Test bylinkových čajov 2018

Ľudia pili odvary odjakživa, väčšinou preto, že verili uzdravujúcej sile byliniek. Príležitostí na zaháňanie neduhov býva v chladných obdobiach roka dosť, preto sme nakúpili čaje zo zmesí bylín aj my. Nie však preto, aby sme zisťovali, či vás dokážu uzdraviť, no aby sme sa presvedčili, že sa v nich nenachádzajú nežiaduce látky. Z 12 analyzovaných vzoriek tretina neuspela, vrátane dvoch určených deťom. Na vine boli pesticídy a kontaminácia jedovatými burinami. 

Dobrá rada

Najlepšie v našom teste dopadol čaj Lipton Herbal Infusion (veľmi dobre, 2,50 Kč/nálevové vrecúško), v ktorom sme sledované nežiaduce látky buď vôbec nenašli, alebo neboli v znepokojujúcom množstve. Druhým veľmi dobre hodnoteným výrobkom je Teekanne Mountain Herbs (veľmi dobre, 2 Kč/vrecúško).

Posledný skončil čaj Tesco Mix of Herbs (nedostatočne, 0,80 Kč/vrecúško), kvôli vysokému obsahu tropánových alkaloidov a početným nálezom pesticídov. Nedostatočných známok však bolo viac. Dva čaje pre deti, sypaný Naše byliny Detský čaj (nedostatočne, 1,60 Kč/vrecúško) a Dr. Popov Zdravínek (nedostatočne 2,30 Kč/vrecúško) prepadli kvôli pesticídom. Čaj Babička Růženka Sedmero bylin (nedostatočne, 0,80 Kč/vrecúško) má čo zlepšovať v oblasti pesticídov a znečistenia nežiaducimi bylinami.

Keď sa povie čaj, môže to znamenať nálev z lístkov čierneho alebo zeleného čaju, výluh zo sušeného ovocia alebo odvar z byliniek. Popri tom existuje viac spôsobov, ako si ho vychutnať, napríklad s rumom, mliekom, medom alebo exotickým korením. Suroviny na jeho prípravu môžu byť sušené, čerstvé, ale aj konzervované, označované aj ako pečený čaj. Predajcovia ponúkajú sušené čajové zmesi, ktoré kraľujú na predajných pultoch buď sypané, alebo porciované − pre dospelých aj pre deti.

Komerčne sa segment čajov rozdeľuje na ovocné, čierne, zelené, biele, bylinné, funkčné − tie sú určené na liečbu alebo prevenciu neduhov a tvoria ich najčastejšie tiež bylinky − aj čajové mixy. Posledné menované predstavujú balenia s vrecúškami rôznych druhov čajov, často ide o darčekové balenia.

Podľa spotrebiteľských dát, ktoré zhromažďuje spoločnosť Nielsen, si prvé miesto stabilne držia ovocné čaje, na ktoré pripadá tretina tržieb a predáva sa ich najviac. Druhé miesto patrí čajom čiernym so skoro štvrtinovým podielom na tržbách a tretie miesto čajom bylinným, ktoré tvoria v celkových čajových tržbách 19 % podiel. Ak by sme však k bylinkovým čajom pridali ešte takzvané čaje funkčné, ktoré sú prakticky tiež bylinkové, dostali by sme sa na viac ako štvrtinu z peňazí, ktoré ľudia minú za všetky čaje v našich maloobchodoch.

Čaju čiernemu a zelenému sme sa v našich testoch venovali v predchádzajúcich rokoch, no ani vtedy sa výsledky nezaobišli bez nedostatočných známok a prepadnuvších. Stála za tým najmä frekvencia nálezov medzi pesticídmi. Bylinkové čaje zo zmesí bylín prišli na rad tento rok. Ovocné si ponecháme na budúce testovanie.

V zime na bylinky

Obdobie, ktoré praje mikróbom, je práve v plnom prúde. Upchaté nosy, kýchanie, škrabanie v hrdle, aj ďalšie príznaky choroby privádzajú veľa chorľavejúcich k regálom s bylinkovými čajmi. Potvrdzujú to aj štatistiky spoločnosti Nielsen, podľa ktorých sa za bylinné čaje v období od novembra do februára utŕži takmer polovica z celoročných tržieb.

