O sliepkach a vajíčkach

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 4/2018

Pred mesiacom sme sa venovali testu vajec, veľa zaujímavých informácií sa však do marcového dTestu nezmestilo. Neradi by sme vás o ne pripravili, preto sa vraciame k téme ešte raz. Možno vás niektoré podrobnosti prekvapia.

Kurčatá alias sliepky žijú s človekom relatívne dlho. Sú to tvory nenáročné na bývanie, stravu aj ošetrovanie, navyše sú prispôsobivé a užitočné. Po stáročia sa pohybovali okolo domu, kde sa živili tým, čo našli, a prežívali, kde sa dalo – napríklad vo vetvách stromov alebo na trámoch. Zber vajec prebiehal skôr náhodne, ako organizovane.

Sliepky v núdzi

Sliepky, ktoré kvôli poklesu produktivity skončia so znáškou vajec, sa stanú, z ekonomického hľadiska, pre výrobcov prebytočnými, a väčšinou ich čaká neblahý koniec na bitúnku. Existuje však aj iná možnosť, a tou je odkúpenie (ešte stále) mladých zvierat do domácej starostlivosti.

Prirodzene sa sliepky dožívajú oveľa vyššieho veku, ako im vymerajú vo veľkochove. Adopciou sliepok a propagáciou slepačej pohody sa zaoberá nezisková organizácia Sliepky v núdzi. Tá na svojich stránkach uvádza, ako ľudia môžu sliepky z priemyslu zachrániť a dať im šancu na lepší život.

Chov hydiny pre vajcia sa začal vo veľkom v našej krajine až v 60. rokoch minulého storočia. Dovtedy išlo skôr o malé chovy, kde mali sliepky podobné podmienky ako v domácich chovoch, len kurníkov bolo viac pohromade. Takáto výroba vajec bola náročná najmä na manuálnu prácu a nebola veľmi rentabilná. Bez zefektívňujúcich postupov, ktoré poznáme dnes (vyšľachtenie nosných plemien, riadené kŕmenie a svietenie) sa nevyplácala, aj keď vtedy boli sliepky určite spokojnejšie. S rozvojom poľnohospodárskej veľkovýroby aj veľkovýroby krmív vznikli aj hydinárske veľkochovy, v ktorých uzavreli sliepky do klietok.

Od 80. rokov rastie celosvetová požiadavka spotrebiteľov na životnú pohodu (takzvaný welfare) sliepok chovaných na znášanie (nosníc). Komfort sliepok a ich podmienky sú témou na diskusiu aj v našich zemepisných šírkach. Aj preto dnes existujú alternatívne chovy, ktoré sú voči sliepkam, vo väčšej alebo menšej miere, ohľaduplnejšie.

Vajcia z poľnohospodárskej veľkoprodukcie sa rozlišujú podľa toho, ako a kde žijú sliepky, ktoré ich znášajú. Dnes už mnohí vedia, že čísla 0, 1, 2 a 3, ktorými sa začína kód na škrupine každého vajca, prezrádzajú spotrebiteľovi tieto informácie. Poďme si o typoch chovov povedať niečo viac.

test 1

Klietka ako životný priestor

Najčastejšie sa v bežnom obchode stretávame s vajcami, ktorých škrupinový kód sa začína trojkou. Ide o vajíčka, ktoré zniesli sliepky v klietkach. Zo všetkých typov vajec bývajú najlacnejšie, čo je spôsobené častejšou znáškou sliepok aj ich menšou chuťou do jedla. Chov sliepok v klietkach sa považuje za ekonomicky najvýhodnejší, a to je zrejme dôvod, prečo tak žije drvivá väčšina nosníc u nás (v roku 2016 išlo o 90,24 % z nich).

Ak sme schopní ignorovať skutočnosť, že ide o živé tvory, dá sa konštatovať, že nosnice v klietke predstavujú najnižšie výrobné náklady na jedno vajce. Dodajme, že v klietkových systémoch sú vajcia najmenej znečistené trusom, čo zároveň predstavuje aj nižšie riziko bakteriálnej nákazy. Výhodou je aj nižší počet sliepok chovaných pohromade, čo znižuje riziko vzájomného napádania. Klietky skrývajú aj ďalšie prekvapujúce pozitívum: je v nich najnižšia úmrtnosť zvierat.

