Mletá paprika je v našich zemepisných šírkach nerozlučne spätá s Maďarskom, kde sa hlavná surovina – paprika ročná (Capsicum annuum) – pestuje. Sypké korenie, bez ktorého by sa česká aj slovenská kuchyňa zaobišla len s problémami, sa získava mletím jej sušených plodov. Skutočný domov má však v Strednej Amerike, odkiaľ priplávala do Európy až s Kryštofom Kolumbusom na sklonku 15. storočia. Najskôr sa uchytila v Španielsku, potom sa kulinárske využitie „španielskeho čierneho korenia“, ako papriku nazývali, rozšírilo do krajín s podobnými klimatickými podmienkami. Na sklonku 16. storočia sa pestovala už aj na Morave a najúspešnejšie sa usadila v oblastiach dnešného Bulharska a Maďarska, kde sa rozvinula aj slávna tradícia jej spracovávania.
Do nášho testu sme nakúpili vzorky sladkých paprík v bežnej maloobchodnej sieti aj na internete. Aj keď viacero obalov rozpráva príbeh o pôvode papriky a jej ceste na európsky stôl, konkrétne informácie o tom, odkiaľ daná paprika pochádza, sa na obaloch bežne neuvádza. Pri paprikách sme merali jej schopnosť dodať jedlu farbu podľa stupnice ASTA. Zistili sme, že „farbivosť“ predávaných paprík sa pohybuje na škále ASTA od 50 do 160, čo je rozdiel niekoľkých kvalitatívnych tried.
Skúmali sme tiež, či vzorky neprekročili stanovené množstvo popola a piesku v sušine. V rámci overovania fyzikálnych požiadaviek na papriku sme nechali stanoviť aj celkovú vlhkosť. Možným rizikom môže byť nadlimitné množstvo mykotoxínov a pesticídov, preto sa laboratórium zameralo aj na tieto parametre.