Nakúpiť škatuľky a vrecúška s bylinkami môžeme tak v bežnej obchodnej sieti, ako aj v lekárňach alebo drogériách. Samotný výber záleží najmä od toho, čo komu chutí alebo považuje za účinné.

Podľa zloženia bylinných čajov existujú dva základné typy, na ktoré môžeme v obchodoch natrafiť − jednodruhové (napríklad lipový, mätový) a zmesové. Zmesi sa môžu skladať z niekoľkých druhov byliniek, prípadne z byliniek a čierneho čaju alebo z byliniek a sušeného ovocia. Podmienkou pre posledné dva menované však je, aby v nich bylinný podiel tvoril minimálne 50 %. Vo vyhláške č. 330/1997 Zb. sa takisto presne dozviete, ktoré konkrétne bylinky možno v predávaných čajoch používať bez obmedzenia a ktoré len v určitom množstve.

Hlboké korene bylinkárstva

Bylinky obsahujú veľa chemických látok, niektoré so silnými účinkami na fungovanie ľudského organizmu. Preto sa v najrôznejších podobách využívajú po celé tisícročia na liečebné účely.

Za kolísku bylinkových čajov sa niekedy považuje Čína, kde bolo ich použitie prvýkrát zdokumentované okolo roku 3000 pred Kristom. Iné zdroje zas zmieňujú popíjanie byliniek na potláčanie neduhov už od počiatkov tradičného systému indického lekárstva ajurvédy pred piatimi tisíckami rokov.

V každom prípade ľudia pijú čaje z bylín dodnes na celom svete. Dôvodov je viac, tým najdôležitejším zrejme zostáva snaha preliečiť sa. Popri tom malo vždy popíjanie bylinných odvarov aj spirituálny význam − bylinkové čaje pôsobia aj na ľudskú myseľ.

Dospelí aj deti ich pijú ako súčasť pitného režimu, no aj preto, že im skrátka chutia. Podľa niektorých zdrojov sa štart popularity ovocných a bylinkových zmesí z veľkovýroby datuje na začiatok 80. rokov minulého storočia.

Do nášho testu sme vyberali také, ktoré priamo nesľubovali uzdraviť telo, ani ducha ich obaly však špecifikovali, že ide o zmesi bylín. Do laboratória sme poslali 12 zmesí bylinných čajov, z toho tri boli určené malým deťom. Jeden čaj bol sypaný, ostatné boli naporciované v nálevových vrecúškach.

Naším cieľom bolo napríklad zistiť, aká je kvalita byliniek, ktoré sa dostávajú do našich šálok, ako šetrne sa s nimi počas spracovania zaobchádzalo, či neobsahujú jedovaté rastliny alebo aké množstvo chemických prostriedkov, napríklad proti škodcom, sa do nich dostalo. Inými slovami − zisťovali sme prítomnosť pyrolizidínových a tropánových alkaloidov, plesní, mykotoxínov, pesticídov, dusičnanov, nikotínu a antrakinonu.

Jedovatá burina bez uzdy

Trochu krkolomný názov pyrolizidínové alkaloidy (PA) zahŕňa chemické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú vo viac ako šiestich tisícoch druhoch rastlín, ktorými sa bránia najmä pred bylinožravcami. Vysoké dávky týchto alkaloidov môžu viesť k akútnemu zlyhaniu pečene. Štúdie na zvieratách preukázali, že majú genotoxické a karcinogénne účinky. Medzi najznámejšiu a najrozšírenejšiu bylinu bohatú na PA patrí starček obyčajný.

Červený ker z Afriky

V bylinných zmesiach sa môžete stretnúť s exoticky znejúcim názvom rooibos. Ide o označenie čajovníka kapského (Aspalathus linearis), čo v afrikánčine znamená červený ker a patrí medzi tradičné nápoje Krovákov. Hoci je endemický v jednej provincii Juhoafrickej republiky, pozná ho celý svet. Ker je vysoký 1 až 1,5 metra a celá rastlina sa zberá výhradne ručne asi 30 cm nad zemou.

