Pomoc v kríze

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Vydané: 2.7.2018   

V živote každého z nás sa z času na čas môžu vyskytnúť psychicky náročné situácie, ktoré nie sme schopní vyriešiť sami ani s pomocou blízkych osôb a je namieste vyhľadať odbornú pomoc. Ponúkajú ju zadarmo rôzne inštitúcie a neziskové organizácie a môže mať terénnu, ambulantnú aj pobytovú formu.

Pôvod slova kríza nájdeme v gréckom označení krinó, čo znamená oddeliť, vybrať alebo voliť. Z psychologického hľadiska môžeme o kríze hovoriť ako o prechodnom stave vnútornej nerovnováhy. Býva dôsledkom stretu so životnou situáciou, ktorú jednotlivec nie je schopný zvládnuť vlastnými silami. Hovorí sa, že „čo nás nezabije, to nás posilní“, no aby nás to „nezabilo“, je dobré mať povedomie o sociálnych službách, ktoré nám v kríze môžu pomôcť.

Desať signálov, že ste v kríze

  • Stretli ste sa s nečakanou prekážkou alebo žijete v dlhodobom strese.
  • Máte nedostatok podpory z okolia a občas sa cítite úplne opustení.
  • Prestávate fungovať aj pri úkonoch všedného dňa a máte problém s koncentráciou.
  • Objavujú sa rôzne telesné ťažkosti a vyčerpanie, ťažkosti s dýchaním, búšenie srdca alebo pocity na odpadnutie.
  • Prestali ste dobre spať, nechutí vám jesť a schudli ste.
  • Vyčerpali ste už všetky nápady, ako svoju situáciu riešiť.
  • Objavujú sa u vás pocity chaosu a straty kontroly.
  • Zažívate pocity bezmocnosti a neviete, ako ďalej.
  • Pozorujete striedanie rôznych emócií, ktoré sa rýchlo menia. Často sú sprevádzané plačom.
  • Máte pocit, že nič necítite a ste od všetkého tak trochu oddelení.

Zdroj: Centrum sociálnych služieb Praha

 

Kde hľadať

Krízovou intervenciou (čiže krízovou pomocou) sa zaoberajú štátne aj neziskové organizácie. Najjednoduchší spôsob, ako si nájsť vhodnú službu v mieste svojho bydliska, je prostredníctvom portálu ministerstva práce a sociálnych vecí, kde je k dispozícii prehľadný register registrovaných poskytovateľov sociálnych služieb. Stačí zadať kraj a druh hľadanej sociálne služby.

Krízovú pomoc zvyčajne poskytuje profesionál − pracovník v pomáhajúcich profesiách, napríklad psychológ, psychiater alebo sociálny pracovník. Ich cieľom je venovať klientovi podporu, nádej, niekedy aj vedenie, aby pocítil úľavu a zvýšila sa jeho schopnosť zvládať svoju situáciu.

Existujú služby telefonického aj internetového poradenstva, ktoré prinášajú možnosť okamžitej konzultácie a pre mnohých predstavujú jednoduchšie riešenie, ktoré je navyše úplne anonymné. Jednotlivé poradne sa zvyčajne zameriavajú na špecifické potreby konkrétnej cieľovej skupiny. Nájdeme poradenstvo určené napríklad pre seniorov, pre obete domáceho násilia, poradenstvo pre drogovo závislých a podobne.

V prípade, keď je problém závažnejšieho charakteru a nestačí „len“ telefonické alebo e-mailové poradenstvo, ponúka sa možnosť využiť ambulantné alebo pobytové krízové centrá. V tomto prípade už nie je krízová pomoc taká anonymná, no môže byť účinnejšia.

Ambulantné krízové centrá poskytujú v mnohých prípadoch jednorazovú pomoc a tak veľmi potrebné vedenie v krízovej situácii. Pobytové krízové centrá sú zariadenia poskytujúce starostlivosť o človeka v najrôznejších ťažkých životných situáciách. Služby bývajú buď zadarmo alebo sú hradené zdravotnými poisťovňami (v prípadoch, keď je centrum súčasťou zdravotníckeho zariadenia). Do oboch typov krízových centier je zvyčajne možné prísť bez objednania aj bez odporúčania v závislosti od prevádzkového času jednotlivých pracovísk.

Ako spoznám, že som v kríze?

Duševné zdravie každého človeka je veľmi subjektívne, rovnako aj kríza a jej prežívanie je veľmi individuálna. To, čo jedného takpovediac „zomelie“, môže ten druhý prejsť bez väčších ťažkostí. Podľa odborníkov na túto problematiku možno usudzovať, že kríza je najčastejšie spojená s nejakou stratou (napríklad úmrtie blízkej osoby), zmenou (rozvod či rozchod s partnerom, odchod do dôchodku) alebo voľbou, teda ťažkým rozhodovaním (zmena zamestnania). Niektoré obdobia v živote sú na vznik krízy náchylnejšie, spravidla ide o obdobie plné zmien (zakladanie rodiny, narodenie dieťaťa, partnerská kríza, finančné problémy). Naproti tomu existuje iný druh krízových situácií a kríza prameniaca z nečakanej a náhlej udalosti, ktorá v našom živote nastane a negatívnym spôsobom nás prekvapí, ako sú napríklad vážne nehody, kriminálne činy alebo prírodné katastrofy.

