Znie to trochu ako príbeh z Kocúrkova. Chceli sme ochrániť loveckú salámu, aby sme zachovali jeho tradičnú receptúru a chuť. Dokonca až tak, že o jeho zapísanie na úniový zoznam zaručene tradičných špecialít najprv usilovali Česi aj Slováci – každý zvlášť. Nakoniec sa Český a Slovenský zväz spracovateľov mäsa v roku 2008 dohodol, že ide o spoločný záujem a o zápis loveckej salámy medzi úniové špeciality zažiadali Európsku komisiu spoločne.
Vo svojej žiadosti, okrem presnej receptúry z päťdesiatych rokov, uvádzajú, že história výroby loveckej salámy siaha na začiatok 20. storočia. Vtedy sa vyrábala hlavne v chladných mesiacoch, keď boli priaznivejšie podmienky pre proces výroby aj samotné zrenie. Dnes ide, ako sa píše v dokumente, o „celoročne vyrábaný, tradičný a obľúbený trvanlivý výrobok“.
Nariadením komisie EU lovecká saláma získala možnosť pri dodržaní striktných podmienok užívať modrožlté úniové logo. Keď sme sa však rozhodli otestovať kvalitu loveckých salám, nenarazili sme v obchodoch ani na jeden, ktorý by túto známku používal. Prečo? Používanie loga zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) je podmienené použitím uznanej tradičnej receptúry s vymedzeným obsahom konkrétneho druhu masa, tuku, korenia a ďalších prísad. Znamená to, že sú na loveckú salámu kladené vyššie nároky, ich dodržanie výrobcom zrejme za námahu nestojí. Loveckú salámu si zvládnu vyrobiť podľa svojho a lacnejšie. Čo teda vlastne kupuje koncový zákazník?
Náš nezávislý test dvanástich loveckých salám potvrdil, že medzi jednotlivými výrobkami existujú veľké rozdiely. Bohužiaľ sme narazili aj na produkty, ktoré je možné označiť za skutočné nepodarky nezodpovedajúce podmienkam stanoveným našou legislatívou. Tradičným problémom je pri niektorých výrobkoch nedodržanie deklarovaného zloženia.