Od začiatku roku 2012 sa môžu na chov sliepok používať iba takzvané obohatené klietky. Dovtedy mohli zvieratá tráviť svoj život v klietkach neobohatených, v ktorých mali menší priestor, konkrétne aspoň 550 cm2 na sliepku a výšku klietky 40 cm. Siedmy rok však platí, že klietka na chov sliepok musí každej sliepke poskytovať najmenej 750 cm2 a minimálna plocha celej klietky musí byť 2 000 cm2. Popri zväčšení priestoru, zodpovedajúceho približne ploche listovej obálky, zaručuje legislatíva sliepkam v obohatených klietkach aj znáškové hniezdo, priestor s podstielkou na hrabanie a zobanie, 15 cm bidlo pre každú obyvateľku a plochu na skracovanie pazúrov. Rovnako sa vymedzuje aj minimálna dĺžka kŕmidla (12 cm na sliepku) aj dve napájačky v klietke. Klietky sú určené pre 6, 20 alebo aj 40 sliepok a úmerne, so zvyšovaním ich počtu, sa zväčšuje aj veľkosť klietky.

Na druhej strane sa však zvieratá v klietkach počas svojho života nestretnú s denným svetlom a potlačené sú aj ich ďalšie prirodzené túžby, napríklad vyhrabávanie a zobanie drobných živočíchov alebo korienkov. Otázkou je aj to, nakoľko sa predpísané požiadavky na klietky dodržiavajú.

Nosnice z domáceho chovu vyprodukujú počas života približne 200 vajec, lenže nosnice z poľnohospodárskej výroby 300, dokonca aj viac.

test - název

Hala plná sliepok

Vajíčka označené číslicou 2 oznamujú, že uzreli svetlo sveta v halách. Halové chovy sú buď podstielkové, alebo vo voliérach. Hustota osídlenia nesmie v oboch prípadoch prekročiť deväť sliepok na meter štvorcový a sklon podlahy musí byť menší ako 14 % alebo 8°. Miesto na bidlo majú nosnice v halách aj 15 cm.

Podstielkové zariadenia musia disponovať 250 cm2 na sliepku, tretinu plochy má tvoriť podstielka na hrabanie a zobanie. Ak sa používajú na znášku jednotlivé hniezda, musí ich byť toľko, aby na jedno pripadlo maximálne sedem sliepok. Sliepka v podstielkovom chove trávi, pri porovnaní s nosnicami v klietkach, viac času pohybom, váľaním sa v piesku aj hrabaním. Majú tiež o 10 % vyššiu dennú spotrebu krmiva ako sliepky ustajnené v klietkach.

Voliérový chov poskytuje sliepkam v halách bidlá a kŕmidlá v rôznych poschodiach – môžu však byť nanajvýš štyri. V moderných voliérových chovoch sa riadeným osvetlením imituje stmievanie, vďaka čomu majú sliepky dosť času dostať sa na bidlá. V týchto typoch ustajnenia sa sliepky, v rámci boja o pozície, vzájomne napádajú (aj požierajú) častejšie ako sliepky v klietkach.

Výlet na vzduch povolený

Sliepky, ktoré majú možnosť prežiť časť svojho života vonku a pohybovať sa podľa ľubovôle, znášajú vajcia označené číslicou 1. Takéto zvieratá majú celodenný prístup z haly alebo kurníka do otvorených výbehov. Ich hustota nesmie byť vyššia ako 2,5 tisíca na jeden hektár pôdy, prípadne jedna nosnica na 4 m2. Výbehy sa nesmú rozprestierať ďalej ako v okruhu do 150 metrov od najbližšieho hrabaniska, prípadne sa musí vo výbehu nachádzať dostatočný počet prístreškov. Na papieri vyzerá takéto bývanie ako raj.

Aj také, aj onaké

Škatuľky s vajíčkami môžu mať rôzne označenia a názvy, no iba málo z nich má svoj význam ukotvený v legislatíve. Ide často skôr o výsledok práce hydinárskeho marketingu. Zákonné označenie vajec na balení je napríklad „čerstvé“. Také sú však prakticky všetky, ktoré patria do triedy A (iné na našich pultoch ani nenájdete, viac sme o nich písali v minulom vydaní). Vágne prídomky ako „pohodové“, „farmárske“, prípadne „fit“ nemusia znamenať nič výnimočné. Za farmu sa môže považovať akákoľvek hydináreň a o tom, čo je slepačia pohoda, sa môžu viesť siahodlhé diskusie. Ak sa však stretnete s konkrétnym tvrdením, ako napríklad Omega-3, je povinnosťou výrobcu dodržať konkrétny minimálny obsah omega-3 mastných kyselín v tuku.