Prejavy krízy môžeme pozorovať na rôznych psychických aj telesných úrovniach. Ak sa necítime psychicky dobre, môžeme zaznamenať poruchy sústredenia, pocity úzkosti a napätia, podráždenia, smútku, zlosti alebo bezmocnosti. Na telesnej úrovni veľmi často dochádza k poruchám spánku. Môžeme horšie zaspávať alebo sa, naopak, prebúdzať uprostred noci. Spánok je plytký, počas noci si neodpočinieme a vo dne sme potom unavení a robí nám problém zvládať aj banálne veci. Ďalej môžeme pociťovať nechutenstvo, nevoľnosť alebo bolesti.

Na záver treba pripomenúť, že každá kríza v sebe obsahuje aj potenciál rastu a príležitosť pre zmenu k lepšiemu. Neostýchajte sa preto vyhľadať odbornú pomoc. Problémy vďaka nej vyriešite rýchlejšie a ľahšie, a navyše získate cenné skúsenosti, ktoré napríklad zúročíte pri inej príležitosti niekedy v budúcnosti.

Anketa medzi odborníkmi

Pracovníkov krízových centier sme sa opýtali na najčastejšie problémy, ktoré k nim klientov privádzajú, aj na dôvody, prečo mnohí ľudia krízovú odbornú pomoc odmietajú.

S akými problémami sa v rámci krízovej intervencie najčastejšie stretávate?

PhDr. Anna Stodolová, SOS centrum Diakonie v Prahe: osobné, očakávané aj neočakávané zmeny v živote a vyrovnávanie sa s nimi, problémy vzťahové, rodinné aj všeobecne medziľudská, sociálna problematika.

Mgr. Kateřina Hájková, DiS., Krízové centrum − Centrum pomoci rodine a deťom, Prachatice: rozvod, odchod partnera, vzťahové problémy, výchovné problémy a poruchy správania, ochorenia, domáce násilie, fyzické tresty a iné formy násilia vrátane zneužívania, úmrtie v rodine, strata zamestnania, tragické udalosti, náročnosť pri ošetrujúcich osobách.

Josef Gabriel, Centrum krízovej intervencie PN Bohnice, Praha: strata zamestnania, strata partnera či člena rodiny, zmena zdravotného stavu, prepuknutie alebo zhoršenie psychického ochorenia, zmena životnej roly (ukončenie štúdia, nástup do zamestnania, odchod do dôchodku, materstvo), vzťahové problémy…

Bc. David Tichý, DiS., Krízové centrum Ostrava: Často sa stretávame so vzťahovými problémami medzi partnermi aj medzi generáciami, situačnými krízami (nečakanou stratou alebo zmenou v živote), traumami. Časté sú aj ťažkosti vyplývajúce z psychickej nestability či psychického ochorenia. Je tiež dosť klientov, ktorí prichádzajú so sociálnymi problémami. Týchto klientov v určitej fáze procesu krízovej intervencie smerujeme do občianskych alebo špecializovaných poradní.


Pribúdajú klienti, ktorí chcú pomôcť v kríze, alebo je to naopak?

PhDr. Anna Stodolová: Klientov ochotných vyhľadať pomoc pribúda.

Mgr. Kateřina Hájková, DiS.: Pribúda nielen počet klientov, zároveň z nášho pohľadu stúpa aj závažnosť tém, s ktorými prichádzajú. Aj naďalej sa však stretávame s klientmi, ktorí svoje problémy a témy nechávajú dôjsť ďalej, než je potrebné. Riešenie danej krízy je potom oveľa náročnejšie a klient je viac zranený.

Josef Gabriel: Rozhodne neubúda, no vzostup nie je nijako strmý, ide skôr o kontinuálny nárast.

Bc. David Tichý, DiS.: Klientov, ktorí pomoc využívajú, pribúda. Aj zložky integrovaného záchranného systému majú ľudí vyškolených pre prvú psychickú pomoc. Ubúda teda ľudí, ktorí musia v krízovej situácii zostať sami.

Stretávate sa s predsudkami, čo sa týka riešenia krízy?

PhDr. Anna Stodolová: Skôr s predsudkami, ktoré ľuďom bránia pomoc vyhľadať. Je to síce menej stigmatizujúce než vyhľadať psychiatra, no stále to môže byť brané ako slabosť − človek by predsa „mal zvládnuť všetko sám“.

Mgr. Kateřina Hájková, DiS.: S predsudkami sa stretávame každý deň. Aj napriek ich rôznorodosti je dopad vždy rovnaký − bráni ľuďom správne pochopiť to, čo robíme. Teda v dôsledku aj využiť nami ponúkanú pomoc, ktorá môže ich zvládanie krízy urýchliť, či len zažiť ten pocit, že je tu niekto, kto ich krízou prevedie, a ak padnú na samé dno, znovu im odtiaľ pomôcť. Je to neustály boj s veternými mlynmi.

