Ako sa robí dezinformačný biznis

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 3/2018

„Poďte na zájazd – len za 6 €! V jeho cene je zadarmo obed a darček.“ Takéto inzeráty lákali najmä seniorov, ktorí si na podobných „zájazdoch“ kupovali predražený tovar pochybnej kvality. V súčasnosti sadajú na lep nielen starší občania, ale aj ďalšie zraniteľnejšie sociálne skupiny inému druhu pochybného podnikania – obchodu s dezinformáciami. Aj tu dochádza k používaniu manipulatívnych a nátlakových praktík zameraných predovšetkým na emočnú stránku jedinca.

No zatiaľ čo pri známych hrncoch, parných čističoch, biolampách a ďalších výrobkoch mohol spotrebiteľ poškodiť len sám seba, keď podľahne obchodníkom s dezinformáciami, následok sa vzťahuje na širšie okolie aj celú spoločnosť – napríklad zmenou správania voči priateľom alebo zmenou politických postojov, ktoré sú ovplyvnené nepravdivými informáciami. Špecifická je aj ujma. Od nákupu predraženého tovaru mohol kupujúci za určitých okolností odstúpiť a žiadať svoje peniaze späť, pri dezinformačnom biznise tento finančný aspekt chýba a ujma je iného charakteru.

Čo z toho majú?

Možno si hovoríte, prečo sa ktokoľvek vôbec unavuje so šírením vymyslených správ a čo z toho vlastne má. Na fenomén falošných správ sa môžeme pozerať ako na ďalšie odvetvia pochybnej zárobkovej činnosti so špecifickým dopadom. Zo sveta poznáme prípady, keď tínedžeri z macedónskeho mesta Veles zakladali v priebehu amerických volieb weby tváriace sa ako spravodajské. Boli na nich publikované vymyslené šokujúce správy, ktoré sa rýchlo šírili internetom. Vysoká návštevnosť následne generovala príjmy z reklamy v tisíckach eur.

Portál Aktualne.cz opisuje v článku nazvanom „Čech Pravda sa v Nemecku živí dezinformáciami. Zarobím si na byt, zimu trávim na Mauríciu, chváli sa“ obchodný model Nikolasa Pravdu. Podľa Aktualne.cz publikoval Pravda na svojom webe vymyslené správy napríklad o tom, že Angela Merkelová je príbuznou Adolfa Hitlera alebo že vírus ebola v Afrike šíri Červený kríž. Podobné oznámenia mu následne cez príjmy z reklamy vynášajú na slušné živobytie.

Česká republika nie je výnimkou. Aj cez menší trh u nás funguje niekoľko desiatok dezinformačných webov generujúcich zisk. Míľnikom v ich vývoji bol rok 2014 (začiatok ukrajinskej a migračnej krízy), keď začali ako huby po daždi vznikať takzvané alternatívne spravodajské weby. Na popularite začali naberať aj tie existujúce, ktoré okrem konšpiračných teórií o 11. septembri alebo globálnych sprisahaniach pridávajú aj aktuálne politické a bezpečnostné témy. Podľa prieskumu inštitútu STEM z júna 2016 dôveruje približne štvrtina Čechov „alternatívnym médiám“ vrátane tých takzvaných prokremeľských viac ako médiám tradičným.

Založenie „alternatívneho“ spravodajského webu

Založenie webovej stránky v súčasnosti nevyžaduje zapojenie kvalifikovaného odborníka. Pri troche bádania na internete ju zvládne sprevádzkovať aj laik. Počiatočná investícia sa pohybuje v desiatkach eur. Využiť možno tiež profesionálne pôsobiace webové šablóny, ktoré v čitateľovi vytvoria dojem, že ide o dôveryhodné a prepracované spravodajstvo.

Spoločným menovateľom pochybných webov býva ich názov, ktorý má dojem profesionality potvrdiť: Denník politika, Česko aktuálne, Slobodné noviny a podobne. Stránky pre väčšiu atraktivitu používajú heslá ako „píšeme o tom, o čom iní mlčia“, „informácie bez cenzúry“, „bez politickej korektnosti“ a podobne.

Na vytvorenej stránke je vyhradený priestor na umiestnenie reklamy. Najčastejšie ide o inzerciu cez takzvané obsahové siete, ktoré reklamu sprostredkúvajú. Zadávateľ reklamy tak často ani nemusí vedieť, kde sa jeho reklama objavuje. Tento spôsob je najmä pre dezinformačné platformy atraktívny, pretože by priamu inzerciu získavali len veľmi ťažko.