Okom producenta však ustajnenie sliepok vo voľnom chove znamená vyššie náklady aj spotrebu krmiva, nižšiu znášku a horšie hygienické podmienky. Vajcia z takéhoto chovu sú aj viac znečistené a nosnice častejšie umierajú v dôsledku kanibalizmu a stresu. Vzťahy medzi sliepkami sa riadia hierarchicky, a keď je veľa zvierat pokope, môže sa stať, že sa ozobávajú a spôsobujú si navzájom ťažké poranenia až smrť. Voľné chovy sa preto hodia pre menšie skupiny nosníc, ktoré nepresahujú dvetisíc zvierat.

Ekológia a udržateľnosť na prvom mieste

Sliepky z ekologicky udržateľných chovov znášajú vajcia, ktorých označenie na škrupine sa začína nulou. Vybavenie haly, kde vtáky žijú, je podobné ako pri voľných chovoch s výbehom, rovnako ako požiadavky na životnú pohodu sliepok. Rozdiel je v kŕmení. V ekologickej výrobe musia nosnice dostávať na kŕmenie zmesi z ekologického poľnohospodárstva.

V týchto chovoch majú, podobne ako sliepky z voľného chovu, lepšie životné podmienky blízke ich prirodzenému správaniu. Môžu sa zdržiavať vonku, váľať sa v piesku, hrabať alebo uchýliť sa do prístrešku podľa vlastného uváženia. Úhyn takýchto zvierat je rovnako nízky ako pri nosniciach v klietkach, čo je spôsobené menšími kŕdľami s nižším počtom konfliktov. Ich vajcia sú väčšie, no na druhej strane ich nie je toľko a obdobie znášania je zo všetkých spomínaných chovov najkratšie.

Vyslovené aj nevyslovené otázky

Na rozdiel od presvedčenia mnohých ľudí sa používanie antibiotík v hydinových chovoch povoľuje výhradne na liečebné účely. Po liečbe antibiotikami existuje zákonná podmienka na dodržiavanie takzvanej ochrannej lehoty, ktorá má zaistiť, že vajcia aj samotná hydina sa môžu dostať na trh až po liečbe a keď sú antibiotiká z organizmu vylúčené. Za uplynulý rok zaznamenal európsky Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) iba jeden prípad záchytu antibiotík vo vajciach v celej EÚ.

Používanie rastových hormónov je zakázané tak pri nosniciach, ako aj pri iných hospodárskych zvieratách. Vysoké znášky sú výsledkom šľachtenia plemien, nie hormonálnej stimulácie. Iné sliepky sa používajú na vajcia (leghornky, vlašky, minorky) a iné na mäso (plymutky, austrálky, sasexky, hempšírky).

Používanie pesticídov v hydinárskych chovoch sa veterinárne kontroluje. V čase fipronilovej kauzy sa v  našich vzorkách nevyskytli žiadne problémy. Každá šarža dovozových vajec sa v súčasnosti kontroluje na fipronil pred pustením do predaja, pri pozitívnom náleze sa vôbec nedodajú na trh. Zároveň treba dodať, že objavenie pesticídu fipronilu vo vajciach bolo viac-menej náhodné.


 

Farba škrupiny, žĺtky a nákaza

Domáce vajíčka sú všeobecne spotrebiteľmi vnímané ako lepšie. Väčšinou pochádzajú od sliepok, ktoré majú prirodzenejšie životné prostredie ako tie, od ktorých pochádza väčšina kupovaných vajec. Výsledkom môže byť farebná intenzita žĺtkov závislá od ročného obdobia a bohatšia nutričná hodnota. Menšie počty sliepok v domácich podmienkach majú jasnú hierarchiu, ktorú členovia kŕdľa väčšinou rešpektujú. Vzťahové problémy (a s tým súvisiaci stres), také typické pre voľné chovy, takto odpadajú.

Mikrobiálne kontaminácie však môžu byť väčším problémom v domácich vajciach, ako pri kontrolovaných veľkochovoch. Toto riziko údajne rastie aj s vekom sliepok. V klietkach znášajú nosnice 48 až 64 týždňov. Keď klesne ich znáška pod 65 %, býva znáškový cyklus ukončený. To znamená pre sliepku porážku z dôvodu zhoršovania kvality škrupiny. Domáce sliepky môžu znášať aj v zrelom veku.

