Rozpáľte sa do zdravia

Obsah dubnového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2019 Obsah dubnového vydání

Vydané: 31.1.2019    Publikované v časopise 2/2019

Saunovanie je tisícky rokov súčasťou mnohých kultúr ako očistný, ozdravný alebo spoločenský a spirituálny rituál. Blahodarné účinky, kvôli ktorým sa tejto celostnej termálnej terapii oddávali naši predkovia, potvrdzujú aj klinické výskumy, ktoré sa na saunovanie prvýkrát zamerali v 30. rokoch 19. storočia. Saunovanie pre vás preto môže byť to pravé, keď hľadáte chvíľku pokoja alebo podporu zdravia.

Z historických podôb sauny sa do súčasnosti najhojnejšie zachovala sauna fínska. Je typická svojou drevenou konštrukciou, vysokou teplotou medzi 85 a 95 °C a nízkou vlhkosťou vzduchu od 10 do 20 percent. Pomáha prekrveniu celého tela a posilneniu imunity, nemenej účinná je pri odbúravaní stresu.

K saunovaniu väčšinou patrí veľmi nízka vlhkosť vzduchu, ktorú však v prípade potreby môžete zvýšiť poliatím horúcich kameňov v kachliach vodou. To sa týka skôr súkromných sáun, pretože v tých verejných návštevnícky poriadok spravidla manipuláciu s pecou nedovoľuje.

Ozdravné účinky majú aj sauny s nižšou teplotou okolo 70 °C a vlhkosťou medzi 50 až 60 percentami. Tie sú vhodnejšie pri podpornej liečbe dýchacích ťažkostí aj pri saunovaní detí.

Z chladnejších sáun sa môžete často stretnúť aj s infrasaunou, ktorá sa vykuruje žiaričmi infračerveného žiarenia a dokáže telo pripraviť na fyzickú záťaž, napríklad pred návštevou posilňovne.

Starodávny rituál tepelných kúpeľov sa takto dočkal aj moderných variácií, z tradičných podôb sa však stále využívajú aj turecké kúpele alebo vlhkejšia a chladnejšia ruská baňa.

Nehanbite sa, relaxujte

Suché aj parné sauny sú dnes už častou súčasťou plavární alebo kúpalísk. Pred vstupom do nich však stále nezriedka narazíte na nováčikov, ktorí na informačnej tabuli nedôverčivo čítajú vetu Vstup bez plaviek, iba s uterákom. Pri teplotách okolo 85 až 95 °C by im však v umelých plavkách mohlo byť veľmi skoro veľmi nepríjemne. Hanblivejší jedinci by si tak mali radšej pripraviť uterák navyše − jeden, do ktorého zahalia svoje citlivé partie, a druhý, ktorý sa kvôli rozpálenej lavici a najmä z hygienických dôvodov vždy dáva pod telo.


V saune sa odporúča stráviť nanajvýš 15 až 20 minút v kuse, rozhodne si však štvrťhodinu nemusíte dávať za cieľ. Vaše telo samo najlepšie spozná, kedy má vysokej teploty už dosť, najčastejšie vám to dá najavo sťaženým dýchaním alebo pálením pier a bradaviek. V takom prípade si pobyt v saune môžeme pokojne rozdeliť na kratšie úseky, a keď potrebujete, môžete sa vonku vždy na chvíľu ochladiť. Zažitých postupov so snehom alebo ľadovou vodou sa pritom držať nemusíme. Vždy je prospešné riadiť sa vlastným pocitom − ochladenie môže priniesť aj pobyt v izbovej teplote alebo vlažná sprcha. Dôležitý je aj pitný režim, tak pred saunovaním, ako aj pri ňom podľa potreby.

Dýchajte nosom

Odporúčaných 20 minút pobytu v saune môže niekomu pripadať ako nekonečná nuda. Konverzáciou si však čas príliš neskracujte, nielen kvôli ostatným návštevníkom, ale aj kvôli ochrane pľúc. Pri dýchaní ústami sa totiž horúci vzduch nestačí ochladiť a môže tak dokonca poškodiť pľúcne komôrky.