Zoznamy dezinformačných webov
Nájdete ich napríklad na Dezinformatori.cz, Konspiratori.sk alebo Neovlivni.cz.

Treba podotknúť, že s nárastom komercionalizácie sféry takzvaných fake news už aj obsahové siete začali znižovať výšku platieb konkrétnym webom s podozrivým správaním.

Veľa týchto webov získava prostriedky z príspevkov čitateľov. Všetko je zabalené do argumentov typu: „Podporte médium prinášajúce informácie, ktoré médiá hlavného prúdu cenzurujú.“

Otázkou zostáva aj financovanie treťou stranou (napríklad politickým alebo vplyvným subjektom), pretože mnohé weby pôsobia úplne netransparentne.

Po sprevádzkovaní stránky už zostáva len plniť web obsahom poplatným danej cieľovej skupine žiadajúcej informácie podobného rázu. Podľa analýzy Českého rozhlasu patria medzi najčastejšie zdieľané typy neoverených článkov za rok 2016 témy zdravotné, utečenecké krízy, celebrity, Rusko a Vladimír Putin a ostatní. Kategóriu „ostatné“ analýza bližšie vysvetľuje takto: „Veľa správ z rebríčka patrí do nezaraditeľnej zmesky konšpiračných teórií, alarmistických správ, zavádzajúcich titulkov a inšpiratívnych múdrostí.“

Vznik obsahu

Z hľadiska obsahu môžeme dezinformačné weby rozlišovať na viac ideologicky motivované projekty a viac komerčne motivované projekty, ktorých obsah sa riadi predovšetkým dopytom. Pri menovaných ide o propagáciu určitého názorového prúdu, no účelom komerčných projektov je iba zahltiť čitateľa čo najšokujúcejšími informáciami. Tie sa rýchlo šíria a s vyššou sledovanosťou stúpajú aj príjmy z reklamy.

Ponuka sa riadi dopytom a celkový obraz webu vykazuje, vzhľadom na sympatie jeho návštevníkov, istú ideologickú orientáciu. Otázkou je, do akej miery správcovia webu aj v skutočnosti zastávajú názory, ktoré publikujú, alebo či je všetko len zárobkovou činnosťou.

Pre tieto komerčné weby je typické, že sa snažia maximalizovať zisk a minimalizovať výdavky. Poväčšine tak len reprodukujú obsah iných obdobných stránok a blogov s podobne ladeným postojom. Všetko podporujú titulky vyvolávajúce emócie, poprípade výzvy na zdieľanie, skôr ako bude obsah cenzurovaný a podobne. Na viacerých takýchto portáloch tak často nenájdeme ani jeden pôvodný autorský článok, ale iba prebraný obsah.

Témy sú taktiež priebežne recyklované. Často neprekáža ani to, že daná informácia bola už skôr vyvrátená. Spomeňme napríklad známy hoax, že Európska únia chce zrušiť písmeno „Ř“. Článok bol v roku 2016 publikovaný na konkrétnom satirickom webe. Napriek tomu bola táto informácia vzatá ako objektívna skutočnosť a ďalej šírená „alternatívnym spravodajstvom“. Svojich fanúšikov si tak opakovane nachádza, a to aj po lete 2017, keď bola znova „nájdená“ a poslaná do sveta.

Falzifikáty výrokov

Okrem falošných alebo skreslených správ o konkrétnych udalostiach sú ďalším fenoménom falzifikáty výrokov známych osobností, napríklad politikov. Známe meno a titulok vyvolávajúci emócie si nájde nielen dostatočný počet čitateľov, ale aj značný počet zdieľaní na sociálnych sieťach.