Slepačí slovníček alebo Čo ste možno nevedeli

Farba škrupiny – ovplyvňuje ju plemeno nosnice. Biele vajcia znáša napríklad leghornka, rodajlendka červená, hempšírka a sasexka hnedá. Vajcia plemena araukana majú škrupinu zelenú.

Okuliare proti kanibalizmu – vyzerajú ako okuliare, v skutočnosti ide o klapky pred oči, ktoré sú pripevnené na zobáku cez nozdry. Sliepky tak nevidia a nevyďobávajú ostatné.

Hrabanisko – suchý priestor určený na hrabanie sliepok. Môže ním byť podstielka na podlahe alebo kryté miesto s jemným pieskom, hoblinami alebo popolom. Sliepkam slúži na čistenie a zbavovanie sa parazitov.

Bidlo – bidielko pre sliepky, na ktorom vtáky počas spánku alebo odpočinku sedia (čiže nocujú).

Kauterizácia zobáka – technika, ktorou sa sliepkam špeciálnym prístrojom skracuje zobák, aby sa navzájom nezraňovali. Niekedy sa sliepky v chove oštipujú, až požierajú. Dôvodom je ich nespokojnosť, ktorá môže mať veľa príčin (nevhodná teplota, vlhko, sucho, málo miesta, veľa sliepok v kŕdli, parazity, hlad, smäd, choroba, nevhodné kŕmenie). Kauterizáciou sa elektrickým prúdom skráti sliepke zobák tak, aby mohla prijímať potravu, ale aby nemohla kľuť.

Preperenie – strata starého peria a následná obnova peria. Sliepky počas tohto obdobia prestávajú znášať vajcia, pretože ide o vysiľujúci proces, pri ktorom sa telo detoxikuje a regeneruje. V prírode je tento proces riadený hormonálne ako reakcia na dĺžku slnečného svitu. Prebieha rýchlo a postupne, najčastejšie neskoro na jeseň. Na preperenie však môže mať významný vplyv aj stres, čo sa využíva vo veľkochovoch pri takzvanom nútenom preperení. Všetkým nosniciam sa vyvolá znížením dávok krmiva a nedostatkom svietenia. Cieľom je snaha o minimalizáciu výrobných nákladov. Po čase znášania totiž klesá kvalita škrupiny. Preperením dôjde k detoxikácii organizmu a nosnica po ňom môže začať druhý znáškový cyklus, v ktorom znáša väčšie vajcia s pevnejšou škrupinou ako predtým, ale už ich nebýva toľko.

Sprej proti kanibalizmu – funguje tak, že ním nastriekané sliepky sú od seba pachom odpudzované a nevyďobávajú sa.

Znáška – kladenie vajec sliepkami. V ornitológii a poľovníctve sa používa častejšie slovo „znôška“.

Škrupina – základom škrupiny je organická hmota, ktorá sa tvorí z bielkovinových vlákien kolagénovej povahy. Vlákna tvoria jemnú sieť prestupujúcu celou škrupinou, ktorá je vyplnená anorganickými látkami, v ktorých prevláda uhličitan vápenatý. Pevnú škrupinu pokrýva kutikula, čo je bielkovinová klzká vrstva uľahčujúca sliepke znášanie. Po znesení vajca zasychá a zakrýva póry v škrupine, čím chráni vajcia pred prenikaním mikroorganizmov dovnútra a odparovaním vody z bielka von. Bežne je škrupina silná 0,2 až 0,8 mm a je veľmi pevná, aj keď krehká. Tvorí zhruba 10 % celkovej hmotnosti vajcia.

Tvorba vajca – proces tvorby vajcia trvá 22 až 27 hodín, jednotlivé vajíčka rastú vo vaječníku sliepok postupne. 15 minút po ovulácii sa dostáva žĺtok do lievika vajcovodu sliepky. Tadiaľ prechádza 18 až 25 minút. V časti vajcovodu, kde sa tvorí bielok, sa zdrží zhruba tri hodiny, v krčku vajcovodu ďalších cca 60 minút. Najdlhšie trávi vajce v maternici – 20 až 24 hodín.

Úžitkové nosnice – dospelá sliepka kury domácej, ktorá dosiahla znáškovú zrelosť a jej životným poslaním je znášanie vajec.


Prihlásiť