Česká vyhláška špecifikuje používanú časť rastliny ako vňať a pripúšťa jej používanie v čajoch bez obmedzenia. Počas spracovania prechádzajú listy procesom oxidácie, takisto ako to je pri pravom čiernom čaji. K spotrebiteľovi sa dostáva rooibos v podobe malých kúskov. Existuje aj zelená verzia rooibosu − podobne ako pri čaji.

Rooibos obsahuje viac flavonoidov, ktoré majú antioxidačné účinky, minerálne látky, vitamíny a silice. Na rozdiel od pravého čaju sa v ňom nachádza iba malé množstvo trieslovín a neobsahuje kofeín.

Príprava rooibosu je veľmi variabilná − dá sa pripraviť ako čaj, teda s citrónom, alebo ako káva − s mliekom, aj ako espresso, latte alebo cappuccino s využitím kávovaru.

V jedle a krmive, kam sa môžu dostávať PA zaburinením pestovaných plodín, teda predstavujú nežiaduce látky. „Do živočíšnych produktov prechádzajú intoxikáciou hospodárskych zvierat (vajcia, mlieko) krmivom (zeleným krmivom pred zberom), do medu sa dostávajú z peľu toxických rastlín,“ uvádza sa v dokumente Toxické alkaloidy v potravinovom reťazci človeka autoriek Dr. Ing. Věry Schultzovej a prof. Ing. Jany Hajšlovej, CSc., z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe.

Žiadny zákonný limit pre pyrolizidínové alkaloidy však neexistuje. Nie je ani celkom overené, či je všetkých 660 známych PA kritických. V našom hodnotení sme sa preto opreli o súčet všetkých nájdených pyrolizidínových alkaloidov a ich množstvo sme porovnali s hodnotou, na ktorej sa zhodujú Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a nemecký Spolkový úrad pre vyhodnocovanie rizík (BfR). Podľa nich by dospelý 60 kg človek nemal dlhodobo prijímať viac ako 0,42 mikrogramu PA denne. Takisto 16 kg dieťa by nemalo byť na dlhší čas vystavované dennej dávke vyššej ako 0,11 mikrogramu. Na pomoc sme si vzali aj prax nemeckých úradov na kontrolu potravín, ktoré sa orientujú podľa hodnoty 6 mikrogramov PA na deň. Ak takéto množstvo môže dospelý reálne denne z výrobku prijať, čaj sa stiahne z trhu.

V našom teste prekročil hranicu jeden výrobok − Babička Ruženka Sedmoro bylín, v ktorom sme zistili v jednom nálevovom vrecúšku 13,4 mikrogramu pyrolizidínových alkaloidov, za čo od nás získal nedostatočnú známku.

Kvietky plné jedu

Ďalším druhom jedov, ktoré sme hľadali, sú tropánové alkaloidy, konkrétne atropín a skopolamín. Ide o silne toxické látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rastlinách z čeľade ľuľkovitých, ktoré sa využívajú vo farmakológii. Najznámejšími bylinami, ktoré do tejto čeľade patria, sú ľuľkovec zlomocný a blen čierny, prípadne durman. Akýkoľvek výskyt týchto alkaloidov v potravinách je nežiaduci.

Na tropánové alkaloidy v čajoch natrafili pred rokom aj kontroly Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie (ŠPPI). V decembri roku 2016 inšpekcia zaistila výrobok Loyd Herbal Tea Mäta s brusnicou (atropín 206,4 g/kg; skopolamín 31,7 g/kg) od výrobcu Mokate z Poľska. O dva mesiace neskôr ŠPPI objavila v čaji Babička Růženka Sedmero bylin s echinaceou od rovnakého výrobcu (atropín 72 mikrogramov/kg; skopolamín 23 mikrogramov/kg).

Babičku Růženku Sedmero bylin sme preto nemohli z nášho testovania vynechať, aj keď bez echinacey. Čaj Loyd sme testovali takisto, hoci iný druh − mäta s brusnicou nezodpovedala vymedzeným kritériám pre výber do nášho testu. Oba čaje však dopadli z tohto pohľadu výborne, toxické tropánové alkaloidy v nich v laboratóriu nedetegovali.

