Jeseň vo farbách tekvice

Obsah prosincového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 12/2018 Obsah prosincového dTestu

Vydané: 27.9.2018    Publikované v časopise 10/2018

Koncom októbra oslavuje väčšina anglofónnych krajín Halloween. Ten je spojený so sprievodmi masiek, kostýmami, rozprávaním strašidelných historiek, čarodejnicami, mačkami… a tiež tekvicami.

Ako vybrať tú správnu tekvicu?

V obchodoch vyberajte také kusy, ktoré vykazujú zvonku známky zdrevnatenia. Správna tekvica by pri poklepe mala znieť duto − to je dôkaz zrelosti. Množstvo dužiny sa pozná podľa hmotnosti − čím ľahší kus, tým viac semienok a menej dužiny.

Aj u nás sa v posledných rokoch v predvečer Sviatku všetkých svätých, teda 31. októbra, stále viac objavujú dovezené tradície spojené s Halloweenom. Kým škôlky a školy organizujú pre deti rôzne halloweenske programy, v domácnostiach sme k zahraničnému importu osláv rezervovanejší. Čo dokázalo v posledných rokoch prekonať našu nedôveru, je tekvica, a tým nemyslíme len tú vydlabanú postavenú na okrasu pred domom.

Prvé skúsenosti s tekvicami zaznamenali americkí Indiáni, ktorí ich konzumovali vždy celé vrátane semienok. Do Európy (predovšetkým do juhoeurópskych krajín) sa tekvice rozšírili vďaka kolonizačným výpravám v 15. storočí spolu so zemiakmi, bavlnou či tabakom. K nám sa tekvica dostala o niečo neskôr v súvislosti s tureckými snahami o rozšírenie územia. Európania v stredoveku na rozdiel od Indiánov tekvice nejedli celé. Vydlabávali z nich semienka, ktoré následne drvili na prášok a ten využívali v kozmetike.

Všestranné využitie

Aj dnes má tekvica využitie nielen v kuchyni, ale aj v kozmetike. Tekvicový olej lisovaný za studena je vhodný na suchú a problematickú pokožku. Pomáha pri ekzémoch, psoriáze či akné. Vhodný je tiež zábal na vlasy − nie je príliš mastný a obmedzuje ich vypadávanie a lámavosť.


Tekvice obsahujú veľa dôležitých látok, aj preto sa stali bežnou súčasťou kuchyne a kozmetických produktov. Je v nich veľa vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov. Posilňujú imunitu, znižujú riziko infarktu a pomáhajú znižovať krvný tlak. Pôsobia blahodarne aj na tráviaci trakt.

Tekvice sú nízkokalorické a hodia sa prakticky ku všetkým pokrmom. Chutia dobre na sladko aj na slano. Obsahujú veľké množstvo vody a ľahko zasýtia. Ich ďalšou nespornou výhodou je dlhá trvanlivosť. Práve preto sa táto zelenina rozšírila zo Strednej a Južnej Ameriky do Európy. Námorníci si ju brali na palubu a vedeli, že im zásoby vydržia dlho.

Pestovanie a konzumácia tekvíc

Spracovať väčšie plody je pomerne jednoduché. Až na výnimky je potrebné tekvicu zbaviť šupky a semienok. Tie nevyhadzujte, môžete ich zbaviť vlákien, osoliť a opražiť v rúre. Je to vynikajúce zobanie, ktoré má navyše pozitívne účinky na močové cesty. Ak milujete tekvicové semienka, oceníte predovšetkým druhy tekvíc, ako je Goliáš, Hokkaido či Marina di Chioggia, ktoré ich majú najviac. Semienka tiež môžete nechať zaschnúť a na jar (v apríli či v máji) zasadiť ideálne na kompost, aby mali rastliny dosť živín.

Tekvice potrebujú na rast veľa priestoru, pravidelnú zálievku a okopávanie. Odporúča sa ich každý rok vysádzať na iné miesto kvôli vyčerpaniu pôdy. Zbierajú sa, keď stopka zaschne − podľa toho spoznáte zrelú tekvicu.

Druhy tekvíc

Existujú stovky rozličných veľkostí, farebných kombinácií a tvarov tekvíc. Odlišné sú aj chuťové vlastnosti a konzistencia dužiny jednotlivých odrôd. Tekvice preto patria medzi rastliny s vôbec najväčšou variabilitou. V obchodoch je niekedy možné naraziť na plody nesúce označenie „okrasná tekvica“ a ceduľku „určené iba na dekoráciu“. Faktom je, že všetky tekvice sú jedlé. Prečo ich teda predajcovia označujú ako dekoratívne? Dôvod je jednoduchý. Väčšinou ide o kultivary s menšími plodmi, hrubšou šupkou a malou dužinou. Spracovanie takých tekvíc tak prináša viac práce ako úžitku.

Najväčšie druhy tekvíc, naopak, dosahujú hmotnosť až desiatky kilogramov. Najčastejšie ide o tekvice spadajúce medzi tekvice veľkoplodé a tekvice obyčajné, kam sa radí napríklad aj cuketa. Poďme sa pozrieť, aké odrody (kultivary) tekvíc môžeme v kuchyni využiť a ako.

