Kečup patrí medzi stálice na našom trhu ochucovadiel a omáčok. Pre niekoho je to chuťový doplnok k čomukoľvek, pre iného najjednoduchšia paradajková omáčka na špagety. Zo štatistík o nákupnom správaní domácností vyplýva, že každá ročne spotrebuje u nás štyri kilogramy kečupu. Ten sa pre svoju všestrannosť kupuje celoročne, ale najväčší nárast dopytu je spojený s letnou sezónou a grilovaním. A ešte jeden poznatok o našich chutiach: najobľúbenejší je kečup jemný. Preto sme sa rozhodli otestovať práve tento druh.
Každý z nás si kečup predstavuje trochu inak. Ak však chce výrobok niesť názov „kečup“, musí splňovať požiadavky zakotvené vo vyhláške č. 157/2003 Zb. Tá ho zaraďuje medzi spracovanú zeleninu, konkrétne je to zeleninový pretlak. Od jemného kečupu zákonodarca vyžaduje aspoň 12 % refraktometrickej sušiny. Množstvo obsiahnutých paradajok vyhláška stanovuje tak, že aspoň 7 % refraktometrickej sušiny výrobku musí pochádzať z paradajkovej suroviny, najčastejšie z paradajkového pretlaku, prípadne priamo z paradajok. Testované kečupy sme pracovne roztriedili na dve skupiny podľa množstva paradajok použitých na prípravu 100 g výrobku. Do prvej sme zaradili výrobky s vyšším deklarovaným obsahom paradajok. V druhej skupine skončili kečupy zo 140 g paradajok.
Okrem podielu paradajok nás zaujímali aj senzorické skúšky. Hodnotitelia posudzovali chuť, vôňu, konzistenciu a celkový dojem z výrobku. Dali sme zmerať obsah cukru a soli a pozreli sme sa na prítomnosť pesticídov a mykotoxínov. Náš test sa nezameral len na chemické, fyzikálne a senzorické parametre, ale dali sme zhodnotiť niekoľko rýdzo praktických aspektov. Jedným z nich bola etiketa a správnosť označenia.
V rámci sledovania kvality potravín na českom a nemeckom trhu sme spolu s tuzemským kečupom značky Heinz poslali do laboratória aj jeho zahraničný náprotivok.