Správne by sme mali v saune dýchať nosom, ktorého sliznice vďaka hustej sieti kapilár vzduch ochladia. Ak sa však k dýchaniu ústami uchyľujete kvôli nepríjemnému páleniu v nose, zakryte si ho na chvíľu rukou a dýchajte cez ňu. Okrem okamžitého ochladenia vzduchu má dýchanie nosom aj trvalejší efekt na zvýšenie imunity proti vírusom a baktériám, ktoré sa do tela dostávajú cez dýchacie ústrojenstvo.

Sauna pôsobí ako prevencia proti nachladnutiu, rozhodne však nie ako jeho liečba. Pri ochorení by znamenalo pre vyčerpané telo, ktoré sa vlastnými prostriedkami snaží regulovať teplotu, intenzívne prehrievanie striedané prudkým ochladením ďalšiu záťaž a zhoršenie zdravotného stavu. Mali by ste myslieť aj na ďalších návštevníkov, ktorých v malom priestore sauny môžete ľahko nakaziť.

Prejavy dlhodobejších ochorení, napríklad astmy, môže však sauna tlmiť. Tak ako pri všetkých závažnejších ochoreniach je vždy lepšie sa najskôr poradiť s lekárom, či a aký typ sauny je pre vás vhodný.

Jemnejšia pokožka aj liečba akné

Účinky sauny sa, samozrejme, nevyhýbajú ani najväčšiemu ľudskému orgánu − pokožke. Na ňu okrem teplého vzduchu pôsobí aj nadmerne produkovaný pot. Hoci sa klasická sauna vyznačuje všeobecne nízkou vlhkosťou, vplyvom potu sa pokožka hydratuje. Hydratácia spolu so zvýšenou krvnou cirkuláciou prispieva k lepšej funkčnosti pokožky, môže pomáhať aj hojeniu.

V niektorých prípadoch sa hojenie môže týkať aj osôb s akné. Zlepšuje sa pritom nielen aktuálny stav akné, ale sauna pôsobí aj ako prevencia jej výskytu. Zvýšené potenie mení pH pokožky, ktoré spolu s antimikrobiálnymi peptidmi nachádzajúcimi sa v pote zhoršuje životné podmienky kožným baktériám. Akné navyše často reaguje na stres, ktorý pomáha horúci „kúpeľ“ odbúravať.

Sauna všeobecne stav pokožky zlepšuje, radšej sa jej však vyhnite vtedy, keď sa vám na tele hoja jazvy. Jazvy totiž všeobecne negatívne reagujú na extrémne teploty alebo žiarenia a môžu na pleti spôsobiť zmeny a nerovnomernosť zafarbenia. Saunovanie by mohlo zhoršiť aj stav už existujúcich tmavých pigmentových škvŕn. Horúčava má totiž podobný vplyv na produkciu melanínu ako slnečné žiarenie. Aby ste o pôžitok zo sauny neprišli, radia niektorí dermatológovia použiť na postihnuté miesta UV ochranu.

Sauna nie je pre každého

Pred začiatkom saunovania je všeobecne vhodné tento zámer konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Pri niektorých zdravotných ťažkostiach totiž vysoké teploty nemusia mať pozitívne účinky. Obozretní by mali byť napríklad pacienti so srdcovými a obehovými ochoreniami, zápalmi žíl alebo v akútnom štádiu zápalových reumatických ochorení. PhDr. Marek Zeman, Ph.D. z Ústavu fyzioterapie a vybraných medicínskych odborov Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach k tomu hovorí:

„Saunovanie ako také je vlastne striedanie termopozitívnych a termonegatívnych podnetov na ľudský organizmus. Akýkoľvek podnet pôsobiaci zvonka (v tomto prípade teplo a chlad) podporuje prirodzené reakcie tela, obranyschopnosť, regeneráciu a prirodzenú revitalizáciu organizmu. Preto sa dá odporučiť takmer všetkým. Kontraindikovaní sú najmä ľudia trpiaci závažnejšími formami kardiovaskulárnych ťažkostí − to by mohlo byť určité riziko – no je to pochopiteľne značne individuálne. Určite sa však pri začiatočníkoch neodporúčajú kontrastné výkyvy teplôt, teda okamžite po opustení sauny skočiť do ľadovej vody, najskôr sa osprchovať chladnejšou vodou a potom eventuálne schladiť napríklad iba časť dolných končatín krátkym ponorom v ochladzovacom bazéne.

To najpodstatnejšie, a pre mnohých čitateľov možno najzaujímavejšie, zo saunovania sa však týka pobytu v parnej kabíne, teda miestnosti, kde býva okolo 100 °C. V tradičných saunách nájdeme horúce kamene, ktoré sa na záver daného cyklu pobytu polejú vodou a vytvára sa tak tzv. efekt parného nárazu. V parnej kabíne je však štandardne vysoká teplota s nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu − telo zvyšuje svoju teplotu (potí sa). V okamihu poliatia kameňov sa prudko zvýši relatívna vlhkosť v miestnosti a telo krátkodobo ešte viac zvýši svoju teplotu (pretože sa nemôže potiť), obdobne ako keď máme horúčku pri bakteriálnej alebo vírusovej infekcii, a to je práve tá podstata trénovania obranyschopnosti. Keď sa potom telo v budúcnosti stretne s bakteriálnou alebo vírusovou infekciou, je jeho imunitná reakcia rýchlejšia, pretože už má predchádzajúce skúsenosti zo saunovania v zdravom období.“

Saunovanie s deťmi

Ak vaše deti aspoň chvíľu posedia, nemusíte sa zdráhať vziať ich do sauny so sebou. S niekoľkými odporúčaniami aj poznatkami z praxe so saunovaním detí sa s nami podelila Jana Marešová, DiS., fyzioterapeutka Detského a neonatologického oddelenia Nemocnice České Budějovice:

„Saunovanie je podľa môjho názoru dobré a zdraviu prospešné nielen u detí, preto saunu navštevujem aj s vlastnými deťmi. Je dobrým prostriedkom prevencie respiračných viróz, môže pozitívne ovplyvňovať aj alergické stavy. Obmedzuje výskyt týchto ochorení v chladných obdobiach roka.

Saunovať sa môžu všetky zdravé deti, ale aj deti s recidivujúcimi infekciami horných dýchacích ciest (no v pokojnom období choroby) alebo astmatici, ktorí nie sú v stave akútnej dýchavičnosti. V pokojnom štádiu je saunovanie vhodné aj u detí s atopickým ekzémom.

Samozrejme, záleží na momentálnom stave dieťaťa a na postoji ošetrujúceho lekára.

Saunovať nemožno deti s akýmkoľvek akútnym ochorením alebo akútnym zhoršením chronického ochorenia.

Pred saunovaním detí je dobré uvedomiť si niektoré všeobecné zásady. Vždy je nutné venovať dieťaťu individuálnu pozornosť − najprv vystavovať organizmus podnetom miernejším a postupne ich zvyšovať. Do sauny by deti nemali chodiť nalačno ani hneď po jedle, mali by mať dostatok tekutín. Dobré je aj použitie ľadu do dlaní, úst alebo s ním masírovať telo.

Čo sa týka dávkovania záťaže, u malých detí vystačí jedno vystriedanie tepla a chladu, u väčších dve. Viac môže byť pre deti únavné a vyčerpávajúce. Ideálna je pre ne teplota 60 až 70 °C. Po saune môžete na ochladenie použiť bazén so studenou vodou, je vhodné nechať deti relaxovať v zábale v teplej deke. Môžeme im to spestriť aj  rôznymi saunovými rituálmi.“

Prihlásiť