Tekvica Hokkaido bola vyšľachtená v Japonsku, kde je bežnejšia zelená Hokkaido, ktorá je sploštená a jemne rebrovaná. U nás sa ujala skôr jej červená hladká verzia. Má gaštanovú chuť. Červené plody vážia okolo 1,5 – 2 kg, zelené 2 – 3 kg. Dužina oboch je sýtooranžová a jemne sladkastá. Výhodou tohto druhu je, že sa šupka nemusí lúpať a nevzniká tak žiaden odpad pri spracovaní. Červená je veľmi múčna, zapečená v rúre či pripravená na grile sa hodí ako príloha k mäsu. Zelená Hokkaido má viac maslovú konzistenciu a je ideálna na polievky. Obe sú vhodné aj na pyré, sladké aj slané koláče a kompóty.

Príbeh halloweenskej tekvice

Vydlabaná tekvica s vyrezanou tvárou osvietená zvnútra sviečkou je typickým symbolom sviatku Halloween. V angličtine sa nazýva Jack O’Lantern (Jackov lampáš) a pôvodne bola vyrezávaná z kvaky alebo repy. Viaže sa k nej povesť o opilcovi a vtipkárovi Jackovi, ktorého dušu si chcel odniesť do pekla diabol. Jack dokázal pekelníka niekoľkokrát oklamať a nakoniec z neho vymámil sľub, že jeho dušu peklo nikdy neschváti. Lenže dušu hriešnika po smrti pochopiteľne nechceli ani do neba. Jackova zúfalá duša preto znovu a znovu klopala na bránu pekiel. Diablovi sa jej uľútostilo a dal jej aspoň žeravý uhlík, aby ju hrial a svietil jej na cestu medzi svetmi. Jackova duša umiestnila uhlík do vydlabanej kvaky a blúdi s ňou neznámo kde. Ľudia odvtedy v predvečer Sviatku všetkých svätých umiestňujú na priedomie alebo do okien osvietené vydlabané tekvice, aby svietili na cestu všetkým blúdiacim dušiam.

Špagetová tekvica má typický pretiahnutý tvar. Plody vážia 1 – 3 kg. Šupka je tuhá, najčastejšie má žltú farbu, no môže mať aj nádych krémovej či oranžovej. Ide o vysoko plodivú odrodu nenáročnú na pestovanie, ktorej plody sa dajú skladovať aj rok. Chuťovo je neutrálna, hodí sa na ďalšie spracovanie. Je veľmi vodnatá. Pri pečení sa v dužine od seba oddelia jednotlivé vlákna, ktoré pripomínajú špagety. Môžu nahradiť rezance v polievke, vhodné sú do mäsových zmesí, omáčok a cestovín.

Muškátová tekvica sa vyznačuje svojím bacuľatým tvarom s výrazným rebrovaním. Šupka má krémovú až hnedastú farbu, dužina je oranžová. Plody vážia niekedy viac ako 10 kg, vďaka čomu sa táto tekvica hodí predovšetkým na zaváranie. V kuchyni ju možno využiť aj na polievky, pyré či koláče.

Blue Ballet obsahuje malé množstvo vody a je veľmi múčna. Vďaka suchej a drobivej dužine sa hodí na prípravu halušiek, placiek či do chlebového cesta. Plody vážiace okolo 3 kg majú hruškovitý tvar a modrosivú šupku.

Maslová tekvica má jednu nespornú výhodu: semienka sa nachádzajú iba v malej časti plodu. Spoznáte ju podľa hruškovitého tvaru a matnej tuhej šupky. Dužina je sýtožltá až oranžová, vonia a chutí po masle a orieškoch. Táto odroda má pôvod v USA a u nás sa veľmi nepestuje, pretože si vyžaduje teplo. Je veľmi sladká. Vďaka svojej stráviteľnosti sa využíva ako príkrm pre bábätká. Hodí sa na restovanie a grilovanie, do plniek a ako príloha k červeným mäsám. Vhodná je tiež na koláče, marmelády, čatní a kompóty. Zapekať ju možno na sladko aj na slano.

Tekvica Goliáš sa najčastejšie spája s halloweenskym sviatkom. Vzhľadom na hmotnosť plodov až 30 kg je náročná na zber a skladovanie. Okrem veľkosti ju spoznáte podľa hladkej oranžovej šupky. Vhodná je predovšetkým na zaváranie a džemy. Plody sú veľmi vodnaté.

Žaluďová tekvica je dobrou alternatívou pre pestovateľov, ktorí nemajú veľa miesta. Rastie totiž v kríkoch. Má nezvyčajné plody podobné patizónu, ktoré vážia okolo 0,5 až 1 kg. Tento druh spoznáte podľa orieškovej chuti, ktorá sa však pri dlhom skladovaní vytráca. Mladé plody sú chutné aj surové (vrátane šupky). Bežnejšie ako v kuchyni na ňu narazíte ako na dekoráciu.

Marina di Chioggia je názov pre taliansku tekvicu s tmavozelenou rebrovitou šupkou. Plody vážia 4 – 6 kg. Veľmi tuhá šupka sa zle lúpe, pri spracovaní sa preto odporúča Marinu nakrájať napr. na mesiačiky, podusiť a následne dužinu vydlabať. V Taliansku tento druh sýtooranžovej sladkej tekvice, chuťou podobnej mrkve, nazývajú kráľovná tekvíc. Môže sa variť, piecť aj dusiť. Ideálna je na prípravu tekvicových halušiek a rizota. Hodí sa aj ako náplň do cestovín, na polievky a dezerty.


Prihlásiť