Bezpečnosti čím ďalej tým viac
Bezpečnosť automobilov kráča dopredu míľovými krokmi. Od prvotného záujmu o zvýšenie ochrany posádky v prípade nehody sa postupne kladie stále väčší dôraz na prvky, ktoré vedia nehode predísť v duchu hesla, že najšťastnejšia nehoda je tá, ktorej sa podarilo zabrániť.
Základ bezpečnosti automobilu je jeho samotná konštrukcia. Každému je jasné, že veľký automobil, ktorý disponuje množstvom hmoty okolo posádky je bezpečnejší, ako malá „škrupinka“ tesne obopínajúca kabínu a motor. Pri autonehode viac energie pohltí deformujúca sa masa automobilu a existuje väčšia pravdepodobnosť, že posádka unikne zraneniam. Pri menších vozidlách je nutné túto nevýhodu vykompenzovať predovšetkým pevnejšou konštrukciou kabíny pre posádku, aby náraz vydržala, pokiaľ je to možné, s čo najmenšími škodami. Samozrejmosťou sú potom upínače bezpečnostných pásov na predných sedadlách a čím ďalej tým viac airbagov, ktoré zabránia zraneniu pri kontakte s volantom, palubnou doskou, hranou dverí či inými prvkami vozidla v okamihu nárazu. To všetko tvorí spolu takzvanú pasívnu bezpečnosť.
Aktívna bezpečnosť
V pasívnej bezpečnosti boli za posledné roky urobené obrovské pokroky. Väčšina automobilov dnes dosahuje vysoké hodnotenie v oblasti ochrany posádky a detí v detských autosedačkách, ich kabíny sú dostatočne pevné, v základnej ponuke bývajú aspoň dva predné airbagy, samozrejmosťou sú systémy upozorňujúce na nutnosť zapnutia bezpečnostného pásu. Aj tie najmenej bezpečné automobily predávané na európskych trhoch ponúkajú aspoň priemernú ochranu.
Iniciatíva EuroNCAP, ktorá testy bezpečnosti automobilov v Európe organizuje, ktorej je dTest členom, sa preto v posledných rokoch sústreďuje na posilnenie prvkov aktívnej bezpečnosti – teda tých zariadení, ktoré pomáhajú vodičovi predchádzať chybám, ktoré by mohli viesť k autonehode. Posledná generácia týchto zariadení potom dokáže sledovať okolitú prevádzku a autonehode predchádzať. Dochádza tak k eliminácií ľudského faktora, ktorý je najčastejším dôvodom všetkých autonehôd.
V hodnotení sú tieto systémy zahrnuté do skupiny skúšok aktívnej bezpečnosti. Patria sem systém ESC (ESP), elektronická kontrola stability – systém, ktorý je rozšírením systému ABS a predchádza predovšetkým vzniku šmyku; mal by byť v základnej výbave väčšiny predávaných áut. Pokiaľ nie je, vyplatí sa priplatiť si za neho (aj keď býva bohužiaľ veľmi predražený). Ďalšími hodnotenými prvkami sú obmedzovače maximálnej rýchlosti, predovšetkým pre veľké a silné autá, a už zmienené upozornenie na zapnutie bezpečnostných pásov.
Budúcnosť: autá bez vodiča?
Posledným trendom v bezpečnosti automobilov sú automatické systémy, ktoré vedia aktívne predchádzať autonehodám, prípadne pomôcť posádke po autonehode, napr. privolať pomoc. Aby sme výrobcov povzbudili k rýchlejšiemu zavádzaniu technických noviniek do bežne dostupných vozidiel, EuroNCAP zaviedlo v roku 2010 nové hodnotenie pod názvom EuroNCAPadvanced. Ide o zvláštne hodnotenie, ktoré berie do úvahy vedecky overenú funkčnosť systémov aktívnej ochrany. Ocenenie získalo za rok 2010 a 2011 trinásť systémov, ktorých výrobcovia boli schopní preukázať, že ich technológie fungujú a prispievajú k lepšej bezpečnosti.