Na webe lajkit.cz podnikateľa Ondreja Geršla sa tak napríklad objavuje: „Šokujúci list prezidenta Putina poslancom európskeho parlamentu: Ostávajú 4 minúty do katastrofy!“

List je to vskutku zaujímavý. Píše sa v ňom o jadrovej apokalypse a v závere je okrem podpisu „Vladimir Vladimirovič Putin“ uvedené: „V nadväznosti na naše upozornenie došlo už o 13.56 k uzatváraniu raketových síl. Upozorňujeme vás na morálny hazard obrannej aliancie, ktorú tvorí vaša krajina. Ruská federácia je združením národov mnohých náboženstiev a všetky naše národy a náboženstvá si želajú mier. Vo funkcii ruského prezidenta som zároveň ochrancom pravoslávia. Na základe všetkých proroctiev z minulosti vám garantujem, že Ruská federácia požíva plnú Božiu ochranu a nebude nikým zničená ani ohrozená.“

Článok bol na Facebooku zdieľaný viac ako 4 000-krát. Je tu však evidentný rozdiel oproti hoaxom typu, že EÚ chce zrušiť písmeno „Ř“. Podobný text totiž môže vyvolať obavy verejnosti z blížiacej sa jadrovej apokalypsy a môže mať vplyv na racionálne správanie jednotlivcov.

Problémom navyše je, že uvedený „šokujúci list prezidenta Putina“ nemá s Putinom nič spoločné. Pri podrobnejšom skúmaní zistíme, že takýto list nikdy nenapísal. Text sa prvotne objavuje na blogu známej konšpiračnej teoretičky Petry Bostlovej. Jej blog nesie podtitul „pravdu nemožno umlčať“. Bostlová, okrem iného, v roku 2015 prorokovala, že satanisti chystajú smrť Karla Gotta. Toto všetko však nebránilo tomu, aby bol falošný list „alternatívnymi webmi“ šírený ďalej ako autentický a podpísaný Putinom.

Ďalším spoločným menovateľom, okrem nulovej zodpovednosti za obsah, je krédo „všetko je inak“. Ak spomenieme teroristický útok na vianočných trhoch v Berlíne, krátko po ňom sa na ďalšom webe Ondreja Geršla svetkolemnas.info objavili články s titulkami:

Ďalší dôkaz, že kamión berlínskym trhom vôbec neprešiel! Naletí azda ešte niekto na túto komédiu?

Pozrite sa na berlínsky podvod. Tomu neuveríte. Na mieste sa nečakane našiel tuniský doklad…

Útok kamiónom v Berlíne je opäť podvod, 100 % inscenácia, zranenia sú falošné.

Opäť tak môžeme vidieť šokujúce titulky, ktoré majú jediný cieľ. Pritiahnuť čo najviac čitateľov a získať čo najvyšší počet zdieľaní. Hodnota kvality informácie sa blíži nule. Takisto aj úcta k obetiam útoku. Všetko je doplnené potrebným množstvom reklamy.

Obľúbeným a vzrastajúcim trendom je falzifikácia alebo vytrhnutie z kontextu nielen pri textoch, ale aj pri obrázkoch a videách.

Naľavo môžeme vidieť obrázok publikovaný vo februári 2017 na Facebooku Parlamentných listov s jednoduchým popisom: Francúzsko. Faktom však je, že uvedený obrázok nemá s Francúzskom ani s rokom 2017 nič spoločné. Obrázok pochádza z roku 2010 a týka sa osláv Ramadánu v Indii. Uverejnený bol v obrázkovej databáze apimages.com, ako dokladá snímka napravo.

  • Oobrázok publikovaný vo februári 2017 na Facebooku Parlamentných listov

  • Obrázok pochádza z roku 2010 a týka sa osláv Ramadánu v Indii.

Podobne dezinformačné weby pracujú aj s videami. Napríklad záznam nepokojov v africkom Kongu pred mnohými rokmi je nanovo prezentovaný s tým, že ide o aktuálnu situáciu a vzburu migrantov v Grécku.

Šírenie obsahu

Ako už bolo spomenuté, rozhodujúca nie je kvalita informácie, ale iba počet zobrazení a s tým súvisiaci príjem za reklamu. Dezinformačné platformy tak často používajú nielen manipulatívne titulky, v ktorých sa uvádza „šírte ďalej“ a podobne, ale obsah opakovane vkladajú na sociálne siete, hoci už nie je aktuálny.

Na známom webe lajkit.cz sa v novembri 2016 objavil článok: „Šírte, kým nebude neskoro. Česká vláda sa rozhodla zmeniť ČR na totalitný štát. Toto čaká každého občana.“

Článok je jednoduchou pretlačou z proruského webu aeronet.cz, ktorý kontrarozviedka BIS označuje ako „zdroj nebezpečnej proruskej propagandy“.

Správa má vyvolať dojem, že ide o určite horúcu aktuálnu tému, ktorá nepočká a musí byť šírená medzi verejnosťou.

