rekonštrukciu existujúcej, náklady na skúšky a meranie aj projektovú dokumentáciu. Priemerné náklady na obstaranie kotla na biomasu boli v predchádzajúcich dvoch výzvach 125 144 Kč.

Kotlíkové dotácie teraz umožňujú dostať peniaze vopred. Môžete priblížiť, ako bude tento proces fungovať a aké sú dôvody na jeho zavedenie?

Výzva pre obce, ktoré budú tento projekt s takzvaným predfinancovaním realizovať, bude vypísaná v priebehu februára 2019. Pilotný program sa spustí zatiaľ iba v troch krajoch. Konkrétne ide o Moravskosliezsky, Karlovarský a Ústecký kraj. De facto pôjde o bezúročné a dlhodobé pôžičky pre žiadateľov o kotlíkové dotácie, vďaka ktorým si môžu financovať zaobstaranie nového kotla bez nutnosti mať vlastné ušetrené peniaze a splatia iba rozdiel medzi pôžičkou a dotáciou. Budeme po novom financovať špecialistov v obciach, ktorí budú napríklad starším žiadateľom bezplatne pomáhať s vybavovaním kotlíkovej dotácie.

Ako všeobecne vnímate kúpu peletového kotla − považujete to za dobrú dlhodobú investíciu do nákladov na vykurovanie aj z hľadiska záťaže na životné prostredie?

Z hľadiska záťaže na životné prostredie ide v prípade špeciálnych kotlov na drevené pelety nepochybne o najlepšie spaľovacie zdroje využívajúce pevné palivá a súčasne obnoviteľný zdroj energie. Aj napriek tomu sú s jeho prevádzkou spojené určité emisie, preto vo zvlášť citlivých lokalitách je, z hľadiska kvality ovzdušia, vhodnejšie preferovať zdroje, ktoré lokálne žiadne emisie neprodukujú, ako napríklad tepelné čerpadlo, prípadne nízko emisné zdroje na zemný plyn, ktorých emisie znečisťujúcich látok sú veľmi nízke aj pri porovnaní s peletovým kotlom.

Z hľadiska nákladov je ťažké predvídať vývoj cien peliet, ktorý určuje trh v podstate na globálnej úrovni. Je zrejmé, že záujem o pelety bude v budúcnosti s potrebou znižovať spotrebu fosílnych palív rásť, lenže ako sa to prejaví na ich cene, sa dá ťažko odhadovať.

Odhadujete, koľko kotlov vymeníte v nasledujúcich rokoch? Veríte, že sa vám podarí znížiť počet nevyhovujúcich kotlov do takej miery, že prestanú predstavovať nadmernú záťaž pre ovzdušie?

V nasledujúcich rokoch vymeníme z kotlíkových dotácií ešte minimálne 30 000 kotlov. Ak získame ďalšie dotačné prostriedky a ak bude predovšetkým dostatok času na ďalšie výmeny pred rokom 2022, môže to byť aj viac. Záleží aj na záujme v poslednej vlne kotlíkových dotácií, ktorú sme odštartovali nedávno. Kotly nižšej ako 3. triedy majú zásadný vplyv na kvalitu ovzdušia u nás. Ich výmena za environmentálne šetrnejšie zdroje tepla sa už na kvalite ovzdušia prejavuje, vďaka výmenám z kotlíkových dotácií už došlo k úsporám emisií tuhých znečisťujúcich látok 2 728 ton za rok, karcinogénneho benzo (a) pyrénu 1,5 tony za rok a 388 162 ton CO2 za rok.

Koľko je v súčasnosti u nás nevyhovujúcich kotlov 1. a 2. emisnej triedy?

Z dostupných údajov sa to dá iba nepriamo odhadovať. V roku 2015 prebehlo posledné štatistické šetrenie Energo a odhad počtu kotlov nevyhovujúcich po roku 2022 bol okolo 500 000, bez ohľadu na to, či ide o hlavný zdroj vykurovania, alebo nie. Zo súčasných kotlíkových dotácií bolo realizovaných alebo schválených takmer 60 000 výmen. Ročne dochádza k výmenám zhruba 30 000 až 40 000 kotlov na pevné palivo pomimo procesu kotlíkových dotácií.

Ich prevádzka bude od septembra 2022 zakázaná. Predpokladáte, že zostane aj po tomto termíne časť kotlov stále v prevádzke?

Ministerstvo životného prostredia robí všetko pre to, aby počet týchto nevyhovujúcich kotlov bol v roku 2022 čo najnižší. Po 1. septembri 2022 bude prevádzka kotlov 1. a 2. triedy nezákonná.

Čo presne hrozí človeku, ktorý bude taký kotol naďalej prevádzkovať?

Prevádzkovateľ kotla má povinnosť vykonať raz za tri roky kontrolu technického stavu a prevádzky zdroja. Výsledok tejto kontroly bude zanesený do centrálneho integrovaného systému plnenia oznamovacích povinností, do ktorého budú mať obce prístup. Pracovníci obecných úradov obcí s rozšírenou pôsobnosťou budú takto môcť ľahšie kontrolovať plnenie povinností podľa zákona č. 201/2012 Zb. o ochrane ovzdušia. Za porušenie zákona hrozí pokuta až do výšky 50 000 Kč, a ak bude nevyhovujúci kotol naďalej v prevádzke, môže byť pokuta udelená opakovane.

Kotlíkové dotácie podporujú nákup peletových kotlov, no na pec sa dá získať dotácia v rámci programu Nová zelená úsporám. Kto má nárok na túto dotáciu?

O dotáciu v programe Nová zelená úsporám môže žiadať majiteľ rodinného domu, ktorý vo svojom dome používa starú pec na tuhé fosílne palivá ako hlavný zdroj vykurovania a vymení ju za krbové kachle na biomasu s teplovodným výmenníkom s ručnou alebo so samočinnou dodávkou paliva. Dotácia je 40 000 Kč. Pokiaľ majiteľ domu súčasne aj zateplí, získa na krbové kachle na biomasu dotáciu 50 000 Kč aj dotáciu na zateplenie. Najprv musí žiadateľ výmenu zrealizovať, až potom dostane dotáciu z programu Nová zelená úsporám. Podrobnejší postup, ako požiadať o dotáciu, je dostupný na webovej stránke programu Nová zelená úsporám.

Databáze testovaných výrobků

Peletové kachle (6 výrobků)
poslední aktualizace: 31.1.2019


Prihlásiť