O komároch s odborníkom

S ktorými chorobami prenášanými komármi sa dnes naši turisti na dovolenkách stretávajú najčastejšie?

Najčastejšie si privážajú maláriu, horúčku dengue, horúčku zika alebo chikungunya. Hovoríme skôr o vzdialených destináciách, z južnej Európy si môžu doviezť napríklad západonilskú horúčku.

Koľko prípadov týchto ochorení bolo v posledných rokoch u nás zaznamenaných a aký je trend?

Ide o stovky prípadov pri horúčke dengue, nižšie desiatky či jednotky prípadov pri malárii, horúčke zika a chikungunya. Samozrejme, vzhľadom na zvýšený turizmus a častejšie cestovanie do vzdialených destinácií by sme mohli očakávať narastajúci trend importovaných nákaz. Dáta uverejnené v epidemiologickej databáze ISIN však napočudovanie ukazujú, okrem horúčky dengue, skôr trvalý stav s občasnými výkyvmi, ktoré odrážajú aktuálnu epidemiologickú situáciu vo svete (napr. emergencia vírusu zika v roku 2016). Nepríjemnou správou je vzrastajúci trend autochtónneho výskytu (pôvodného v danej oblasti, pozn. red.) niektorých z týchto nákaz v južných štátoch Európy.

Ktoré z takto prenášaných ochorení sú najzávažnejšie?

Z vírusových horúčok určite nákaza horúčkou dengue, ktorá sa kvôli jej masívnemu výskytu nazáva pandémia trópov a z nákaz spôsobených prvokmi je to malária. Horúčka dengue sa u človeka prejavuje vysokou horúčkou a silnými bolesťami celého tela, kĺbov, svalov a hlavy. Častými sprievodnými príznakmi sú pocity vyčerpania a nechutenstva. Hojne sa objavuje vyrážka a pri opakovanej nákaze dokonca krvácavé prejavy vyžadujúce intenzívnu starostlivosť. Veľmi dlhá býva rekonvalescencia po prekonanej nákaze. Maláriu sprevádza horúčka, zimnica, bolesti hlavy, svalov a únava. Typické sú cyklické záchvaty vysokej horúčky (až 40 °C) s triaškou a následným potením. Neliečená tropická malária môže rýchlo viesť k ťažkým komplikáciám, anémii, žltačke až úmrtiu.

Ktoré destinácie sú z hľadiska týchto nákaz aktuálne najrizikovejšie?

Ide predovšetkým o tropické a subtropické oblasti (najčastejšie Afrika, Stredná a Južná Amerika a juhovýchodná Ázia), kde sa vyskytuje hlavný prenášač nákazy Aedes aegypti (Komár tropický). V posledných rokoch mu značne sekunduje Komár tigrovaný (Aedes albopictus), ktorý sa masívne vyskytuje aj v južnej Európe. Z dlhodobej perspektívy môžeme hovoriť o riziku výskytu pre nás exotických vírusových horúčok aj v blízkosti našich hraníc.

Líši sa riziko nákazy podľa ročného obdobia, dĺžky pobytu alebo typu cesty, napríklad či ide o pobyt v rezorte, poznávaciu cestu alebo backpacking?

Samozrejme. Pobyt v rezorte je „relatívne“ bezpečnejší ako dlhší pobyt vo voľnej prírode (backpacking) alebo na vidieku. Tu by som pripomenul najmä riziko tzv. fakultatívnych výletov do vidieckych oblastí, ktoré sú často jednodňové, lenže aj napriek krátkemu času expozície komárom, môžete byť nakazení. Typickým príkladom je nákaza vírusom japonskej encefalitídy na vyhľadávaných ostrovoch v Indickom oceáne. Nakaziť sa ním je možné už pri krátkom pobyte na ryžoviskách, kde sa vyskytuje hlavný prenášač vírusu komár druhu Culex tritaeniorhynchus.

