Dnešná hektická doba nás láka k jednoduchým riešeniam. Nie každý si vie nájsť čas na prezeranie zloženia predávaných výrobkov a zisťovať, či je vybraný produkt ten najvhodnejší. Predstavte si situáciu, že vlastníte činčilu a zašli ste do predajne s chovateľskými potrebami. Vonku na vás v naštartovanom aute čaká rodina a vy máte vybrať pre vášho chlpáča niečo na jedenie. Očami prechádzate jeden regál za druhým a zrazu narazíte na balíček s etiketou „Zmes pre hlodavce“ s ilustráciou, na ktorej sa k sebe túlia škrečok, morča a činčila. Spása, poviete si. Máte ale naozaj po problémoch? Ak vo vás hlodajú pochybnosti, verte im.
Zmes, alebo granule?
Do obchodu sme sa vydali aj my. Prvá zmes, na ktorú sme v úseku hlodavcov narazili, mala označenie kŕmna zmes pre veľké hlodavce. Informácie na etikete neuvádzali, pre ktoré druhy je krmivo určené. Boli sme preto odkázaní len na ilustráciu, ktorá bola ešte pestrejšia ako tá v úvode spomínaného imaginárneho príkladu. Okrem činčily, škrečka a morčaťa na nás uprene hľadela aj myš pruhovaná s nehlodavcom zajacom domácim. Ani obaly mnohých iných kŕmnych zmesí nehovorili úplne jednoznačnou rečou. Okrem vyobrazenia rozličných druhov malých cicavcov sme sa stretli s označením kompletné krmivo, krmivo pre hlodavce štandard a ďalšie slovné spojenia, ktoré by v zákazníkovi mohli budiť dojem, že balenie skutočne obsahuje všetko, čo hlodavec potrebuje, bez ohľadu na druh.
Po oslovení odborníkov sa ukázalo, že skepsa bola na mieste a realita je o niečo zložitejšia. Jeden z problémov spočíva v tom, že domáci miláčikovia sú často, rovnako ako ľudia, prirodzene vyberaví a maškrtní. „Hlavná otázka je, či zvoliť kompletnú kŕmnu zmes, alebo kŕmne granule. Pri kompletných granulách je všetko zomleté do jedného produktu. Zviera si potom nemôže vybrať jednu zložku, ktorú preferuje, tak ako to býva v kŕmnych zmesiach. Z nich totiž hlodavce vždy žerú to, čo sa im najľahšie hryzie, prípadne to najsladšie a najtučnejšie. Toto má za následok ďalšie problémy s chrupom, obezitou a trávením“, prezradila dTestu zverolekárka MVDr. Kateřina Černá. Inak povedané - keď má miláčik na výber, nemusí to byť pre neho dobré.
Dodajme ešte, že označenie kompletné krmivo, či ide o kŕmne zmesi alebo granule, je zavádzajúce. Ťažko by ste hľadali univerzálne kŕmenie, ktoré hlodavcovi alebo zajacovi poskytne všetko, čo potrebuje. „Dôležité je, aby ste vedeli, že komerčné krmivá nesmú byť jedinou potravou - hlodavec musí vždy dostávať najmä seno. Zajace a morčatá na jar aj v lete potrebujú zelené krmivo, bylinky a vetvičky ovocných stromov“, dodáva MVDr. Černá. Krmivá, ktoré sa tvária ako univerzálne, jednoducho nemôžu uspokojiť individuálne potreby jednotlivých druhov. Zviera, ktoré vo voľnej prírode žije vo vlhkom tropickom pásme, má iný apetít a nároky ako živočíchy zo subtrópov, alebo veľhôr. Ako hovorí doktorka Černá: „Pri všetkých drobných cicavcoch musíme vychádzať z toho, čo sú schopné žrať vo svojom prirodzenom prostredí vo voľnej prírode, a to rešpektovať pri kŕmení“. To by malo platiť aj pre rôzne komerčné maškrty, ktorých zložky často obsahujú prehnane vysoký obsah cukrov a miláčikom môžu v nadmernej miere uškodiť. Majte na pamäti, že rôzne ovocné tyčinky a iné produkty sú skôr vrtochy človeka a nezodpovedajú objektívnym potrebám zvieraťa. Platí, rovnako ako pri ľuďoch, že nie všetko chutné a lákavé prospieva zdraviu.
