Označovanie kozmetických výrobkov nie je voči spotrebiteľom také ústretové ako pri potravinách. V niektorých ohľadoch sú však podobné. Hlavnými spoločnými vlastnosťami sú názov, zloženie a trvanlivosť. Pri kozmetike sa však situácia komplikuje napríklad tým, že zloženie sa uvádza v latinčine a čas spotreby môže byť vyjadrený symbolom. Je pravda, že jeho význam sa dá ľahko nájsť v príslušnej prílohe k európskemu nariadeniu č. 1223/2009. Ale kto z nás nakupuje s nariadením v ruke?
Kým príde na trh
tip dTestu
Čítať obaly na kozmetike sa oplatí. Pri prípravkoch, ktorých použitie vám nebude jasné, si môžete prečítať na čo slúžia a ako sa majú používať. Tieto informácie musia byť v slovenskom jazyku. Zvyšok povinných textov už v slovenčine byť nemusí. Zloženie sa uvádza iba po latinsky a jeho čítanie je trochu ťažšie. Určite však stojí za námahu preniknúť do špeciálneho názvoslovia. Môžete tak zistiť, či výrobok obsahuje rastlinné výťažky, prípadne aké chemické látky výrobca použil. Pozornosť venujte aj dátumu trvanlivosti. Nie vždy však nájdete konkrétny dátum, pri trvanlivých výrobkoch ich nahrádza obrázok otvoreného téglika ktorý udáva, do koľkých mesiacov po otvorení sa má produkt spotrebovať.
Predtým, ako výrobca pošle prvýkrát nový výrobok do sveta, musí najskôr absolvovať náročný schvaľovací proces. Musí preukázať najmä bezpečnosť výrobku s ohľadom na jeho použitie.
Pri posudzovaní bezpečnosti sa berie do úvahy najmä trvanlivosť výrobku, jeho mikrobiologická stabilita a hodnotí sa zdravotná bezchybnosť jednotlivých surovín aj celého prípravku.
Špeciálne hodnotenie sa vykonáva pri výrobkoch určených pre deti do troch rokov alebo na intímnu hygienu. Počas schvaľovacieho procesu musí byť predložený aj text, ktorý nájdu budúci zákazníci na obale.
Všeobecné zásady informovania zákazníkov vyžadujú, aby boli povinné texty čitateľné. Okrem výnimiek, o ktorých sa zmienime neskôr, musia byť uvedené v slovenskom jazyku. Zákonodarcovia pamätali aj na to, že kozmetika sa predáva v papierových obaloch, ktoré zvyčajne doma skončia v koši. To je dôvod, prečo sú výrobcovia povinní vytlačiť alebo vložiť potrebné informácie nielen na vonkajší obal, ale aj na tubu, téglik, pohár alebo čokoľvek iné, do čoho prípravok naplnili. Prvý text slúži pri výbere v obchode, ten druhý je k dispozícii pri následnom používaní.
Na čo to slúži?
Aby bol prípravok pre zákazníka užitočný, musí byť kupujúci oboznámený s jeho funkciou. Existujú jasné prípravky, napríklad šampón alebo mydlo, pri ktorých nikto nezaváha, ako sa majú používať. Ak by však išlo o komplikovanejšiu a menej známu vec, musí sa na obale uviesť názov opisujúci funkciu daného výrobku. Príkladom môže byť názov hydratačný krém pre normálnu pokožku.
Keď ani názov nestačí na to, aby zákazník vedel, ako má bezpečne a správne prípravok používať, je nutné navyše doplniť ďalšie pokyny a upozornenia.
Budeme sekať latinu
Zoznam zložiek kozmetických výrobkov, uvádzaný vždy anglickým slovom Ingredients, pripomína jazykolam alebo zaklínadlo. Je to preto, že v rámci celej Európskej únie sa používa jednotný spôsob označovania jednotlivých prísad ich latinskými názvami. To má nepopierateľnú výhodu pre výrobcov, ktorí ušetria peniaze aj miesto na viacjazyčných obaloch aj za preklady do jednotlivých jazykov.
Tým sa však pozitíva končia, predovšetkým pre bežného zákazníka je taká metóda dosť neprijateľná, najmä keď chce napríklad zistiť, ktoré rastlinné extrakty prípravok obsahuje.
Logika zoznamu zložiek pri kozmetike je podobná ako pri potravinách. Jednotlivé ingrediencie sú zoradené v zostupnom poradí podľa klesajúcej hmotnosti. Komponenty, ktoré majú menej ako 1 % z celkovej hmotnosti výrobku, môžu byť uvedené v akomkoľvek poradí. Nezabudnite preto, že výrobok, na ktorom sa konzervačné látky alebo iné nepopulárne látky pohybujú na konci zoznamu, ich nemusí mať menej ako ten, pri ktorom sú uvedené v strede. V obidvoch prípadoch môže byť ich podiel rovnaký, len prvý z výrobcov ich mohol účelovo umiestniť až na koniec.
Biokozmetika
Často sa zmieňujeme o prísnych pravidlách pre biopotraviny. No pre biokozmetiku to zatiaľ neplatí. V Európskej únii v súčasnosti pre biokozmetiku neexistujú oficiálne reguly a chýba aj jednotná definícia, čo to biokozmetika vlastne je. Zároveň však platí, že každé tvrdenie na obale musí byť pravdivé, podložené a nezavádzajúce. Napriek tomu sa s bioproduktmi môžete stretnúť a mnoho spoločností ponúka aj neoficiálne bio certifikovanie podľa svojich pravidiel, ktoré sa medzi sebou líšia, väčšinou však zohľadňujú pôvod použitých surovín a postupy použité pri výrobe.