Existuje proti týmto chorobám očkovanie, prípadne iná profylaxia?

V súčasnosti existuje vakcína proti vírusu dengue (Qdenga), vírusu chikungunya (Ixchiq) či vírusu japonskej encefalitídy (Ixiaro), nedostupná je napríklad vakcína proti západonilskému vírusu. Vždy treba zvážiť dĺžku pobytu a charakter miesta, kde sa budeme zdržiavať. Medzi hlavné preventívne opatrenia patrí najmä používanie repelentov, sietí do okien a moskytiér pri odpočinku a tiež odstránenie prípadných vodných rezervoárov, ktoré umožňujú liahnutie komárov. V prípade malárie sa profylakticky podávajú antimalariká.

Ktoré skupiny cestovateľov by mali byť mimoriadne opatrné?

Predovšetkým ľudia cestujúci do trópov na dlhšie časové obdobie a mimo klasických dovolenkových destinácií. Samozrejme, prípadné riziká by mali zvážiť aj ľudia s imunodeficitom.

Prenášajú tieto ochorenia iba niektoré druhy komárov?

Platí, že konkrétne nákazy prenášajú len niektoré druhy komárov. Vírusy dengue, chikungunya a zika prenášajú najčastejšie komáre rodu Aedes, vírus západonilskej horúčky zase komáre rodu Culex.

Komáre, ktoré sa bežne vyskytujú u nás, žiadne ochorenia neprenášajú?

To určite neplatí. Naopak, cirkulujú tu dva vírusy, ktoré u človeka spôsobujú ochorenie. Prvým z nich je vírus Ťahyňa, ktorý spôsobuje tzv. valtickú horúčku a prenášajú ho komáre druhu Aedes vexans. Ich hojný výskyt je často spojený s výdatnými zrážkami či záplavami. Ide o horúčkovité ochorenie vyskytujúce sa prevažne u detí v letných mesiacoch. Druhým závažným ochorením s výraznými klinickými príznakmi je západonílská horúčka. U nás bola zistená najmä v oblasti južnej Moravy a u človeka môže vo výnimočných prípadoch spôsobiť meningitídu či encefalitídu. Obe ochorenia možno liečiť iba zmiernením symptómov. Antivirotiká či vakcína nie sú v súčasnosti dostupné.

Ktoré ďalšie druhy hmyzu či článkonožcov môžu na človeka prenášať ochorenia?

Pokiaľ hovoríme o hlavných vinníkoch, väčšinou myslíme len na komáre či kliešte. Je však celý rad ďalších hematofágnych článkonožcov, ktoré prenášajú významné klinické ochorenia. Zaraďujeme k nim kliešte, pakomáre, ploštice, vši, blchy alebo muchy tse-tse. Z pohľadu medicínskeho však spôsobujú najzávažnejšie infekcie už spomínané komáre a kliešte.

Ako postupovať, keď človek počas pobytu v rizikovej oblasti dostane horúčku alebo má iné podozrivé problémy? Ktoré príznaky po bodnutí komárom by rozhodne nemal podceniť a kedy je nutné vyhľadať lekára?

Musím poznamenať, že nie som lekár. Samozrejme, lekára by sme mali oboznámiť s tým, že nás pri pobyte poštípal komár či iný hmyz alebo na sa na nás prisal kliešť. Žiaľ, ľudia si to často neuvedomia. Spočiatku sa pri týchto infekciách objavujú skôr nešpecifické príznaky, ktoré môžu signalizovať celý rad ďalších infekčných nákaz, ako sú zvýšená teplota, bolesť hlavy, vyrážka alebo bolesti svalov či kĺbov, zväčšenie uzlín, nevoľnosť a tráviace ťažkosti. Pokiaľ príznaky pretrvávajú alebo sa dokonca stupňujú, určite je vhodné konzultovať zdravotný stav s lekárom.

