Keď sa povie müsli tyčinka, človeku sa vybaví sladký vláčny a kompaktný snack zložený z ovsených vločiek, orechov a sušeného ovocia. Určite sa nájde veľa tých, ktorí považujú müsli tyčinku za praktickejšiu formu müsli vhodnú na cesty. Müsli tyčiniek existuje veľmi veľa rôznych variácií v lákavých obaloch, s polevami aj bez a bývajú cenovo veľmi prijateľné. Chutia deťom aj dospelým a podľa neprehľadného množstva v obchodoch sa dá usudzovať, že nálepka zdraviu prospešných výrobkov, ktorá im je prisudzovaná, zaručuje aj relatívne vysokú predajnosť.
Česká legislatíva výrobok s názvom müsli tyčinka nepozná, vyhláška č. 333/1997 Sb. vymedzuje iba müsli, a to ešte pomerne voľne. Popisuje ich ako „zmes mlynských obilných výrobkov upravených vločkovaním, extrudovaním alebo inou vhodnou technológiou, ku ktorým sú pridané ďalšie zložky, hlavne jadrá suchých plodov, sušené alebo inak spracované ovocie a látky upravujúce chuť, vôňu alebo konzistenciu“, čo je definícia, z ktorej výrobcovia nemusia vybočovať a pritom môžu vyrobiť diametrálne odlišné produkty s rozdielnym vplyvom na ľudské zdravie.
Práve názov môže budiť dojem, že müsli tyčinka je niečo, čo ľudskému zdraviu prospieva. Dojem niekedy býva na obale ešte podporený slovami „cereálny“, „fit“, „jogurt“ (v prípade jogurtovej polevy) alebo obrázkami celých obilných klasov symbolizujúcimi vysoký obsah vlákniny a nízku mieru spracovania. Často býva vyobrazované aj ovocie, ale väčšinou ho tyčinky obsahujú poskromne.
Okrem už zmieňovaného obsahu cukru a vlákniny sme pri testovaní nezabudli sledovať, či výrobky neobsahujú obávané mykotoxíny a ako je to s pomerom oxidu siričitého v prípade marhuľových produktov.