Druhy ryže

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 8/2018

Ryža patrí a zrejme aj naďalej bude patriť medzi najobľúbenejšie prílohy. Podľa informácií Českého štatistického úradu sa v roku 2016 zjedlo v ČR najviac ryže za celý čas merania, a to 6,5 kilogramu na osobu. Kto má rád na tanieri pestrosť, uzná, že by bola škoda používať počas varenia len jeden druh ryže, keď ich existuje viac a každý je vhodný na prípravu iného pokrmu. Líšia sa svojou chuťou aj výživovými hodnotami.

Ako spestriť chuť ryže

Nielen chuť, no aj vôňu ryže môžeme zvýrazniť tým, že k nej pri dusení pridáme zľahka opražený kokos alebo mandle. Môžeme ju tiež pokvapkať citrónovou alebo limetkovou šťavou. Veľmi zaujímavú vôňu získa ryža, keď sa varí vo vývare zo zeleru alebo koreňovej zeleniny s prídavkom ligurčeka.

Chuť a vzhľad ryže môžeme tiež zvýrazniť korením kurkuma a zázvorom, stačí len pri opekaní ryže na tuku pridať spomínané korenie, potom zaliať vodou, osoliť a nechať dusiť. Rovnakým spôsobom je možné pripraviť ryžu bylinkovú, šafranovú alebo rozmarínovú. Zaujímavá je ryža v kombinácii s klinčekmi, štipkou škorice a rímskej rasce.

Obilniny patrili medzi prvé plodiny, ktoré človek dokázal pestovať a získavať z nich úrodu. V rôznych častiach sveta postupne získali dominantné postavenie rôzne druhy obilnín. V Európe si túto rolu zaistila pšenica, v Amerike kukurica a pre Áziu bola a stále je najvýznamnejšou obilninou ryža.

Aktuálne ryža pokrýva približne 20 % kalorickej spotreby ľudskej populácie.

Na veľkosti zrna záleží

Ryžu môžeme deliť podľa dĺžky zrna. Existujú tri základné rozdelenia:

Dlhozrnná ryža má zrná dlhé 6 – 8 mm. Typickým príkladom môže byť ryža basmati. Väčšinou sa používa ako príloha alebo na prípravu šalátov.

Stredne dlhá ryža so zrnami dlhými 5 – 6 mm, no hrubšími než pri dlhozrnnej ryži. Po uvarení je táto ryža lepivejšia a mäkšia ako dlhozrnná. Používa sa napríklad na prípravu španielskeho pokrmu paella.

Krátkozrnná a oválna ryža má zrniečka dlhá 4 – 5 mm a je iba 1,5- až 2-krát dlhšia ako široká. Táto ryža sa rýchlejšie varí a po uvarení získa krémovú konzistenciu. Používa sa napríklad na prípravu rizota alebo sushi.

Okrem delenia ryže podľa dĺžky zrna je veľmi dôležité jej delenie na jednotlivé odrody, ktoré sa líšia obsahom živín, chuťou, v niektorých prípadoch aj farbou.

Ryža natural

Predáva sa tiež ako hnedá ryža. Je to ryža, ktorej zrnká neboli zbavené povrchovej vrstvy. Vďaka tomu sú v nej zachované aj dôležité živiny, najmä vláknina, minerálne látky, niektoré vitamíny a nenasýtené mastné kyseliny. Táto ryža sa veľmi dlho varí a je tuhšia ako iné druhy ryže. Má výraznú orieškovú chuť a jej pravidelná konzumácia pomáha čistiť črevá. Odporúča sa pri odľahčovacích diétach, pri detoxikačných kúrach a pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi.

Jazmínová ryža

Jazmínová, čiže voňavá ryža je pôvodom z Thajska a možno ju variť aj dusiť. Využíva sa hojne v čínskej kuchyni. Táto ryža sa lepí, takže sa hodí najmä k jedlám s akoukoľvek omáčkou. Má výraznú kvetinovú chuť aj vôňu, preto je dobré ju kombinovať s neutrálnymi druhmi mäsa, ako je napríklad kuracie a morčacie. Výborná je aj k akejkoľvek zelenine.

Ryža basmati

Dlhozrnná ryža zo severnej Indie je určená skôr na dusenie. Má dlhšie zrná ako jazmínová ryža a nelepí sa. Je jemná s miernym orechovým nádychom a veľkou výhodou je jej rýchla príprava − cca 10 minút. Táto ryža sa hodí ku všetkým jedlám, ktoré sa zaobídu bez omáčky.


