Test instantnej kávy 2018

Napriek prekvitajúcej kávovej kultúre zostáva nadpolovičná väčšina našich konzumentov verná káve instantnej. Väčšinou si šálku kávy spájame s pokojom alebo niečím sladkým – jednoducho s pohodou. Pozreli sme sa, či sú v pohode aj samotné rozpustné kávy. Okrem chute a vône nás zaujímali aj nežiaduce látky vznikajúce pri pražení kávových zŕn, napríklad v poslednom čase často skloňovaný akrylamid. Výsledky nie sú žiadna výhra, pretože tri vzorky ukazovali vyšší obsah nežiaducich látok.

Dobrá rada

Víťazne prešla testom káva L’OR Classique (dobre, 3,40 Kč/šálka), ktorá zo všetkých vzoriek zabodovala najlepšie pri ochutnávke. Tesne za ňou sa umiestnila Billa/Clever Gold (dobre, 0,70 Kč/šálka), ktorá si vďaka pomeru ceny a kvality vyslúžila označenie výhodný nákup.

Najhoršie dopadol test pre kávy Lidl/Bellarom Gold (dostatočne, 1 Kč/šálka), Dallmayr Gold (dostatočne, 2,40 Kč/šálka) a Jacobs Velvet (dostatočne, 1,70 Kč/šálka). Na posledné miesto tabuľky sa dostala pre vysoký obsah nežiaducich látok akrylamidu, respektíve furanu. 

Káva má medzi nápojmi zvláštne postavenie. Ťažko sa dá v súvislosti s ňou hovoriť o zaháňaní smädu, skôr hrá úlohu istého symbolu. Napríklad deň mnohých ľudí sa rozčleňuje na niekoľko častí oddelených kávovými predelmi. Ich skladba sa pri každom líši, všeobecne by sme však mohli hovoriť o káve rannej, cez prestávky a po obede. Okrem toho by sme nemali zabudnúť ani na kávu návštevnú alebo priateľskú – zásadnú platformu pri spoločenskej konverzácii.

Rôzne chvíle so šálkou kávy majú rôznu dôležitosť. Niektoré vyžadujú viac obradnosti. Iné, napríklad káva k bežným raňajkám, sa uspokojí so skromnejšou formou, pri ktorej sa cení predovšetkým rýchlosť a jednoduchosť prípravy. Práve pre druhú možnosť sa javí ako ideál instantná káva.

Mimochodom, v jej konzumácii zaujímame medzi európskymi štátmi jedno z popredných miest. Podľa štatistiky zverejnenej v obchodníckom časopise Retail News, siaha pravidelne po pohári s kávovými granulami 61,3 % našich kávičkárov. Na porovnanie, v Nemecku jej holduje len okolo 16 % populácie pijúcej kávu, v USA len 7 %.

Instantné kávy prešli naším testom už v roku 2011. Po siedmich rokoch sme sa rozhodli pozrieť sa na ne znovu. Los nášho výberu opäť padol na kávy typu gold, ktoré sa v regáloch prezentujú ako tie kvalitnejšie. Pri výbere konkrétnych vzoriek sme brali do úvahy aj rebríčky najobľúbenejších značiek.

Do laboratória tak putovali všetky známe firmy, a spolu s nimi aj niekoľko vlastných značiek obchodných reťazcov. Všetky vzorky prešli analýzami, ktoré zisťovali ich antioxidačné schopnosti, množstvo kofeínu aj obsah nežiaducich látok. Samozrejme došlo aj na senzorické hodnotenie.

Ochrana pred radikálmi

O škodlivosti alebo prospešnosti vplyvu pitia kávy na ľudský organizmus sa stále vedie debata. Zdá sa, že o pozitívnom alebo negatívnom pôsobení rozhoduje predovšetkým miera, s akou sa káva pije. Mnoho vedeckých štúdií sa zhoduje na tom, že káva, ktorá sa pije v primeranom množstve, napríklad dve šálky za deň, môže významne prispieť k antioxidačnej ochrane organizmu. Ak káve neholdujete, môžete si antioxidanty čerpať napríklad zo zeleného aj čierneho čaju alebo rozmarínu.