Ocenené systémy sa sústreďujú predovšetkým na udržanie automobilov v jazdnom pruhu sledovaním vodorovného značenia. Aktívne upozorňujú vodiča, pokiaľ z pruhu vychádza a niektoré ho v prípade prejazdu bielej čiary sami vrátia späť. Niektoré vedia sledovať okolitú prevádzku a strážiť mŕtvy uhol pre bezpečné predbiehanie z jedného pruhu do druhého. Ďalší typ dokáže pri nízkych rýchlostiach (typické pri jazdení v mestskej prevádzke) automobil automaticky zastaviť, pokiaľ sa veľmi skoro priblíži k vozidlu pred ním. Nakoniec sú to systémy, ktoré v prípade autonehody sami privolajú pomoc, vrátane odoslania základných údajov o stave vozidla a systémy, ktoré pripravia automobil a posádku na nehodu, pokiaľ vyhodnotia, že je zrážka nevyhnutná.
V tabuľke nájdete prehľad ocenených systémov podľa jednotlivých značiek.
dTest a EuroNCAP
Európske spotrebiteľské organizácie sa v roku 1996 stali jedným z iniciátorov nezávislého testovania bezpečnosti automobilov pomocou takzvaných crash testov, známych pod skratkou EuroNCAP. Pretože dTest je súčasťou celosvetovej siete spotrebiteľských organizácií zaoberajúcich sa testovaním, podieľa sa na tomto testovaní tiež. Na testovanie Euro NCAP sa okrem spotrebiteľských organizácií podieľa tiež niekoľko európskych vlád, automobilové kluby a poisťovne. Testy, ktorých hlavným cieľom je zhodnotiť bezpečnosť posádky automobilu a chodcov pri dopravnej nehode, sa stali jedným zo zásadných ukazovateľov bezpečnosti uznávanými výrobcami aj užívateľmi automobilov. Spočiatku to tak ale nebolo, niektorí výrobcovia počúvali pravdu o (ne)bezpečnosti svojich výrobkov veľmi neradi.
Na ilustráciu, prvé crash testy EuroNCAP sa uskutočnili v roku 1997 a hneď na začiatku sa ukázalo, že má táto iniciatíva svoj význam. Vtedajšia legislatíva nebola v oblasti bezpečnosti automobilov príliš prísna a výrobcovia si mohli prehlasovať o bezpečnosti svojich vozidiel čokoľvek, pretože neexistovala nezávislá inštitúcia, ktorá by ich tvrdenia vyvracala alebo potvrdzovala. Výrobcovia proti prezentácií prvých výsledkov testov z kategórie supermini dôrazne protestovali a prehlasovali, že nie je technicky možné dosiahnuť maximum vtedajšieho hodnotenia bezpečnosti posádky vozidla, teda štyroch hviezdičiek. Rover 100, jedno z prvých testovaných vozidiel, preukázalo tak slabú ochranu posádky pri náraze, že bolo po publikácií testov stiahnuté z trhu. Avšak už v júli 1997 dosiahlo Volvo S40 ako prvé auto štyri hviezdičky v hodnotení ochrany posádky vozidla pri náraze.
Dnes je štandardom pre kvalitný automobil päť hviezdičiek, vysoká miera ochrany posádky a vybavenie systémom aktívnej bezpečnosti. Bezpečnosť automobilov sa diametrálne líši v porovnaní s dobou de facto nedávnou.
Pretože automobilový trh sa dynamicky vyvíja, nezaostávame ani my a na konci minulého roku sme priniesli prvý test automobilu čínskej značky určeného pre európsky trh. Landwind CV9 získal iba dve hviezdičky z piatich. Úroveň ochrany tohto vozidla bola výrazne pod najnižšou úrovňou bežnou pre tie najlacnejšie vozidlá predávané na európskych trhoch.