Kde však treba veľa zlepšovať, to je v čaji Tesco Mix of Herbs. Zistili sme v ňom veľa atropínu − 190 mikrogramov/kg a skopolamínu 98 mikrogramov/kg. Za to od nás dostal nedostatočnú známku a prepadol aj v celkovom hodnotení nežiaducich látok. Podali sme z dTestu kvôli tomuto prehrešku podnet na ŠPPI.

Za zmienku stojí aj čaj Jemča Výběr bylin, v ktorom sme takisto našli tropánové alkaloidy, no v menšom množstve (atropín 16 mikrogramov/kg; skopolamín 11 mikrogramov/kg). To bol dôvod, prečo z celkového hodnotenia nevyšiel čaj lepšie ako dostatočne. Zvyšné testované čaje sa bez týchto látok zaobišli.

Vlhko bylinkám nesvedčí

Kto niekedy zbieral a sušil bylinky, vie, že to nie je ľahká práca. Nemali by sa zbierať, keď je vlhko, sušenie by sa malo robiť v rovnomerných vrstvách pri optimálnom prúdení suchého vzduchu. Vlhkosť totiž predstavuje hrozbu najmä v podobne plesní, prípadne ich toxínov.

Oboje sme nechali v čajoch preskúmať. Prítomnosť plesní poukazuje na chyby pri spracovateľských postupoch, ale možno ich teplom zlikvidovať. Oproti tomu mykotoxíny predstavujú pre človeka zdravotné riziko. Názov naznačuje, že ide o jedovaté látky, ktoré sa plesňami vytvárajú. Na rozdiel od plesní sa však mykotoxíny pri spracovaní plodín neničia a v potravinách pretrvávajú.

Významnou skupinou medzi mykotoxínmi sú veľmi toxické aflatoxíny a ochratoxín, ktoré produkujú plesne z rodu Aspergillus, prípadne Penicillium. Spoločným menovateľom všetkých mykotoxínov je to, že poškodzujú pečeň a obličky. Preto sme ich vo výrobkoch, ktoré sú také náchylné na plesnivenie, sledovali aj my. Celková hladina aflatoxínov ani ochratoxínu A v testovaných vzorkách nepredstavovala žiadnu zdravotnú hrozbu.

Koľko chémie unesie bylina?

Pestovanie plodín, bylinky nevynímajúc, so sebou prináša veľa rizík, že úroda príde nazmar. Jedným z nich je napadnutie škodcami, ktoré prispievajú najrôznejšími spôsobmi k devastácii úrody. Aby sa ničeniu úrody predišlo, pristupujú poľnohospodári k ich chemickej ochrane pomocou pesticídov. To sú chemikálie, ktoré sa spolu s plodinami môžu dostať až do finálneho potravinového výrobku.

Takisto ako v našich minulých testoch čiernych a zelených čajov, aj tentoraz sa objavili výrobky, pri ktorých niektoré nájdené pesticídy presiahli legislatívne limity aj napriek veľkorysej neistote merania.

Boli to čaje Tesco Mix of Herbs (prekročenie maximálnej hodnoty pre herbicíd linuron) a detský čaj Dr. Popov Zdravínek pro děti (prekročenie maximálnej hodnoty pre fungicíd tetraconazole). Obe od nás kvôli tejto skutočnosti dostali za pesticídy aj za celkové hodnotenie nedostatočnú známku..

Takisto ako vysoké hladiny pesticídov nás znepokojuje aj ich frekvencia, v ktorej sa vo výrobku vyskytujú. Zdokonaľujúce sa laboratórne prístroje sú schopné detegovať stále nižšie množstvo zvyškových pesticídov. Môžeme tak stále lepšie vidieť, s akým kokteilom agrochémie máme v potravinách tú česť.

V našom teste sme v tomto smere najhoršie ohodnotili výrobok pre deti Naše byliny Dětský čaj, pri ktorom v laboratóriu zistili pozostatky 12 pesticídov. Nie je bez zaujímavosti, že aj v ďalších dvoch čajoch pre najmenších − Apotheke a Dr. Popov − sme odhalili päť, respektíve sedem rezíduí pesticídov.

