Spotrebou 149 litrov penivého moku na hlavu a rok, je pivo v Česku stále obľúbeným nápojom. A pretože sa pivo vyrába z obilia, mohli by do neho prechádzať mykotoxíny, čo sú toxické produkty plesní, ktoré napádajú klasy sladovníckeho jačmeňa. Aké „čisté“ z hľadiska mykotoxínov sú pivá v českej obchodnej sieti, mapoval test fľaškového piva.
V chemickom laboratóriu sme si nechali analyzovať 50 rôznych značiek piva českej výroby a 37 z nich bolo viac či menej kontaminovaných mykotoxínmi obilnej plesne rodu Fusarium. Konkrétne šlo o mykotoxín deoxynivalenol (DON) a jeho viazanú formu deoxynivalenol-3-glukosid (D3G). Na jednotku z hľadiska mykotoxínov obstálo 17 značiek piva, teda necelá tretina.
Vzhľadom k tomu, že v Česku sa v súčasnosti vyrába okolo 500 značiek, tak nami testované pivá pokrývajú 10 % z nich. Testované boli pivá s rôzne vysokým obsahom alkoholu aj pivá nealkoholické.
Najviac fusariového mykotoxínu deoxynivalenolu obsahovalo jedno špeciálne tmavé pivo; v litri zmieneného moku bolo zistených 85 mikrogramov deoxynivalenolu. A to už je pre bežného konzumenta množstvo, ktoré prekračuje tolerovanú dennú dávku deoxynivalenolu tak, ako ju určila EU. Jej stanovenie je jednoduché a môže si ho vypočítať každý sám pre seba individuálne, pretože závisí od telesnej hmotnosti. Bez rizika je možné prijať mikrogram deoxynivalenolu na kilogram telesnej hmotnosti za deň. To znamená, koľko kto váži, takú dávku v mikrogramoch môže prijať bez toho, aby mu to spôsobilo ujmu na zdraví.
Je však dobré mať na pamäti, že deoxynivalenol môže byť aj v iných výrobkoch z obilia, a nie len v pive. Aj keď deoxynivalenol nespôsobuje smrť, jeho prejavy nám môžu poriadne znepríjemniť život. Je to bolesť hlavy, nevoľnosť a črevné problémy. Dlhodobým pôsobením tejto škodlivej látky dochádza k oslabeniu imunity. Obsah mykotoxínu deoxynivalenolu do desiatich mikrogramov na liter piva miernemu konzumentovi piva nemôže uškodiť.