No zhruba o pol roka neskôr nájdeme, v rovnakom duchu, článok šírený na Facebooku AC24 (takisto patrí do Geršlovho portfólia). Vzhľadom na dve stovky zdieľaní si svojich šokovaných fanúšikov opäť našiel.

Sociálne siete a falošné profily

Práve sociálne siete sú významným nástrojom na zvyšovanie návštevnosti, a tým aj príjmov dezinformačných webov. Na Facebooku sa tak objavujú rôzne stránky ako STOP mediálnej manipulácii (11 700 fanúšikov), Chcem poznať pravdu (8 400 fanúšikov) alebo Zdieľame pravdu (21 100 fanúšikov), ktoré šíria iba obsah projektov už spomínaného podnikateľa. Všetko je tak zaobalené do zvučných názvov stránok, ktoré majú získať atraktivitu pre určitú skupinu osôb poplatnú danému obsahu.

Využívajú sa aj falošné profily, ktoré odkazy na články šíria po celom Facebooku. Ide najmä o profily mladých atraktívnych žien šírené z dvoch dôvodov. Obsah zdieľaný sympatickým dievčaťom určite pritiahne väčšiu pozornosť. A takisto aj toto domnelé dievča získa viac žiadostí o priateľstvo.

Reťazové e-maily

Ďalším kanálom, ktorý môžu dezinformátori hodnotiť ako vysoko perspektívny, je e-mail. Z neho v podstate vytvárajú ďalšiu sociálnu sieť. Prostredníctvom e-mailu sa dá zacieliť predovšetkým na seniorov, ktorí sa na sociálnych sieťach nevyskytujú. Tí následne ďalej preposielajú rôzne „šokujúce odhalenia“ formou reťazových mailov.

Z výskumu projektu E-bezpečie s názvom Starci na nete vyplýva:

„Seniori sú aktívnymi šíriteľmi e-mailového spamu – platí pravidlo, že s pribúdajúcim vekom šíria používatelia spam podstatne viac ako používatelia mladší. Spam zahŕňa tak pravdivé správy, ako aj hoaxy, dezinformácie, nepravdivé informácie, fake news a ďalšie.

E-maily, ktoré varujú pred nebezpečenstvom (napríklad migrácia, islam), rozširuje 35 % osôb vo veku 55 – 64 rokov a 47 % osôb starších ako 65 rokov – to je štyrikrát viac než pri osobách mladších (okolo 35 rokov veku). Pravdivé aj nepravdivé správy o politickom dianí potom šíria seniori šesťkrát častejšie ako mladšie osoby.“

Ako sa dezinformáciám brániť?

V prvom rade treba potlačiť emočnú stránku, na ktorú dezinformátori cielia predovšetkým. A namiesto emócií zapnúť rozum. K správam s titulkom „šokujúce odhalenie“, „toto vám médiá taja“, „šírte ďalej“ a podobne pristupovať so značnou skepsou a informácie si overovať. Namieste je hľadať viac informácií z kvalitných zdrojov a zaujímať sa o to, či konkrétna správa už náhodou nebola vyvrátená. Pozornosť by mala pritiahnuť aj skutočnosť, či je článok podpísaný konkrétnou existujúcou osobou, alebo má daná osoba istú odbornosť, aj to, či je článok vybavený zdrojmi, ktoré sú správne interpretované.

Dôležité je pozrieť sa aj na daný web ako celok. Pokiaľ na ňom nájdete napríklad otvorený list politika a ďalší článok sa venuje konšpiračným teóriám o UFO alebo tomu, že rakovinu vylieči pitie prípravku na dezinfekciu bazénov, je s dôveryhodnosťou webu ako spravodajského médiá čosi v neporiadku. Zaujímať by nás malo aj to, či je web transparentný, uvádza mená konkrétnych osôb zodpovedných za obsah, názov právnickej osoby a podobne.

Dobré je nebyť pasívny a pred dezinformáciami brániť nielen seba, ale aj svoje okolie. Ohrození sú najmä starší občania. Seniori sú oveľa zraniteľnejší a ľahšie ovplyvniteľní. Je potrebné ich pred dezinformáciami brániť prinajmenšom rovnako usilovne ako pred predajcami hrncov a parných čističov. Čelia totiž rovnakým praktikám – manipulácii a zastrašovaniu.


Prihlásiť