Zimné posedenie s čajom

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 2/2019

Krátke dni a zimné počasie priam nabádajú schúliť sa pod deku, vytiahnuť knižku (alebo napríklad časopis dTest) a vychutnať si hrnček horúceho čaju.

V tomto vydaní si môžete prečítať test ovocných čajov, ktorý, bohužiaľ, nedopadol veľmi slávne. Hoci sme si zvykli horúci červený nálev zo sušeného ovocia a bylín nazývať čajom, so skutočným čajom vlastne nemá nič spoločné. Pravý čaj sa pripravuje výhradne z lístkov čajovníka čínskeho. Hoci je dnes pitie pravého čaju rozšírené po celom svete, nikto s istotou nevie, kde sa čaj vzal a kto bol prvým človekom, ktorý jeho kúzlo okúsil.

Tajomný pôvod

Verzií o pôvode čaju koluje niekoľko. Najznámejšia a najcitovanejšia je legenda o čínskom cisárovi Šang-nungovi, ktorý rád rozjímal v prírode. Počas jednej takejto meditácie si pripravoval na ohni vriacu vodu na rôzne výluhy z bylín, keď mu tam náhodou spadli zo stromu listy čajovníka. Cisár mal zvedavého ducha, a tak náhodne vzniknutý voňavý nápoj ochutnal.

Kým táto legenda kladie „objav“ čajového nápoja do obdobia okolo roku 2737 pred naším letopočtom, iné príbehy hovoria dokonca o ešte staršej tradícii pitia čaju. Na dátume a objaviteľovi sa historici nezhodnú, no o tom, že čaj pochádza z Číny, panuje viac-menej zhoda.

Prvá čínska písomná zmienka o čaji, ktorú nie je možné poprieť, je z roku 350. V Európe sa tento lahodný nápoj vyskytuje až v písomných prameňoch z omnoho mladšej éry. Najstaršou písomnou zmienkou je kniha Giovanniho Battisty Ramusia z roku 1559, v ktorej sú v časti venovanej Číne opísané liečivé účinky čaju. V tom čase však skúsenosti s týmto nápojom pochádzali výlučne od cestovateľov z Ďalekého východu. Prvé čajové lístky sa fyzicky do Európy dostali až začiatkom storočia sedemnásteho na lodi Holandskej východoindickej spoločnosti. Do konca sedemnásteho storočia sa čaj stal úplne bežným nápojom v aristokratických domácnostiach po celom kontinente.

Hoci máme čaj často spojený s chvíľkou pokoja, oddychu a mieru, dostal sa v dejinách aj do stredu významného sporu. V roku 1773 došlo v dnešných Spojených štátoch amerických k tzv. „Bostonskému čajovému večierku“, keď boli stovky debien s lisovanými čajmi vhodené do mora na znamenie odporu voči britským imperialistom. Tento konflikt spolu s ďalšími udalosťami viedol k americkej revolúcii a následnému vyhláseniu nezávislosti.

Nápoj, ktorý zľudovel

Masovejšie sa nápoj z čajovníkových listov rozšíril až v devätnástom storočí vďaka plantážam, ktoré Briti zakladali postupne v Indii, na Cejlóne, v Malajzii a následne aj v Afrike. Angličania tak narušili pôvodne čínsky monopol na distribúciu čaju a zaradili do svojich vlastných tradícií tzv. čaj o piatej. Vďaka tomu je dnes čaj jedným z najrozšírenejších nápojov na svete. Možno ho získať v rôznych podobách − od sypaného čaju na váhu až po porciovaný vo vreckách.

Jednou z prvých baliarní čaju v ČR bola firma Josef Horn a spol., ktorá vznikla v roku 1885 v Chřibskej neďaleko Rumburku. Prvá česká čajovňa s názvom Jokohama sa nachádzala v podzemí paláca Lucerna a otvorili ju v roku 1908. No už počas prvej svetovej vojny uvoľnila svoje priestory inému ľudovému nápoju − pivu.


Čajovník má rád teplo a vlhko

Čajovník je vždyzelený strom, ktorý sa pestuje na plantážach v tropických a subtropických oblastiach po celom svete. Vyžíva sa vo vlhkom monzúnovom klimatickom prostredí a darí sa mu od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2 500 metrov. Práve z vyššie umiestnených oblastí pochádzajú najkvalitnejšie čaje.

V prírode čajovník dorastá do výšky okolo 15 metrov, no na plantážach sú rastliny udržiavané zhruba jeden meter vysoké, aby umožňovali pohodlný zber. Ten prebieha buď ručne, alebo strojovo, celých približne 90 rokov života rastliny. Zo starších čajovníkov však máva výsledný nápoj horšiu kvalitu. Zberajú sa púčiky a prípadne niekoľko ďalších lístkov v poradí, pričom puk je najkvalitnejší. Málokedy sa však vyrába nápoj len z púčikov. Dôvodom je vysoká cena čistého čaju z púčikov aj jeho špecifická chuť.

Po preprave do továrne sa zozbierané lístky nechávajú zvädnúť. Odparí sa časť vody, lístky skrehnú a začína dochádzať k prvotnej oxidácii. Len čo čajovníkový list dostatočne zvädne, pristúpi sa k rolovaniu, ktoré uľahčuje následný proces oxidácie, čiže fermentácie. Práve jeho čas ovplyvňuje to, či pôjde o čaj čierny, zelený, biely, alebo oolong.

