Test viedenských párkov 2026

Test viedenských párkov ukázal, že by ste sa nemali orientovať len podľa dojmov z chuti alebo vzhľadu výrobku. V senzorickom hodnotení mnoho vzoriek obstálo veľmi dobre, laboratórium však zároveň odhalilo opakujúci sa problém s údajmi na obaloch. Najčastejšie išlo o nesúlad medzi deklarovaným a skutočne zisteným obsahom mäsa.

Mäsa bolo dosť, lenže nie vždy toľko, koľko sľuboval obal

Všetky testované párky dodržali a s rezervou presiahli zákonné minimum pre obsah mäsa, ktorý je vo viedenských párkoch určený na 55 %. Problém však nastal pri výrobkoch, ktoré na etikete sľubovali výrazne vyšší podiel mäsa, než zodpovedalo výsledkom laboratórneho výpočtu. V časti vzoriek bol rozdiel taký významný, že zapríčinil nedostatočné hodnotenie. Z pohľadu spotrebiteľa ide o zásadný problém, pretože údaj o množstve mäsa patrí medzi hlavné kritériá pri výbere.

Laboratórium overovalo aj prípadnú prítomnosť strojovo oddeleného mäsa, takzvaného separátu, ktorý sa v žiadnej vzorke nepreukázal. Jeden výrobok však obsahoval nedeklarovanú hydinovú bielkovinu. Išlo o ďalší prehrešok z hľadiska správnosti označenia. Spotrebiteľ má právo vedieť, z akých surovín je potravina vyrobená.

Ochutnávka ukázala rozdiely najmä v črievku a slanosti

Senzorické hodnotenie sa zameralo na vzhľad, vôňu, chuť, konzistenciu, zhryz a črievko. Párky sa podávali zohriate. Pri správnom viedenskom párku sa očakáva čistá mäsová vôňa, jemne údená a korenená chuť, pružná a šťavnatá konzistencia a pevné, nie však tuhé črievko. Práve črievko patrilo k najčastejším výhradám. Hodnotiaci ho pri väčšine vzoriek opisovali ako tuhšie až tuhé. Druhou častou pripomienkou bola slanšia chuť. V časti výrobkov sa objavili aj menej príjemné vnemy, napríklad zatuchnutie, mdlosť, kyslejšia alebo cudzia príchuť. Vo väčšine prípadov však nešlo o zásadné či diskvalifikujúce nedostatky.

Tuk sa do limitu vošiel, rozdiely boli výrazné

Obsah tuku sa vo všetkých vzorkách pohyboval pod vyhláškovým maximom 40 %. Namerané hodnoty sa však medzi výrobkami líšili. Tuk je v párkoch dôležitý pre šťavnatosť a plnšiu chuť, jeho nadbytok však môže poukazovať na použitie lacnejšej suroviny. Testovanie zároveň odhalilo aj nesúlad medzi deklarovaným a skutočným obsahom tuku pri jednom z výrobkov. To je problematické tak z hľadiska kvality, ako aj z hľadiska správnosti nutričných údajov.

Soľ zostáva slabším miestom údenín

Obsah soli sa pohyboval v rozmedzí bežnom pre tento typ výrobkov. Napriek tomu sa potvrdilo, že párky patria medzi potraviny, ktoré môžu k celkovému príjmu soli ešte výrazne prispievať. Ani výrobok určený deťom nebol, oproti bežným párkom, výrazne menej slaný. Pre spotrebiteľov to znamená, že aj pri zdanlivo miernejších výrobkoch, alebo výrobkoch smerovaných na deti sa oplatí sledovať nutričnú tabuľku.

Dusitany boli pod limitom

V laboratóriu sledovali aj obsah dusitanov a dusičnanov. Dusitany zistili vo všetkých vzorkách aj tam, kde výrobca namiesto bežnej konzervačnej látky používal rastlinné výťažky. Všetky namerané hodnoty vyhoveli platným limitom. Zaujímavé však bolo, že najvyššia zistená hodnota sa objavila vo výrobku určenom pre deti, hoci ešte neprekročila povolenú hranicu.

Tradičný viedenský párok dnes nemá jednotnú podobu

Pôvodná predstava viedenského párku býva spájaná so zmesou bravčového a hovädzieho mäsa, plnením do ovčieho črievka a údením. Súčasná ponuka je oveľa pestrejšia. Hovädzie mäso deklarovala len časť výrobkov, baranie črevo bolo častejšie, zatiaľ čo zmienka o údení sa objavila iba pri niektorých vzorkách. Z hľadiska predpisov to nemusí byť problém, pretože súčasné pravidlá hovädzie mäso vo viedenských párkoch nevyžadujú.