Časť látok nachádzajúcich sa v káve, napríklad fenoly alebo zlúčeniny vzniknuté pri pražení, majú totiž schopnosť zneškodňovať voľné radikály. To je označenie pre chemické zlúčeniny, pri ktorých sa zmenou ich štruktúry zvýšila schopnosť reagovať s inými zlúčeninami. Ak sa pohybujú voľné radikály v tele, môžu reagovať napríklad s molekulami DNA. To vedie k jej poškodeniu a dôsledkom by mohol byť napríklad vznik nádorového ochorenia.

Antioxidačná aktivita jednotlivých káv sa zisťovala v laboratóriu pomocou špeciálneho voľného radikálu, ktorý po „zneškodňovacej“ reakcii zmení farbu. Miera farebnej zmeny vyjadruje antioxidačnú aktivitu kávy.

Výsledky boli vyrovnané. Udeľovali sme len veľmi dobré a dobré známky. Najsilnejšie antioxidačné schopnosti zistili v laboratóriu pri káve Clever Gold z Billy, veľmi dobrú známku získali ešte Tesco Gold a Dallmayr Gold.

Energia z hrnčeka

Keď sa spotrebiteľské prieskumy pýtajú na dôvody, prečo ľudia pijú kávu, zvyčajne vzniknú dva rovnako početné tábory. Prvý v nej hľadá energiu, druhý zase chuťový pôžitok. Rovnaký výsledok priniesla aj anketa na našej facebookovej stránke. Ak patríte k tým, ktorí v káve vidia životabudič, bude vás zaujímať, koľko kofeínu obsahuje.

Jeho obsah sme zisťovali, no v tabuľke sa uvádza len ako informatívna hodnota. Do celkového hodnotenia káv sa nepremietol, pretože sa odvíja od použitej kávovej odrody. Kávové zrná jemnejšej arabiky majú kofeínu menej (cca 13 g/kg) ako zrná robusty (cca 16 g/kg). Výrobcovia, bohužiaľ, väčšinou použitú odrodu neuvádzajú, preto nemožno obsah kofeínu poctivo vyhodnotiť.

Instantná súťaž

Česi majú povesť najväčších fanúšikov instantnej kávy v Európskej únii. Potvrdzujú to čísla z najrôznejších prieskumov. Rozpustnú kávu preferuje vyše 60 % českých konzumentov. Doplňme, že v roku 2016 pripadlo u nás každoročne na každého z nás 201 vypitých šálok instantnej kávy. V závese za nami boli Slováci so 198 šálkami na osobu a rok a podobnú spotrebu dosiahlo aj Dánsko, kde ich každý vypije ročne 190. Celkovým víťazom instantnej súťaže v Európe sa stalo Bielorusko s 208 šálkami.

Bielorusku patrí aj tretie miesto v celosvetovom porovnaní. V ňom vedie v počte vypitých šálok instantnej kávy Gruzínsko, kde ich na každého ročne pripadá 311. Na druhé miesto sa s 211 šálkami prepili obyvatelia Nového Zélandu.

Výsledky našich meraní potvrdili rozdiely medzi jednotlivými odrodami. Vo všetkých troch 100 % vzorkách arabiky značiek Bellarom, K-ClassicMarks & Spencer sme zistili v laboratóriu takmer zhodný obsah kofeínu, okolo 26 g/kg. Kávy deklarujúce zmes oboch odrôd (Tesco, Tchibo) obsahovali kofeínu viac. Celkovo najviac sme ho našli v káve Dallmayr Gold (44,5 g/kg).

Možno ste si všimli, že v instantnej káve sa nachádza výrazne viac kofeínu ako v samotných kávových zrnách. Dôvodom je spôsob výroby – instantná káva je totiž sušený extrakt z kávových zŕn, a preto sú v nej všetky kávové zložky rozpustné vo vode koncentrovanejšie. V hotovom nápoji sa však rozdiely medzi rozpustnou a zrnkovou kávou opäť stierajú vďaka rozdielnemu dávkovaniu. Kým klasická porcia mletej kávy je 7 g na šálku, pri instantnej sú to necelé 2 g.

