Zázrak nazývaný HDR?

Vydané: 30.9.2016    Publikované v časopise 10/2016

Full HD je vo svete videa stále štandardom. Čím ďalej výraznejšie však vystrkuje rožky tzv. ultra vysoké rozlíšenie. Ultra HD televízory zaberajú stále väčší podiel na trhu a ruka v ruke s nimi sa množia videá v tomto formáte. Oslovili sme laboratórium, aby zistili, aké zmeny prinesie prechod na vyššie rozlíšenie a čo možno očakávať od funkcie HDR (HighDynamicRangeImaging), ktoré sľubuje rozšírený kontrast obrazu.

Najprv trocha teórie. Obraz v televízore, aj na iných zobrazovacích zariadeniach, sa skladá z mnohých bodov nazývaných pixely. Počet pixelov udáva rozlíšenie obrazu. Konkrétne hodnoty sa väčšinou uvádzajú vo formáte šírka × výška. Napríklad rozlíšenie 1920 × 1080 znamená, že je obraz zložený z 1920 bodov na šírku a 1080 bodov na výšku. Nízke rozlíšenie sa prejavuje nedostatočne ostrým obrazom, ktorý kazí divácky zážitok.

Rozlíšenie televízorov sa s rozvojom moderných technológií postupne zvyšuje. V súčasnosti nemá zmysel kupovať si TV s rozlíšením nižším ako Full HD, v ktorom sa obraz skladá zo spomínaných 1920 × 1080, teda zhruba z dvoch miliónov bodov. Jednotlivé pixely sú preto okom ťažko rozpoznateľné. Napriek tomu sa dá očakávať, že v budúcnosti bude aj Full HD považované za zastarané a opraty obrazového štandardu prevezme Ultra HD (UHD - ultra vysoké rozlíšenie), ktoré ponúka osem miliónov pixelov.

Ešte donedávna bolo Ultra HD zbytočným luxusom a do určitej miery to platí aj dnes. Dôvod je jednoduchý, nedostatok obrazového materiálu so zodpovedajúcim rozlíšením, vďaka ktorému by bolo možné plne využiť potenciál Ultra HD televízora. Situácia sa ale postupne mení. Napríklad už nie je taký problém zohnať blu-ray prehrávač s podporou Ultra HD. Na začiatku roka do ČR oficiálne vstúpila služba Netflix, ponúkajúca streamovanie vybraných filmov či seriálov v Ultra HD cez internet a pod.

HDR pre doposiaľ nevídaný kontrast?

Niektoré nové Ultra HD televízory alebo prehrávače deklarujú podporu HDR čiže vysoko dynamického rozsahu. Táto funkcia je prísľubom dosiaľ nevídaného kontrastu. Televízor so zapnutou HDR funkciou by mal vedieť v jednom okamihu zobrazovať jasnejšie svetlé aj tmavšie odtiene. Vysoký kontrast má pomôcť reprodukovať živší a realistickejší obraz ako staršie technológie.

Faktom je, že technologické novinky nemusia vždy znamenať krok vpred. Spomeňme si na obdobie, kedy sa začali objavovať prvé 3D televízory. Mali byť predzvesťou revolúcie v sledovaní TV. 3D napokon hitom nebolo a nedá sa očakávať, že by v dohľadnom čase opäť nabralo na sile. Napríklad pri Ultra HD blu-ray prehrávačoch sa vôbec nepočíta s trojrozmerným obrazom. Väčšina nových televízorov už 3D tiež nepodporuje.

Rozhodli sme sa zistiť, či aj HDR nevzbudzuje plané nádeje. V laboratóriu sme urobili minitest pozostávajúci z dvoch základných skúšok. V prvej odborníci porovnávali kvalitu Full HD videa s Ultra HD videom a podporou HDR. V druhej porovnávali vlastnosti HDR na rôznych televízoroch a posudzovali rozdiel obrazu v Ultra HD s vysoko dynamickým rozsahom aj bez neho.