Napríklad v USA je situácia jasnejšia. Použitie slova „organic“ v spojení s kozmetikou tam upravujú predpisy a môžu ich používať iba tie prípravky, ktorých zložky poľnohospodárskeho pôvodu boli vypestované v bio režime.
Alergény nielen v potravinách
So zoznamom zložiek súvisí aj otázka alergénov a inak problematických látok. Európske nariadenie o kozmetických prípravkoch sleduje tieto látky a reguluje ich používanie napríklad tým, že stanovuje rôzne limity pre rôzne typy výrobkov. Pre niektoré z nich sú zavedené aj špeciálne varovné texty, ktoré sa musia uvádzať aj na obale.
Napríklad zubné pasty obsahujúce fluór presahujúci 0,1 % musia obsahovať špeciálne upozornenie na to, že sú nevhodné pre deti. Pri iných látkach stačí iba upozornenie na ich prítomnosť vo výrobku.
Aj v kozmetike sa môžete stretnúť s alergénmi. Najčastejšie ide o takzvané kontaktné alergény, ktoré môžu spôsobiť kožné reakcie (zvyčajne sčervenanie a opuchnutie) alebo podráždenie. Najčastejšie alergické reakcie sú na tvári, rukách a ramenách. Väčšina alergénov patrí medzi vonné látky. V súčasnosti je alergénny účinok na ľudí preukázaný v 82 zlúčeninách. Mnohé ďalšie sú podozrivé. Od roku 1999 je zavedená povinnosť uviesť prítomnosť 26 z nich v zložení, nie je však nutné venovať im osobitnú pozornosť dodatočným textom.
Zoznam zložiek však nenájdete vždy na obale. Niektoré produkty sú malé a výpis dlhých latinských názvov by sa tam nezmestil. V tomto prípade sa môže uviesť zoznam zložiek v priloženom letáku. Informáciu o tom, že výrobca vyžil túto možnosť, nájdete v osobitnom piktograme.
Dátum chýba
Možno ešte viac dokáže zamotať hlavu pátranie po dátume spotreby. Kozmetika sa trochu podobá potravinám tým, že starne a môže stratiť svoj účinok. Informácie o trvanlivosti preto musia byť uvedené na obale.
Predpisy pripúšťajú niekoľko možností, ako uviesť dátum. Najjednoduchšie je vytlačiť samotný dátum na obal. Tu môže byť dátum označený symbolom presýpacích hodín alebo špecifickými slovami, konkrétne heslom „Spotrebujte najlepšie do“, čo sa významom podobá minimálnej trvanlivosti potravín.
Konkrétny dátum sa musí uviesť iba pri prípravkoch s trvanlivosťou kratšou ako 30 mesiacov. Pri odolnejších výrobkoch stačí uviesť, za ako dlho by sa mali po otvorení spotrebovať. Tieto informácie vyjadruje obrázok otvoreného téglika, v ktorom číslo udáva, koľko mesiacov máme na spotrebovanie.
Okrem trvanlivosti musí byť na obale uvedená aj šarža balenia. Nie je presne určené, ako by malo číslo vyzerať, a niektorí výrobcovia ho uvádzajú ako dátum výroby. Nenechajte sa preto pomýliť. Ak nájdete na obale dva dátumy, tak dátum trvanlivosti bude označený už uvedenými slovami. Podobne zachovajte pokoj, keď nájdete len dátum výroby, v čase nákupu dávno minulý a vedľa symbol téglika. Takýto výrobok nepatrí do koša, jeho lehota na vypršanie exspirácie sa začína až po otvorení obalu a trvá uvedený počet mesiacov.
Nezahmlievať
Nie je prekvapujúce, že aj pri kozmetických výrobkoch platí požiadavka férovosti označenia. Dokonca aj pre to existuje samostatné európske nariadenie, v ktorom sa presne uvádza, čo je zakázané.
Pred čím sme teda chránení ako spotrebitelia? Všeobecne možno povedať, že pred každou nepravdou. Kozmetické výrobky sa nesmú chváliť niečím, čo jednoducho iba spĺňa všeobecné záväzné pravidlá, napríklad nesmie sa zdôrazňovať neprítomnosť látky zakázanej pre daný výrobok. Bolo by chybou propagovať to, že šampón neobsahuje chlór.
Informácie musia byť podložené aj dôkazmi. Ak výrobca deklaroval efekt trvajúci určitý čas, musí mať doklad o tom, že jeho výrobok skutočne funguje počas uvedeného obdobia.
Samozrejme, nie je možné na etikete písomne uviesť alebo zobrazovať zložku, ktorá vôbec vo výrobku nie je. Dokonca sa nemôže ani zdôrazňovať účinok látky, ktorú obsahuje, ale iba v takom množstve, ktoré nie je dostatočné na dosiahnutie efektu prípravku.
Opatrní musia byť výrobcovia aj pri propagácii účinku svojich výrobkov. Nesmie byť napríklad podporený iba elektronicky upraveným obrázkom porovnávajúcim stav pred a po použití alebo počtom zákazníkov, ktorí si už produkt kúpili.
Ďalšie požiadavky sú zamerané na férové správanie medzi jednotlivými výrobcami. Je preto zakázané ohovárať konkurenčnú výrobu alebo zhadzovať iný výrobok, ktorý sa vyrába v súlade so všetkými pravidlami.
