Najčastejšie otázky: Práčky

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 9/2017

Pračka nie je lacná vec a všetci chceme, aby nám nový pomocník vydržal čo najdlhšie. Spýtali sme sa odborníkov na tipy, kam práčku doma umiestniť, ktoré programy ju najviac opotrebujú, no aj to, ako bude asi pranie vyzerať o desať rokov.

Existujú nejaké miesta, kde by práčka nemala stáť a prečo?

Jiří Pleskač, Brno: Práčka by mala stáť klasicky v kúpeľni, kde je kôš s bielizňou, ale zisťujeme, že si ju zákazníci z dôvodu nedostatku miesta umiestňujú kamkoľvek (do skrine, na chodbu, do kuchynskej linky). Len málo ľudí vie, že práčka by mala mať samostatnú zásuvku a svoj 16 A istič. Zákazníci, ktorí to nerešpektujú a majú práčku pripojenú k jednej vetve s rúrou a rýchlovarnou kanvicou, sú prekvapení, keď vypadávajú ističe, a môže dôjsť aj k požiaru.

Rovnako je vhodné premýšľať o pripojení vody a jej odtoku, pretože je nezmysel ťahať hadice päť metrov niekam do šachty. Namáha sa čerpadlo a zároveň pri takto dlhej hadici hrozí, že praskne. Preto by sa voda mala po každom praní vypínať (pokiaľ nemáte ochrannú hadicu aquastop).

Práčka by mala stáť na pevnej základni a nie na mäkkom linoleu, ktoré sa v priebehu času preliači a dochádza k nestabilite a hluku. Ďalej by som nemontoval práčku hneď vedľa sporáka kvôli teplu, aby sa plastový panel práčky neskrútil. Dodám kuriozitu − neodporúčam umiestniť práčku na balkón. Jeden zákazník to urobil a potom sa divil, že mu v zime zamŕza voda.

Zdeněk Purma, Kutná Hora: Žiadna práčka by nemala byť v zle vetranej miestnosti, kde sa hromadí para. Tiež by nemala byť v miestnosti, kde teplota v závislosti od ročného obdobia klesá pod cca 10 °C, pretože aj tu ľahko kondenzuje voda, a to nielen na kovovom plášti práčok, ale aj na citlivých súčiastkach elektronických riadiacich jednotiek. Majte na pamäti, že žiadna práčka na svete nie je vzduchotesná a vzduch vždy obsahuje určité percento vlhkosti, ktoré kondenzuje na studených súčiastkach. Dnešní výrobcovia, bez ohľadu na značku, už dlho nepoužívajú mechanické programátory, no práčky sú ovládané jednoduchými počítačmi, ktorým voda „nerobí dobre“.

Ak je práčka umiestnená v kúpeľni panelového domu, a teda v priestore väčšinou bez okien, možno jej životnosť predĺžiť tak, že počas kúpania, ale aj umývania, zapneme ventilátor a po umytí necháme dvere do kúpeľne aspoň pootvorené. Zakrytie práčky igelitom pomôže iba proti striekajúcej vode, ale inak daný stav ešte zhorší. Igelit nedýcha a udržiava vlhkú mikroklímu. Voda a elektronika, to jednoducho nejde dokopy. Preto je potrebné veľa vetrať a po ukončení umývania nechať dvierka práčky otvorené. Vlhkosť môže v uzavretom, nevetranom priestore práčky spôsobiť nielen koróziu, ale darí sa v ňom aj plesniam.

René Němec, Plzeň: Nemyslím si, že je miesto, kde by nemala byť práčka, možno len vlhké pivnice.

Ako ovplyvňuje opotrebenie práčky typ použitých programov a ich dĺžka?

Jiří Pleskač, Brno: K opotrebeniu práčky dochádza skôr praním viacerých cyklov a potom vekom výrobku. Pranie na 90 °C sa už dnes veľmi nepoužíva, pretože dnešná bielizeň je prispôsobená teplotám do 40 °C. Ak by sme prali na 90 °C, stála vysoká teplota môže časom spôsobiť rýchlejšiu deformáciu manžety, starnutie hadíc a podobne.

Problém vidím v dnešnej myšlienke energetickej úspory spotrebičov, výrobcovia zámerne predlžujú časy prania a tým vlastne zdvojnásobujú počet pracích cyklov, teda znižujú životnosť práčky. Je to niečo za niečo − úspora za životnosť. Zákazníci sú nešťastní z toho, že trávia pol dňa praním alebo sušením len preto, že programy sú dnes dlhé priemerne 3 hodiny a 20 minút. Opotrebenie spôsobuje nielen počet praných cyklov, no aj pracie prostriedky a tvrdá voda.