 

 

Nie je HDR ako HDR

So skratkou HDR sa nestretnete iba v súvislosti s televízormi. Už niekoľko rokov sú populárne aj HDR fotografie. HDR aj tu znamená vysoko dynamický rozsah, ale ide o funkciu založenú na odlišnom princípe.

Pri fotografiách ide o proces zachytávania, pri televízoroch a prehrávačoch ide o proces zobrazovania. Snímač fotoaparátu môže v jednom okamihu zachytiť len obmedzené množstvo svetla, preto je veľmi ťažké v jednej snímke optimálne zachytiť žiariace slnko a zároveň objekty v tieni. Aby bolo možné vytvoriť snímku s dobrým kontrastom svetlých aj tmavých miest, musí fotoaparát s podporou HDR niekoľkokrát odfotiť rovnakú scénu s rôznymi expozíciami (rôznou úrovňou svetla dopadajúcou na snímač). Tieto snímky je možné následne prelínať (priamo vo fotoaparáte alebo neskôr v grafickom programe) a výsledkom bude fotografia s vysoko dynamickým rozsahom a až hyperrealistickým vzhľadom.

Pri televízoroch je HDR potrebné chápať ako schopnosť rozpoznať obsah s vysoko dynamickým kontrastom, ktorý sa následne zobrazí takým spôsobom, aký staršie prístroje nezvládnu. Aby ste si mohli pozrieť HDR film, musíte splniť niekoľko podmienok - mať obrazový materiál v zodpovedajúcom formáte, kompatibilný televízor, a ak chcete sledovať film na blu-ray disku, musí byť kompatibilný aj prehrávač.

 

Má to zmysel, ale…

Pri porovnávaní Ultra HD filmov s HDR a klasických filmov vo Full HD, sa v laboratóriu používal na prehrávanie kvalitný televízor Samsung UE55JS8090T a dva Ultra HD blu-ray prehrávače Panasonic DMP-UB900EGK a Samsung UBD-K8500. Postupne sa na nich prehrávalo niekoľko Ultra HD diskov s HDR obsahom. Rovnaké filmy sa púšťali aj v bežnom Full HD.

Prvé sledovanie Ultra HD filmu s aktivovanou HDR funkciou navodilo pocit nezvyčajne tmavého filmu. Pri sledovaní rôznych scén s odlišnými úrovňami jasu a kontrastu si hodnotiaci na nový obraz zvykli a v porovnaní s bežným Full HD ho označili za viditeľne prirodzenejší a živší. Skutočne výrazný rozdiel zaznamenali pri scéne, ktorá sa odohrávala v tmavej miestnosti, kam cez niekoľko otvorov v múre prenikali slnečné lúče. Verzia v Ultra HD s HDR ukazovala tmavé priestory v skutočne tmavých tónoch a lúče ako ostro ohraničené svetelné krúžky, Full HD variant ukazoval oveľa menší kontrast. Tmavé miesta boli viac šedé ako čierne a slnečné svetlo malo podobu nejasne ohraničených svetlých „obláčikov“. Dobre rozpoznateľné pozitívne zmeny hodnotiaci videli aj pri scénach s polojasnou oblohou, na ktorej svietilo slnko, ale zároveň bola posiata mrakmi. Vysoký kontrast navodil dojem ostrých kontúr. Vo Full HD boli okraje mrakov „rozpité“.

Ostrejší obraz nového formátu nie je iba zásluhou vyššieho rozlíšenia. Výraznejší efekt má rozhodne väčší kontrast. Zmeny sú najviditeľnejšie v nestatických scénach, napríklad pri pohybe kamerou sem a tam. Čím väčšie sú rozdiely medzi tmavými a svetlými miestami, tým realistickejšie obraz vyzerá. V scénach s nízkym kontrastom sa rozdiely medzi Ultra HD s HDR a Full HD do značnej miery zmazávajú.