Poznámky z kaviarne

Samozrejme, nezabudli sme ani na kávových pôžitkárov a vzorky sme dali aj ochutnávať. Musíme dodať, že pri instantnej káve hrá významnú úlohu značka, na ktorú je zákazník zvyknutý. Napríklad v našej ankete priznalo voľbu obľúbenej značky vyše 60 % hlasujúcich. Je preto možné, že nech by naša ochutnávka dopadla akokoľvek, zarytých „nescafistov“ aj „jacobskárov“ nepresvedčíme na prestup.

Na ochutnávke sa zúčastnilo desať hodnotiacich. Všetky kávy sme pripravili štandardným spôsobom a napriek obľúbeným spôsobom konzumácie instantnej kávy sme ich podávali nesladené a bez mlieka. Posudzovatelia si nápoj prezreli, privoňali si k nemu a ochutnávali ho lyžičkou. Výsledok tvorilo šesť známok. Tri za intenzitu farby, chute a vône, ďalej sa hodnotila pri chuti a vôni aj ich príjemnosť a posledná známka zhrnula celkový dojem.

Predstava, ako má chutiť dobrá káva, je, samozrejme, u každého z nás iná. Najväčší vplyv na výslednú chuť má miera upraženia a použitá odroda. Podľa toho, ako dlho trvá praženie, môže byť káva jemná alebo silno aromatická alebo, keď sa nepodarí, aj pripálená. Naša ochutnávka sa preto sústredila na hľadanie jasných chýb, napríklad príliš kyslej alebo trpkej chute alebo pachu po pripálení.

Hosťa ani hostiteľa neurazí

Polovica vzoriek dopadla dobre. Celkovo najlepšie skóre dosiahol L’OR Classique, zo všetkých skúšok si odniesol dvojku a posudzovatelia na ňom nenašli žiadnu výraznú chybu. Za zmienku stojí aj druhá senzoricky najlepšie hodnotená káva Clever Gold z Billy. Tu možno hovoriť o čiernom koňovi ochutnávky – pri pohľade na (nie príliš lákavý) obal boli známky za jej chuť a vôňu veľmi príjemným prekvapením. Ako vidno, nie vždy sa vypláca nakupovať iba očami.

To potvrdzuje aj káva Marks & Spencer Gold, ktorú známky hodnotiacich poslali na koniec výsledkov ochutnávok. Jej elegantná fľaša so zlatou etiketou ani cena príliš nekorešpondujú s kyslou chuťou a štvorkou za celkový dojem. Ten limitoval aj celkovú známku z ochutnávky a Gold z britského reťazca tak vyšiel senzoricky len dostatočne.

Za zmienku stojí ešte káva Dallmayr Gold, pri ktorej sa objavilo najviac zaznamenania hodných nedostatkov vône a chuti. Konkrétne sa hodnotitelia sťažovali na prepraženie, veľmi horkú a spálenú chuť. Možno bolo silné upraženie zámerom výrobcu, v každom prípade sa tým našim hodnotiacim nezavďačil a spôsobilo to aj problémy pri skúškach nežiaducich látok.

Vtieravé plesne

Ťažko zažijeme príjemnú chvíľku pri káve s dotieravým neznámym, ktorý nám strpčuje život. Nechali sme v laboratóriu preveriť, či sa podobný tulák neukrýva aj v samotnej káve. Našu pozornosť zaujali tri očakávané nežiaduce látky – akrylamid, furán a ochratoxín A.

Začnime pri poslednej menovanej látke. Ochratoxín A je plesňami produkovaný jed. Konkrétne za ním stoja niektoré druhy plesní Aspergillus a Penicillium. Ide o nebezpečnú látku s karcinogénnymi, teratogénnymi (spôsobujúcimi vývojové chyby plodu) a imunotoxickými účinkami. Môže spôsobovať aj poškodenie obličiek.

V teste instantnej kávy pred necelými siedmimi rokmi malo niekoľko vzoriek s ochratoxínom A ťažkosti, dokonca sa kvôli nemu objavila aj jedna nedostatočná známka. Tentoraz žiadnu z káv netrápil plesňový jed. Všetky nálezy sa pohybovali pod regulačným limitom 10 mikrogramov/kg.