Ryža arborio

Ryža arborio sa môže nazývať tiež ryžou guľatou, pretože jej zrná sú krátke a oválne. Pestuje sa v severnom Taliansku a pripravujú sa z nej známe rizotá, ktoré majú krémovú štruktúru. Vhodná je tiež pri príprave sladkej mliečnej ryže. Obsahuje veľké množstvo škrobu, preto sa ryža po uvarení veľmi lepí a má kašovitú štruktúru. Vnútro zŕn však zostáva pevné.

Ryža carnaroli

Táto ryža je veľmi podobná odrode arborio. Tiež sa pestuje v Taliansku, dobre vstrebáva vodu a je veľmi vhodná na prípravu rizota. Považuje sa za jeden z najkvalitnejších druhov ryže a býva drahšia. Je bohatým zdrojom vitamínov E a K, draslíka, fosforu a vápnika.

Divá ryža

Divá, čiže indiánska ryža nepatrí z botanického hľadiska medzi klasické druhy ryže. Ide totiž o semená inej rastliny − vodnej trávy, ktorá rastie v močiaroch. Nájdeme ju predovšetkým v Severnej Amerike. Divá ryža má v porovnaní s klasickou menší pomer tuku a sacharidov. Je teda vhodnejšia počas chudnutia, aj preto, že urýchľuje metabolizmus. Medzi jej ďalšie pozitívne účinky patrí napríklad podpora trávenia, podpora prečistenia tráviaceho traktu, zlepšenie kvality kostného a kĺbového tkaniva. Pozitívne ovplyvňuje aj kvalitu vlasov, pokožky a nechtov. Pripravuje sa okolo tridsať minút a je nutné ju deň pred konzumáciou namočiť.

Bhutánska červená ryža

Táto ryža sa pestuje vo vysokej nadmorskej výške v himalájskom pohorí na území Bhutánu. Má typickú červenohnedú farbu a jemnú orechovú vôňu. Patrí medzi dôležité zdroje vlákniny, antioxidantov, vitamínu B a esenciálnych mastných kyselín. Varí sa okolo dvadsiatich minút a po uvarení má svetloružovú farbu.

Prečo jesť ryžu?

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ryža považuje za zdravú potravinu: pri obvyklom spôsobe konzumácie ide o zaujímavý zdroj vlákniny, ktorá predchádza črevným problémom a je účinná proti zápche. Obsahuje približne 75 % polysacharidov, najmä škrobu, okolo 10 % bielkovín a v nelúpanej podobe veľké množstvo vitamínov skupiny B. Komplexné sacharidy sú výnimočné tým, že sa trávia pomaly a dovoľujú telu využívať energiu oveľa dlhší čas. Obsahuje minimálne množstvo tuku a žiadny cholesterol, takže je vhodná pri diétach. Neobsahuje ani žiaden lepok a hodí sa ako potravina pri bezlepkovej diéte. Pre svoju ľahkú stráviteľnosť môže byť podávaná aj malým deťom. Je veľmi obľúbená a možno ju pripravovať na viac spôsobov. Medzi najčastejšie a najvhodnejšie patrí jej varenie a dusenie.

Varenie verzus dusenie

Ak dávame prednosť varenej ryži, je potrebné ju najprv niekoľkokrát umyť, čím sa zbaví nečistôt a škrobu a nebude po uvarení lepkavá. Potom ju necháme odkvapkať a následne vložíme do studenej osolenej vody. Vždy je potrebné vychádzať z pomeru dvoch dielov vody na jeden diel ryže. Len čo začne voda vrieť, var zoslabíme. Ryžu je pri varení potrebné občas miešať. Ideálne je, aby počas varenia pohltila všetku vodu, pretože vďaka tomu v nej zostanú dôležité živiny, o ktoré by sme mohli precedením prísť. Samotné varenie trvá 15 – 20 minút. Na záver treba ryžu premiešať a nechať ešte pár minút dôjsť.

Aj v prípade, že dáme prednosť dusenej ryže, musíme ju najskôr prepláchnuť vo vode. Potom na tuku opražíme ryžové zrnká. Počkáme, až zosklovatie, ryžu zalejeme horúcou vodou, osolíme a pod pokrievkou domäkka dusíme okolo dvadsať minút. Keď je ryža hotová, zľahka ju premiešame a načuchráme.


Prihlásiť