Nedávny test kuchynských papierových utierok, na ktorom sa spolu s dTestom podieľali aj ďalšie európske spotrebiteľské organizácie, okrem iného odhalil, že utierky z recyklovaného papiera obsahujú v rôznej miere bisfenol A (BPA) alebo bisfenol S (BPS). Švédska organizácia Råd & Rön následne overovala, či sa bisfenol A môže z utierok prenášať do potravín.
Odborníci otestovali vo Švédsku bežne odporúčaný spôsob prípravy slaniny v mikrovlnnej rúre – plátky slaniny vložili medzi vrstvy papierových utierok z recyklovaných vlákien. Slanina sa ohrievala tri minúty a následne zostala ešte päť minút chladnúť priamo na papieri. Na porovnanie pripravili slaninu aj klasickým spôsobom na panvici. Po usmažení ju nechali desať minút odkvapkávať a chladnúť na papierovej utierke.
Bisfenol sa výrazne uvoľňuje do tuku
Výsledky testu sú znepokojujúce. Slanina, ktorá pôvodne neobsahovala žiadny bisfenol A, mala po príprave v mikrovlnnej rúre koncentráciu 58 mikrogramov BPA na kilogram. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil tolerovateľný denný príjem BPA na 0,2 nanogramu na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje mimoriadne nízke množstvo.
Pre dospelého človeka s hmotnosťou 70 kg to znamená, že tolerovateľný denný príjem BPA vyčerpá už po zjedení približne 0,24 gramu takto pripravenej slaniny. Inými slovami, už pol gramu slaniny pripravenej v mikrovlnnej rúre medzi recyklovanými papierovými utierkami stačí na prekročenie odporúčaného denného limitu príjmu BPA. Dieťaťu s hmotnosťou 15 kg pritom na dosiahnutie tohto limitu postačuje približne 0,05 gramu, teda sotva nepatrné množstvo.
Ktoré papierové utierky si vybrať?
V máji sme zverejnili test kuchynských papierových utierok, v ktorom sme porovnali 17 výrobkov, z toho tri boli vyrobené z recyklovaného papiera. Hodnotili sme ich savosť, pevnosť, jednoduchosť používania aj mikrobiologickú nezávadnosť. Výsledky testu vám pomôžu vybrať papierové utierky, ktoré si v našom hodnotení počínali najlepšie.
Ak vás zaujíma problematika nežiaducich chemických látok, prečítajte si aj náš článok o chémii v kuchynských utierkach z recyklovaného papiera.
Ani odkvapkanie na papierovej utierke nie je úplne bezpečné
V druhej časti švédskeho testu sa slanina pripravovala klasicky na panvici a následne sa nechala odkvapkať na recyklovanej papierovej utierke. V tomto prípade bol prenos bisfenolu z papiera do slaniny nižší ako pri priamom ohreve v mikrovlnnej rúre. Laboratórium však aj tak nameralo koncentráciu 1,1 µg/kg. Podľa autorov testu už jeden plátok takejto slaniny (približne 13 g) predstavuje pre dospelého človeka celodenný tolerovateľný príjem BPA.
Test potvrdil, že kombinácia tepla a tuku výrazne podporuje uvoľňovanie BPA do potravín, a to v množstvách, ktoré môžu prekročiť bezpečné limity. Švédsky Národný úrad pre potraviny aj autori testu preto neodporúčajú používať recyklované papierové utierky v priamom kontakte s potravinami, najmä pri ich príprave alebo ohrievaní. Na styk s potravinami odporúčajú používať papierové utierky z čistej celulózy s označením vhodnosti na kontakt s potravinami (symbol pohára a vidličky).
Prečo si dávať na BPA pozor?
Bisfenol A sa najčastejšie používa pri výrobe plastov. Do papierových utierok sa dostáva ako kontaminant z recyklovaných vlákien, napríklad z termopapiera alebo plastov obsiahnutých v zberovom papieri. Jeho prítomnosť vo väčšine recyklovaných papierových utierok potvrdilo aj testovanie.
Táto látka môže nepriaznivo ovplyvňovať reprodukčný aj imunitný systém človeka a existuje podozrenie, že súvisí aj so vznikom niektorých autoimunitných ochorení.
Jeden plátok slaniny kontaminovaný BPA síce nepredstavuje okamžité zdravotné riziko, bisfenolom sme však vystavení z mnohých rôznych zdrojov a výrobkov, s ktorými prichádzame denne do kontaktu. Preto má zmysel snažiť sa celkovú expozíciu týmto látkam obmedzovať, napríklad používaním papierových výrobkov z čistej celulózy pri kontakte s potravinami.