Simulovať zvieraťu podmienky totožné ako v divočine samozrejme nie je dosť dobre možné, nie vždy to je tiež bezpodmienečne nutné. Napriek tomu sa oplatí si o zvieratku ešte pred kúpením niečo naštudovať. V ďalšej časti článku uvádzame krátku charakteristiku populárnych druhov drobných cicavcov.
Zajac domáci
Divé zajace a králiky sú pôvodom Európania, pochádzajú z Pyrenejského polostrova. Ako sme už spomenuli v úvode, nie sú to hlodavce, ale patria do čeľade zajacovitých. Majoritnou zložkou potravy zajaca a králika by mala byť čerstvá tráva, prípadne trávne pelety alebo seno. Trávu je možné dopĺňať aj iným zeleným kŕmením a zeleninou. V rozumnom množstve môžete podávať ďatelinu alebo napríklad mrkvovú vňať. Naopak, vlčí bôb, listy zemiakov, špargľa alebo rôzne záhradné kvety sú krajne nevhodné a pre zajace toxické.
Činčila vlnatá
Tento súmračný hlodavec je pre svoju krásnu hebkú srsť v prírode takmer vyhubený. Medzinárodná únia ochrany prírody pred šiestimi rokmi označila činčily vlnaté za kriticky ohrozené. Zvyšky prirodzenej populácie činčíl obývajú vrcholky čilských Ánd, až do výšky 4500 m.n.m. Nehostinné podmienky veľhôr stoja nielen za nesmierne hustým osrstením, ale aj za špecifickými nárokmi na stravu.
Nenechajte sa pomýliť tým, že vašej činčile chutí napríklad banán. Keď sa na internete pozriete na fotografie národnej rezervácie Las Chinchillas, získate presnejšiu predstavu, čo môžu činčily v Andách žrať. Prevažná väčšina kŕmenia by mala byť suchá, najväčší objem pripadá na seno (prípadne na špeciálne pre činčily vyrobené granule tzv. pelety). Seno musí byť správne vysušené a nesmie zapáchať plesňou. Okrem toho môžete činčilám dávať sušené listy drevín, bylín aj vetvičky ovocných stromov.
Pokiaľ chcete činčile dopriať aj nejakú maškrtu, môžete. Avšak vo veľmi obmedzenej miere. Vhodné sú napríklad sušené šípky, jablká alebo mrkva. Krmivo činčíl by malo obsahovať dostatok proteínov (cca 16-18 %) a vlákniny (18-23 %).
Morča domáce
Ide o domestikovanú formu morčaťa divokého. V mnohých svetových jazykoch sa označuje ako morské či guinejské prasa alebo prasiatko - trebárs Nemci ho volajú Meerschweinchen, anglicky hovoriaci guinea pigs, v poľštine sa morča povie świnka morska. Nemajú však samozrejme nič spoločného s čeľaďou sviňovitých. Nepochádzajú ani z Guiney. Sú to hlodavce, ktorých predkov nájdeme na širokom území hornatých oblastí Južnej Ameriky. Pôvodní obyvatelia ich začali chovať pred siedmimi tisíckami rokov predovšetkým pre ich chutné mäso. Európania ich prijali za domácich miláčikov onedlho po objavení amerického kontinentu.
Morčatá sú striktne bylinožravé (herbivorné). Hlavnou zložkou ich stravy by malo byť seno, komerčne predávané krmivá považujte skôr za doplnok. V priebehu svojho vývoja stratili schopnosť vytvárať si vitamín C. Priemerné negravidné morča vyžaduje približne 5 mg vitamínu C denne na kilogram telesnej hmotnosti. Seno preto dopĺňajte ovocím a zeleninou. Vzhľadom na to, že ide o čistého bylinožravca, nedávajte mu stravu živočíšneho pôvodu.
Potkany, myši a škrečky
Potkany sú zdomácneným variantom, po človeku sú to najrozšírenejšie cicavce na planéte. Rovnako ako myši a škrečky sú omnivorné čiže všežravé, preto ich jedálniček môže byť bohatší ako pri čistých bylinožravcoch. V porovnaní s činčilou, ich pri výbere krmiva, sprevádza oveľa menej obmedzení. Avšak pozor, rozhodne to nie sú živé popolnice, a nemali by byť kŕmené kadečím. Ich strava je prevažne rastlinná (základ by mali tvoriť obilné zmesi), avšak výrazný podiel by mali tvoriť aj živočíšne bielkoviny a tuky. Ich zdrojom môže byť vajce, mäso, mäsové granule, alebo múčne červy (larvy potemníka múčneho).