Zdeněk Purma, Kutná Hora: Ľudia sa bežne domnievajú, že si svoju automatickú práčku budú šetriť, ak používajú kratšie programy a nižšiu teplotu. To je veľmi sporný názor, pretože nikto nemôže vylúčiť, že sa do práčky spolu s bielizňou nedostanú napríklad baktérie, ktoré potom okrem iného znečistia gumové tesnenia, čo nebýva vidieť, nehľadiac na častý zápach, ktorý sa z takejto práčky šíri.

Prevenciou je aspoň raz za mesiac vyvariť napríklad kuchynské utierky a podľa stupňa tvrdosti vody raz až dvakrát ročne priamo do bubna práčky nasypať 2 – 3 vrecká kyseliny citrónovej a nechať bez bielizne prebehnúť celý cyklus, ide o takzvanú vývarku bez predpierania. Rovnakým spôsobom by sa dal použiť aj ocot, väčšina práčok však dnes začína každý program vypúšťaním.

Najväčšia spotreba elektrickej energie je v okamihu, keď práčka ohrieva vodu. To sú z celého pracieho cyklu iba minúty, počas vývarky až trištvrte hodina. Vyššia teplota a tým aj dlhšia prevádzka nemá na životnosť práčky prakticky žiadny negatívny vplyv. Pre životnosť sú rozhodujúce úplne iné parametre − kvalita materiálu všetkých tesnení, kvalita ostatných materiálov, najmä tých použitých na výrobu hriadeľa bubna a prírub, a hlavne dodržanie všetkých tolerancií vo výrobe. Aj nepatrne zväčšená tolerancia môže spôsobiť, že sa napríklad voda so saponátom dostane do ložísk, tým ich odmastí a zničí, čo sa v praxi prejavuje postupným zvyšovaním hlučnosti, spočiatku pri odstreďovaní. V takom prípade na nič nečakajte a zavolajte čo najskôr do servisu.

Z pozície zákazníka možno pozitívne ovplyvniť životnosť práčky tým, že to nepreháňame s množstvom pracích prostriedkov. Unikajúca pena môže poškodiť napríklad snímanie hladiny, nehľadiac na to, že urýchľuje koróziu. Dobré je tiež prať radšej menej často, ale o niečo viac dobre sajúcej bielizne naraz, aby práčka pred odstreďovaním mohla bielizeň rozložiť tak, aby zmenšila nevyváženosť bubna pri vysokých otáčkach. Dobre sajúca bielizeň je ťažká, a ak je jej málo, nie je na protiľahlú stranu bubna čo premiestniť. Pri ľahkých sajúcich textíliách, napríklad zo silonu, môžete túto zásadu ignorovať.

Už niekoľko rokov je úplne bežné, že výrobcovia nemontujú do práčok voľbu „polovičný program“. Ten v minulosti obmedzil množstvo vody len na pranie (podľa výrobcu) o maximálne 1 − 2 litre. No práčka aj pláka, a ak sa má zabrániť napríklad ekzémom, nemôžete množstvo vody potrebnej na plákanie zo zdravotných dôvodov obmedzovať. Program polovičná náplň teda prinášal v podstate zanedbateľnú úsporu. V súčasnosti sa nepoužíva a aj bez tejto „vymoženosti“ nie je problém dosiahnuť energetickú účinnosť A +++, o ktorej sa starším práčkam ani nesnívalo.

René Nemec, Plzeň: Odhadujem, že tak 80 % porúch je spôsobených nesprávnym používaním alebo porucha nie je vôbec spôsobená výrobkom. Myslím, že všetko je opísané v návodoch na ovládanie, tie však nikto nečíta.

V prípade sušičiek môžete zvoliť, či sú závesy dverí umiestnené vľavo alebo vpravo. V prípade práčok plnených spredu táto možnosť zvyčajne nie je. Môžete vysvetliť prečo?

Jiří Pleskač, Brno: Pri práčkach o tom neviem, že by existoval model, ktorý umožní prehodenie dverí. Všetko, čo viem, je, že jedna značka má pánty na pravej strane. Sušičky všeobecne umožňujú, aby sa dvere prehodili, no záleží to na značke a modeli.

