Išlo nám predovšetkým o to, aby sme zistili, koľko času zaberie jednotlivým modelom príprava hrianok z čerstvého aj mrazeného pečiva a či ich opekajú pekne dozlatista (rovnomerne z oboch strán). Veľké rozdiely sme zaznamenali práve v dĺžke prípravy: najpomalší model opekal hrianku až trikrát dlhšie než „rýchlik“ testu.
Aj tentoraz sa odborníci v laboratóriu pozreli na zúbok jednoduchosti ovládania. V tejto súvislosti už tradične skúmali priložený návod z hľadiska jeho obsahu aj miery zrozumiteľnosti. Zaujímalo ich napríklad aj to, ako ľahko sa hrianky vkladajú a vyberajú, či reaguje hriankovač dostatočne citlivo na nastavený stupeň opekania alebo ako ľahko sa čistí.
Niektoré modely nás sklamali svojím konštrukčným spracovaním − použitý materiál nebol dostatočne odolný. Pri niekoľkých hriankovačoch, na čele s najväčším nepodarkom testu, sme narazili na problém v podobe hroziaceho rizika popálenia o rozpálené časti spotrebiča (pri vyberaní hotových hrianok).
A čo myslíte, ako to dopadlo? Boli hrianky opečené dozlatista a chrumkavé tak akurát? Výsledky mali veľa podôb: hrianky boli nedopečené alebo s viditeľnými pruhmi. V jednom prípade sme narazili aj na hrianky spálené doslova na uhoľ. Nezostáva nám iné než skonštatovať, že pripraviť hrianku na jednotku nemusí byť také jednoduché, ako sa zdá na prvý pohľad.