Ak mám menovať konkrétne predsudky či skreslené predstavy, potom sú to tieto:

  • Kto sa na krízové centrum obráti, je slaboch.
  • Krízové centrum vyrieši problémy za nás.
  • Krízové centrum je určené pre drogovo závislých.
  • Krízové centrum mi vystaví potvrdenie, že ja mám pravdu.
  • Služby krízového centra nepotrebujeme, my sa dohodneme sami.

Josef Gabriel: Áno, predsudky a strach zo stigmatizácie sú najčastejšie dôvody, prečo klienti vyhľadajú pomoc neskoro, prípadne ju nevyhľadajú vôbec.

Bc. David Tichý, DiS.: Ešte stále sa stretávame s názorom, že vyhľadanie pomoci je prejavom slabosti, neschopnosti, zlyhania. Klienti majú obavy z onálepkovania. Boja sa, že budú okolím považovaní za bláznov. Preto odmietajú nami odporúčanú návštevu psychológa či psychiatra. No na druhú stranu stále viac ľudí vníma pomoc v kríze ako bežnú súčasť starostlivosti o seba.

Existujú nejaké problémy, ktoré sú pre súčasnosť alebo pre určitú skupinu ľudí typické?

PhDr. Anna Stodolová: U seniorov osamelosť a strata zmyslu života, u mladých vplyv nových technológií, život vo virtuálnom svete a sebapoškodzovanie.

Mgr. Kateřina Hájková, DiS.: Viem, že to neznie úplne optimisticky, no nechcela by som sa vrátiť do študentských rokov, keď vidím, akí sú dnešní školáci voči svojim spolužiakom zákerní. Nie sú to len klebety, naschvály, izolácia, no oveľa väčšie vynaliezavosti, ktoré sa často dejú aj nad rámec „bežného“ šikanovania vrátane kyberšikany. Pretože veľa pracujem s deťmi, určite by som spomenula aj dopady rozchodov/rozvodov a nezhody v domácnosti na psychiku detí. Dianiu okolo seba často nerozumejú a nikto im to nevysvetlí. Jediné, čo sa od nich očakáva, je zmierenie so situáciou a zžitie sa s novým životom.

Rodina ako systém dnes všeobecne zažíva krízu vo svojom vyťažení. Rodičia sa snažia rodinu zabezpečiť materiálnymi statkami, ktoré sú očakávané, na úkor pozornosti a času venovaným deťom. Deti si ho potom vynucujú po svojom − problémovým správaním v škole, drobnými krádežami, v krajných medziach utekajú k závislostiam či sebapoškodzovaniu.

Josef Gabriel: Úplne typické sú problémy z okruhu straty, hľadania, udržania si zamestnania, ďalej vzťahové problémy, ktoré majú súvislosť s vyťažením/preťažením živiteľa rodiny. Domáce násilie teraz častejšie páchané aj na senioroch, problematika sociálnych sietí, kyberšikana, problematika závislostí − alkohol, drogy, patologické hráčstvo, počítačová závislosť.

Bc. David Tichý, DiS.: Pribúda zadlžených ľudí, často v spojitosti s rôznymi závislosťami (drogy, patologické hráčstvo). Požičať si je veľmi ľahké a dostupné. Mnoho ľudí sa ocitá v pasci dlhov. Následky nesú aj rodiny a širšie okolie. Ďalej sú tu ľudia, ktorí pracujú dlhodobo na maximálny výkon. Častým dôsledkom býva zlyhanie, rozpad vzťahov či zdravotné problémy.

Je súčasná inštitucionálna pomoc človeku v kríze postačujúca?

PhDr. Anna Stodolová: V Prahe a veľkých mestách azda áno, inde je to otázka dostupnosti. Aj tam, kde služby sú, nie je isté, že sa o nich človek v núdzi dozvie.

Mgr. Kateřina Hájková, DiS.: Služieb, ktoré sú pre širokú verejnosť prístupné, je niekoľko. Nemusí ísť iba o krízové centrá, ktorých okruh záujmu je široký, menej špecializovaný. Ak hovoríme však iba o nich, častým problémom býva nízke povedomie o ich práci či ich dostupnosť. Často sa jednotlivcom nedostáva pomoc v čase, keď ju akútne potrebujú, čo považujem za veľký nedostatok. Som preto vďačná za pomoc na krízových linkách či chatoch, na ktoré by sme nemali zabúdať.

Josef Gabriel: V prípade potreby je málokedy a málokde okamžite dostupná pomoc aj v Prahe, nieto v regiónoch. Hoci sa situácia pomaly mení, je často potrebný veľmi kreatívny prístup a trpezlivosť.

Bc. David Tichý, DiS.: Naše krízové centrum poskytuje pomoc nepretržite 24 hodín denne. V tomto rozsahu krízová pomoc v mnohých iných krajoch chýba. Podľa nášho názoru je dôležitá sieť zahŕňajúca rôzne odbornosti a druhy služieb. Vo veľkých mestách býva sieť dostatočná. V menších mestách a na vidieku sa odbornej pomoci ľuďom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii, dostáva len v obmedzenej miere alebo vôbec. Stále je čo zlepšovať.


Prihlásiť