Len čo je čajovník dostatočne zoxidovaný, dochádza k sušeniu a následnému triedeniu podľa kvality a veľkosti čajových listov. Posledným krokom je balenie a distribúcia do sveta. Hoci sa proces môže zdať zdĺhavý, faktom je, že všetky opísané fázy by pri kvalitnom čaji mali trvať čo najkratšie. Dôvodom je, aby sa čaj dostal k zákazníkovi čerstvý a zachovali sa v ňom prospešné látky v čo najväčšej miere.

Nie je čaj ako čaj

Čaje môžeme deliť podľa niekoľkých rôznych kritérií − napr. podľa nadmorskej výšky, v ktorej sa zbiera, podľa kvality použitých lístkov, na základe veľkosti čajových listov či podľa oblasti a obdobia zberu. Najznámejšie a medzi predajcami často používané ako hlavné je však delenie podľa spôsobu spracovania. Na základe tohto členenia existujú štyri základné kategórie: čierny čaj, oolong (označovaný aj ako polofermentovaný či polozelený čaj), zelený čaj a biely čaj.

Čierny čaj

Vyššie uvedené postupy výroby sú pre čierny čaj charakteristické. Tento čaj prechádza úplnou oxidáciou − lístky sú po ukončení procedúry na prvý pohľad veľmi tmavé (hnedé až čierne). Pri oxidácii sa navyše uvoľňuje éterický olej z čajovníka, ktorý je pre chuť a vôňu čierneho čaju typický. Ako správne taký čaj pripraviť, aby si uchoval svoju chuť? Lístky zalejte vriacou vodou a nechajte 3 – 5 minút lúhovať.

Oolong (polozelený čaj)

Tento typ by sme mohli nazvať hybridom medzi čajom čiernym a zeleným. Oproti čiernemu čaju neprechádza úplnou oxidáciou, ale len čiastočnou. Stupeň oxidácie nie je jasne daný a môže sa medzi jednotlivými oolongami líšiť napríklad aj o desaťnásobok. Lístky získavajú hnedú farbu so zeleným nádychom. Nálev pri oolongu sa pripravuje zaliatím čajových lístkov 90 °C horúcou vodou, lúhuje sa 2 – 3 minúty.

Zelený čaj

Zelený čaj síce v Európe nie je taký obľúbený ako čaj čierny, ktorý sa k nám dostal ako prvý, napriek tomu si získal svojich priaznivcov. Tento typ spoznáme ľahko podľa zeleného zafarbenia lístkov. Tie si uchovávajú takmer svoju pôvodnú farbu, lebo v tomto prípade nedochádza k žiadnej alebo minimálnej oxidácii v čase medzi odtrhnutím a ďalším spracovaním. Odporúča sa zalievať zelený čaj vodou zohriatou na 80 °C a lúhovať podobne dlho ako Oolong.

Biely čaj

Na čistý biely čaj možno naraziť veľmi zriedkavo, väčšinou sa primiešava v malom percente do čajových zmesí. Tento čaj je pripravovaný z najkvalitnejšej častí čajovníka − z vrcholových púčikov. Tie majú striebornú farbu a veľmi jemnú štruktúru. Po zbere sa okamžite sušia a neprechádzajú žiadnou ďalšou fázou výroby.

Z listov čajovníka sa vyrábajú a medzi pravé čaje tak patria aj niektoré zvláštnosti, ako sú napríklad tzv. kvitnúce čaje, sencha alebo pu-erh.

Čaje nečaje

Ako už sme spomenuli v úvode, ako čaj sa označujú aj nápoje, ktoré s čajovníkom čínskym nemajú vôbec nič spoločné. Ide o nálevy z rôznych bylín (napr. mätový či žihľavový čaj), plodov (napr. šípkový čaj), kvetov (napr. ibištekový alebo harmančekový čaj), kôry (napr. Lapacho), listov stromov (napr. Yerba maté z lístkov cesmíny paraguajskej) či kríkov (napr. Rooibos).

Kvitnúci čaj

Nejde o kvety čajovníka, ako by mohol názov evokovať, ale o ručne vytvorenú guľôčku z kvalitných lístkov bieleho či zeleného čaju a nejakého kvetu (napr. jazmínu, chryzantémy alebo ľalie). Guľôčka sa za pár minút po zaliatí vodou rozvinie, čo vyzerá, akoby naozaj kvitla. Odporúčame preto zalievať v sklenenej nádobe, aby ste mohli rozvíjanie kvetu pozorovať.

Sencha

Sencha pochádza z Japonska, kde sa teší veľkej obľube. Od bežných čajov sa líši spôsobom spracovania čajových lístkov. Tie sa ihneď po zbere naparujú 15 – 20 sekúnd horúcou parou, aby sa zabránilo oxidácii listov. Potom sa lístky valcujú a sušia.

Pu-erh (tiež Pchu-er)

Tiež Pu-erh sa odlišuje od klasických čajov spôsobom spracovania. Postup je zložitejší a zdĺhavejší a najsilnejšiu tradíciu má v čínskej provincii Jün-nan. Lístky z čajovníka sa nechajú zvädnúť a potom sa zahrejú na panvici. Následne sa rolujú a nechávajú usušiť na slnku. V ďalšej fáze sa surovina naparí a zlisuje. V kôpkach sa potom necháva niekoľko mesiacov fermentovať pri špeciálnych tepelných a vlhkostných podmienkach a za prítomnosti určitých baktérií. Čajový nálev z pu-erhu je preto veľmi tmavý.


Prihlásiť