Medzi čajmi pre dospelých sa taktiež našli dvaja štvorkári s relatívne vysokými nálezmi pesticídov. Grešík Valdemar Sedmikvítek ich obsahoval osem, Babička Růženka Sedmoro bylín päť.

Za povšimnutie stojí aj to, že tri výrobky (Loyd, Jančův čaj a Grešík Valdemar) obsahovali dnes už zakázaný pesticíd DDT, ktorý dlhodobo pretrváva v životnom prostredí. V niektorých častiach sveta (Afrika, India, Čína) sa stále vyrába a dodnes používa. V Československu bolo použitie DDT zakázané v roku 1974. Nálezy v prvých dvoch menovaných sa pohybovali o rád nižšie, ako je zákonný limit, hodnota pri čaji Grešík Valdemar bola na jeho polovici.

Pripomeňme ešte, že naše hodnotenie vychádza z princípu predbežnej opatrnosti, podľa ktorého môžu nahromadené chemické látky spôsobovať nevyspytateľný kokteilový efekt.

Aby toho nebolo málo...

Poslednú skupinu, ktorá je rôznorodejšia ako tie predchádzajúce, sme označili ako kontaminanty. Ide o látky, ktorými sa čaje môžu znečistiť počas výroby a spracovania. Zaradili sme sem antrachinón, nikotín a dusičnany.

Antrachinón je organická zlúčenina s možnými karcinogénnymi účinkami. Jej použitie na odpudzovanie vtákov, aby nevyzobávali čerstvé osivo, sa na európskej úrovni zakazuje. Antrachinón sa však používa napríklad aj pri výrobe drevnej hmoty v papierenskom priemysle. A práve cez papierový obalový materiál môže viesť jeho ďalšia cesta do potravín.

Z našich zistení vyplynulo, že polovica výrobkov sa bez antrachinónu zaobišla. Pri druhej polovičke sa nálezy viac alebo menej blížili k zákonnému limitu v bylinkových čajoch 0,2 mg/kg. Iba so zohľadnením neistoty merania vyhovel aj Jančův čaj, v ktorom sme zistili najviac antrachinónu (0,28 mg/kg).

Čaj a cigara

Možno sa čudujete, prečo sme sa rozhodli hľadať v čajoch nikotín. Dôvodom boli jeho neočakávané nálezy v čajoch v minulosti. Spôsob, ktorým sa do nich pravdepodobne dostáva, je cez kontamináciu konkrétnych bylín tabakom v mieste pestovania alebo počas procesu spracovania.

Na tento problém zareagovala v roku 2011 EFSA vydaním dočasných vyšších maximálnych limitov pre nikotín v čajoch, bylinných čajoch, korení, šípkach a čerstvých bylinách. Pri bylinných čajoch platí maximálna hodnota 500 mikrogramov v kilograme zmesi. Ako dopadli čaje v našom teste?

Zistené množstvá boli väčšinou veľmi malé, pohybovali sa rádovo v desiatkach mikrogramov na kilogram, udeľovali sme preto väčšinou len jednotky a dvojky. Najviac nikotínu sme objavili v čaji Grešík Valdemar (268 mikrogramov/kg), čo zodpovedá zhruba polovici povoleného množstva. Za to od nás dostal trojku.

Poslednými kontaminantmi boli dusičnany. Tie sa do potravín rastlinného pôvodu dostávajú z pôdy, zvlášť ak sa hnojí. Vyšší výskyt v plodinách môže byť výsledkom nesprávnych postupov pri pestovaní.

V bežných koncentráciách nepredstavujú pre dospelých problém, pretože sa vylúčia močom. Dusičnany sa však kontrolujú v potravinách určených malým deťom, pre ktoré môžu byť rizikové. Čaje stoja v tomto smere trocha bokom, pretože sa konzumuje iba výluh a nie rastlinná časť. Aj preto sme v detských čajoch vyhodnotili nálezy dusičnanov len veľmi mierne.

Čaj Dr. Popov Zdravínek ich mal dvojnásobné množstvo než zvyšné dva detské výrobky, preto dostal o stupeň horšiu známku.

Prihlásiť