Dohliadnite na pražiarov

Zvyšné dve nežiaduce látky furán a akrylamid vznikajú v káve pri jej pražení samovoľne. O akrylamide sa na sklonku minulého roka veľa hovorilo. Na konci novembra vydala Európska komisia nariadenie, ktorého cieľom je regulovať výskyt tejto karcinogénnej a mutagénnej látky v potravinách.

V káve akrylamid vzniká pri pražení, keď aminokyselina asparagín reaguje pri vysokej teplote s cukrami. Od apríla budúceho roku by nemal obsah akrylamidu v instantnej káve prekračovať hodnotu 850 g/kg. Z budúceho limitu sme vychádzali aj my pri našom hodnotení.

Na dvoch výrobkoch sa bude musieť do apríla zapracovať. Celkovo najvyššiu koncentráciu akrylamidu, 1 100 mikrogramov/kg, sme našli v káve Bellarom Gold z reťazca Lidl. Toto množstvo už prekročilo budúcu hornú hranicu a značka Bellarom tak skončila s dostatočnou známkou, ktorá limitovala aj celkové hodnotenie vzorky.

Druhýkrát sme spozorneli pri vzorke Albert Gold Melange Instant Coffee. V ňom nameraná hodnota 820 g/kg síce budúcemu predpisu vyhovela, no iba veľmi tesne. Ostatné uspokojivo hodnotené kávy (Nescafé, Marks & Spencer, Jacobs, K-Classic) si od budúceho limitu udržali väčší odstup. Obsah akrylamidu v nich neprekročil 800 mikrogramov/kg.

S najčistejším štítom vyšla značka Billa/Clever, v ktorej zistili v laboratóriu 560 mikrogramov/kg a pod hranicu 600 g/kg sa zmestili ešte kávy L’OR, DallmayrTchibo.

Pred vypitím nechať odstáť?

Poslednou hľadanou nežiaducou látkou bol furán. Ten vzniká v potravinách rozkladom cukrov pri vysokej teplote a ide o potenciálny karcinogén. Množstvo akrylamidu a ochratoxínu A sme zisťovali v samotnom kávovom prášku, furán sme hľadali v čerstvo pripravenej silnej káve.

Istou výhodou furánu je jeho prchavosť. Ak teda necháte uvarenú kávu chvíľu stáť, časť furánu z nej vyprchá. Preto pre nás bolo dôležité robiť merania ihneď po príprave kávy.

V dvoch tretinách vzoriek sme furán nenašli. Presnejšie povedané, bolo ho tak málo, že ho prístroje nedokázali detegovať. Vo zvyšnej tretine sa furán zistil v rôznych množstvách, pričom najviac ho bolo v káve Dallmayr. Už pri senzorickom hodnotení padli sťažnosti na pripálenú chuť a zistené množstvo furánu, 24 mikrogramov/kg, to dokázalo.

Podľa odbornej literatúry sa koncentrácia furánu v instantnej káve pohybuje priemerne okolo 6 g/kg. Za výrazne vyššiu hodnotu sme udelili káve Dallmayr dostatočnú známku, ktorá ovplyvnila aj jej celkové hodnotenie. Rovnako sme postupovali aj pri značke Jacobs, v ktorej našli v laboratóriu furán v množstve 11 mg/kg.

Čo na obale nenájdete

Ako obvykle, test uzatvárala kontrola textov na obaloch. Predpisy nechcú od výrobcov instantnej kávy veľa vedieť. Okrem obvyklých údajov, ako je hmotnosť, dátum, adresa predajcu, sa musí uviesť len to, že ide o rozpustnú, čiže instantnú kávu.

Spotrebiteľsky zaujímavé údaje, ako napríklad použitá odroda kávy alebo krajina jej pôvodu, nie sú povinné. Preto nás zaujímalo, či sú niektorí výrobcovia dobrovoľne zhovorčiví a deklarujú tieto údaje.