Zdeněk Purma, Kutná Hora: Nároky na tesnosť dvierok pri práčkach sú výrazne vyššie ako pri sušičkách, pretože musia zaručiť nepriepustnosť vody. Práčka musí kompenzovať nevyvážené odstredivé sily, a preto je zavesená na pružinách. V závislosti od typu a množstva bielizne sa mení aj výška práčky voči dvierkam. Tesnenie otvoru je preto navrhnuté tak, aby tieto premenlivé pozície dokázalo dokonale utesniť. Toto tesnenie dverí má čepeľ, do ktorej je pri zatváraní dverí práčky zatlačené sklo dverí, ktoré má iný tvar v hornej a spodnej časti. Tvar skla bráni tomu, aby sa bielizeň dostala na gumové tesnenie dverí, a teda mimo účinného pracieho priestoru. Pomáha dostať bielizeň z vonkajšej strany bubna do zadnej časti a tiež zo zadnej časti zase na sklo. Ak by výrobca ignoroval túto požadovanú vlastnosť skla, sklo by mohlo byť ploché, čo predtým spĺňala Tatramatka 352, 353 a 500. Potom by bolo veľmi jednoduché zmeniť otváranie dverí.

Vzhľadom na vysokú účinnosť prania súčasných práčok s predným plnením je horná a spodná strana skla dverí úplne odlišná, a preto sa otváranie dverí nemôže meniť. Tým by sa nevymenila len ľavá strana za pravú, ale aj horná časť za spodnú, čo by bol funkčný nezmysel. Priečna rotácia bielizne by bola úplne vylúčená. Sušičky majú objem bubna približne 140 litrov a práčky pre rovnaké množstvo bielizne len asi 43 litrov. V takomto veľkom priestore sušičky je logicky výška vrstiev bielizne výrazne nižšia ako v práčke a často nezasahuje ani k spodnému okraju skla dverí. Preto je sklo sušičiek úplne rovné a dá sa ľahko meniť otváranie dverí.

René Němec, Plzeň: Neviem. Možno preto, že boli vždy vyrobené s otvorením sprava doľava. Ďalšou vecou je, že majú zámok dverí, ktorý sušička nemá.

Ako si myslíte, že sa v nasledujúcich desiatich alebo dvadsiatich rokoch budú vyvíjať technológie v praní?

Jiří Pleskač, Brno: Pozrime sa na históriu a buďme optimisti. Po stáročia sa práčky vyvíjali konštrukčne, v programoch a technológiách. Vždy sa bielizeň bude prať vo vode a nejakom pracom prostriedku pôsobením teploty. Takže vidím zmeny v zlepšovaní účinnosti prania, dodatočných systémoch pre lepšie namáčanie bielizne, nových programoch, ktoré sú v súlade s dopytom trhu (podľa toho, aký typ novej bielizne bude vymyslený).

Zdeněk Purma, Kutná Hora: V súčasnosti nemôžeme bielizeň odstrediť inak než vysokými otáčkami bubna. Táto funkcia bude preto v nadchádzajúcich rokoch určite zachovaná. V minulosti sa technici snažili prať ultrazvukom, no nevyhli sa pomaly sa otáčajúcemu bubnu. Výsledok prania bol navyše horší ako pôvodná technológia, keď sa bielizeň mechanicky prala vo vode. Tento prastarý prací princíp používajú moderné práčky tak, že regulujú rýchlosť odstreďovania podľa typu a množstva bielizne. Dôvod? Predstavte si veľký ciferník hodín a na ňom deviatku a trojku. Otáčky reguluje programátor práčky tak, aby sa bielizeň dostala z jednej z uvedených číslic, potom sa oddelila od bubna a vďaka gravitácii spadla späť na spodok bubna. Túto originálnu, osvedčenú a účinnú technológiu používajú moderné prostriedky.

V nadchádzajúcich rokoch môžeme len očakávať zlepšenie tejto technológie, pretože ešte nebolo objavené nič efektívnejšie. Nahradenie mechanickej práce, napríklad ultrazvukom, sa neosvedčilo a podobne dopadli ďalšie rôzne novinky. Očakávam preto, že vývoj povedie k lepším materiálom, ktoré budú mať lepšie tepelnoizolačné vlastnosti (ušetria elektrickú energiu počas ohrevu) a podstatne znížia hluk, najmä počas odstreďovania. S rastúcim vývojom elektronických systémov sa zvýši komfort ovládania, no napriek všetkým pokusom sa zdá, že základom účinného prania bude pravdepodobne aj v nasledujúcich niekoľkých rokoch elektronicky optimalizovaný, vyššie opísaný mechanický princíp prania.

René Němec, Plzeň: Myslím, že nie. Automatická práčka, ako vieme, pracuje na rovnakom princípe niekoľko desaťročí.

Databáze testovaných výrobků

Práčky (83 výrobků)
poslední aktualizace: 31.8.2017


Prihlásiť