Nemôžeme však povedať, že vyššie rozlíšenie nemá na obraz žiadny pozitívny vplyv, ale potrebujeme špecifické podmienky, aby sa mohlo prejaviť,. Detailnejší obraz spôsobený vyšším rozlíšením môžeme vnímať v nehybných scénach alebo napríklad pri prezeraní fotografií. Rozdiel v počte pixelov je síce štvornásobný, ale pre ľudské zmysly sú tieto rozdiely vo väčšine prípadov nerozpoznateľné. Obdobné poznatky sme uvádzali už v septembrovom teste televízorov. Zaujímavé, a trochu prekvapujúce je aj to, že rôzne počty pixelov sa hodnotiacim nedarilo rozpoznať bez ohľadu na pozorovaciu vzdialenosť.

Nejde len o prehrávač

Doplňme, že oba prehrávače použité pri testovaní sa kvalitou a charakteristikami obrazu správali podobne a oba mali veľmi dobré výsledky. Väčší vplyv na výslednú kvalitu obrazu má preto podľa expertov model televízora, jeho umiestnenie ale najmä kvalita prehrávaného obsahu.

Okrem obrazu sme hodnotili aj iné vlastnosti tejto technickej novinky. Skúšky kvality zvuku podľa očakávania nepriniesli žiadne prekvapenie. Nové Ultra HD blu-ray prehrávače podporujú rovnaké zvukové formáty ako tie bežné a neobsahujú žiadny nový ani exkluzívny. Vyskúšali sme veľa zvukových formátov vrátane Dolby Digital, Dolby Digital True HD, DTS, DTS HD v 5.1 aj 7.1 - kanálovom móde. Obidva prehrávače dokázali všetky formáty dekódovať bez najmenších problémov.

Neznamenajú pre používateľov žiadnu revolúciu ani v ovládaní, kompatibilite s rôznymi typmi videosúborov alebo pripojení na internet. Panasonic nebol taký všestranný, mal napríklad problémy s prehrávaním AVI súborov s kódovaním H264 z USB. Hlučnosť Ultra HD blu-ray prehrávačov sa od starších prístrojov tiež príliš nelíši.

Bez nastavenia to nepôjde

Z vyššie uvedených výsledkov sa môže zdať, že ultra vysoké rozlíšenie s vysoko dynamickým rozsahom je jednoznačnou voľbou. Druhý vyhotovený test však dokazuje, že realita je trochu zložitejšia.

Pri skúškach sme použili tri rovnaké prehrávače. Spoločne s nimi sme zvolili tri televízory s uhlopriečkou 140 cm - LG 55UH7709, Sony KD-55XD9305, Samsung UE55KU6079. Ukázalo sa, že pri jednotlivých televízoroch sa značne líšia základné výrobné nastavenia pre HDR funkciu (pri Sony bol obraz oveľa svetlejší, pri LG zase tmavší). Práve toto nie príliš šťastne zvolené pôvodné nastavenie spôsobilo, že niektoré Ultra HD filmy vyzerali lepšie pri bežnom dynamickom rozsahu než pri HDR. Relatívne najlepšie výsledky v „továrenskom“ nastavení má Samsung.

Pozitívne je, že nastavenie pre HDR sa dá tak isto ako v bežnom režime zmeniť. Užívateľ sa ale musí obrniť trpezlivosťou, pretože zmeny v HDR nie sú jednoduchou záležitosťou a zaberú dosť času. Ak si chcete vychutnať HDR so všetkými výhodami, ktoré prináša, nevyhnete sa „hrabaniu“ v nastavení súčasných televízorov. Vplyv môže mať aj nastavenie kontrastu vrátane úrovne čiernej, farebného priestoru, gama korekcia (zosvetlenie/stmavenie obrazu) a podobne.


Prihlásiť