Príliš veľa dobrodincov sme, bohužiaľ, nenašli. Krajinu pôvodu neuvádzal nikto, až na malý náznak pri Marks & Spencer Gold, kde sa uvádzalo, že káva pochádza z rôznych krajín. Bohužiaľ, už sme sa nedozvedeli, z ktorých.

Niekoľko výrobkov sa pochválilo použitými odrodami, pri značkách Kaufland/K-Classic, Marks & SpencerLidl/Bellarom išlo o čistú arabiku. Na obaloch TchiboTesco bola uvedená zmes arabiky a robusty, pričom najviac sa nám páčil obal z Tesca, na ktorom sme našli aj konkrétne pomery jednotlivých odrôd.

Ďalej sme sledovali, či na obaloch nechýbajú praktické informácie, akými sú návod na použitie, počet šálok v balení aj čas, dokedy sa má káva vypiť po jej otvorení.

Návod bol výnimkou na všetkých etiketách. Počet šálok v balení chýbal pri tretine vzoriek. Čas spotrebovania po otvorení bol spresnený iba pri kávach značiek Lidl/Bellarom, Kaufland/K-Classic, Josécafé. Pri všetkých troch výrobkoch to boli štyri týždne po otvorení.

Od zrnka k prášku

O rozpustnej, čiže instantnej káve nemajú niektorí spotrebitelia stále jasnú predstavu. Aj v odpovediach v našej facebookovej ankete sme sa stretli s názormi, že instantná káva je umelá, plná chémie a prídavných látok. Tak to však nie je.

Rozpustná káva má za sebou dlhú cestu. Prvý patent na jej výrobu sa udelil v Spojených štátoch v roku 1865. Vynález však na dlhší čas upadol do zabudnutia a znovu sa výrobou kávy v prášku, ktorá sa ľahko pripraví, začali zaoberať v Spojených štátoch až v roku 1901. Vtedy mala rozpustná káva už väčší ohlas a v roku 1916 ju do vojenského jedálneho lístka zaviedla americká armáda.

Na skutočný úspech si však museli hnedé granulky počkať až do roku 1938, keď švajčiarska spoločnosť Nestlé začala s výrobou Nescafé. Doplňme, že v Československu začali výrobu instantnej kávy v roku 1964 v Pardubiciach. Predávala sa pod značkou KAVEX.

Rozpustná káva sa začala vyrábať z niekoľkých dôvodov. Možno viac ako na zjednodušenie prípravy v domácnosti mysleli vynálezcovia na ekonomické výhody. Rozpustná káva totiž strácala pomalšie arómu aj kvalitu ako samotné kávové zrná, a preto mohla byť prostriedkom, ako v rokoch nadúrody konzervovať prebytky.

Na začiatku výroby stojí mletá pražená káva, z ktorej sa pomocou horúcej vody pripraví extrakt. Ten sa následne čo najšetrnejšie suší, aby sa uchovalo čo najviac aromatických a chuťových látok.

Prvou možnosťou je sprejové sušenie, keď sa extrakt rozstrekne do sušiacich komôr, v ktorých sa z jednotlivých kvapiek odparí voda. Druhou možnosťou je takzvaná lyofilizácia – odstránenie vody vysušenej mrazom. Druhá z možností je voči aróme šetrnejšia, spočíva v rýchlom zmrazení extraktu na teplotu asi −40 °C a následnej sublimácii ľadu vo vákuovej komore. Lyofilizovaná káva má charakteristickú podobu malých hladkých kryštálikov. V našom teste sa k tejto technológii prihlásili len niektoré výrobky. Podľa vzhľadu však môžeme predpokladať, že ju využili takmer všetky.

A ako je to s chémiou a prídavnými látkami? Chemické zloženie instantnej a praženej kávy je podobné. Rozdiel je len v tom, že v rozpustnej káve sú vďaka výrobnému postupu všetky látky, napríklad fenoly alebo kofeín, zhruba dvakrát koncentrovanejšie. Hodnoty v nápojoch pripravených z rozpustnej a mletej kávy sú však vďaka nižšiemu dávkovaniu instantnej kávy porovnateľné. Pokiaľ ide o spomínané prídavné látky, európske predpisy pre instantnú kávu žiadne éčka nepovoľujú.


Prihlásiť