Za ako dlho po návrate sa môžu jednotlivé ochorenia prejaviť a ako dlho by mal mať človek cestu do zahraničia na pamäti pri riešení zdravotných problémov?

Opäť je to otázka skôr pre lekára. Svoj zdravotný stav by sme po návrate mali sledovať aspoň štyri až šesť týždňov a všímať si príznaky, ktoré som naznačil v predchádzajúcej odpovedi. V prípade návštevy malarických oblastí alebo dlhodobejších pobytov sa odporúča ostražitosť počas troch až šiestich mesiacov.

Čo by mal cestovateľ po návrate oznámiť praktickému lekárovi alebo na pohotovosti, aby sa na možné tropické ochorenie prišlo čo najrýchlejšie?

Kľúčové je predovšetkým oznámiť lekárovi miesto destinácie, dĺžku pobytu, či išlo o pobyt v letovisku alebo turista podnikal fakultatívne výlety, či bol poštípaný hmyzom, očkovaný a pod.

Ako sa pred komármi účinne chrániť?

Používať ochranné pomôcky, ako sú repelenty, v teréne si obliekať skôr dlhšie odevy, ktoré chránia pred poštípaním, v oknách mať siete proti hmyzu a v tropických oblastiach sa nebáť používať moskytiéry.

Čo by si mali spotrebitelia všímať pri výbere repelentu?

Určite sledovať účinnú látku a jej koncentráciu, lehotu ochrany aj bezpečnosť prípravku. Dôležité je tiež nezabúdať, že ich účinnosť sa môže líšiť v závislosti od mnohých faktorov, ako sú teplota, vlhkosť, prítomnosť a intenzita potu a podobne. Prostriedky na báze účinnej látky DEET patria medzi tie s dlhším časom ochrany. Dnes sa často používajú aj prírodné repelenty na báze citronely, citrónovej trávy, tea tree oleja, levandule a pod.

© Robin - Adobe Stock

Traduje sa, že repelenty, ktoré sa predávajú u nás, nie sú proti exotickým komárom účinné, preto je vraj lepšie kupovať miestne výrobky v cieľovej destinácii – údajne sú účinnejšie. Aký je váš názor?

Nie som odborník na repelenty. Podľa zdravého sedliackeho rozumu je podľa mňa rozhodujúca skôr účinná látka ako druh komára, ktorý ma uštipol. Je však pravda, že pri dlhodobej expozícii sa môže komárom znižovať citlivosť na účinnú látku. Samostatnou kapitolou je rezistencia komárov na používané insekticídy.

Existujú okolo chorôb prenášaných komármi nejaké rozšírené mýty alebo nebezpečné omyly, ktoré medzi cestovateľmi pretrvávajú?

Áno, je ich celý rad, napríklad tieto:

• Je iba jeden druh komára – v skutočnosti bolo celosvetovo opísaných viac ako 3000 druhov, len u nás žije viac ako 30 druhov komárov.
• Komáre prenášajú boreliózu – v skutočnosti bolo experimentálne dokázané, že komáre sú relatívne rýchlo schopné baktérie boreliózy eliminovať zo svojho tráviaceho traktu, ak ich vôbec vysajú.
• Komáre nasávajú krv iba cez deň – v skutočnosti existujú komáre, ktoré majú vrchol aktivity cez deň (vrátane tropických prenášačov) a naopak sú aj druhy, ktoré sú najaktívnejšie pri súmraku či dokonca v nočných hodinách (napríklad tie u nás).
• Komáre sa prisajú len na človeka – v skutočnosti komáre sajú krv z rôznych druhoch stavovcov vrátane človeka.
• Komáre hneď po nasatí krvi umierajú – v skutočnosti komáre nasávajú krv opakovane, čo prispieva k šíreniu infekcií.
• Krv nasávajú obidve pohlavia – v skutočnosti krv nasávajú len samičky (podobne ako pri kliešťoch).
• Komáre majú radi sladkú krv, vitamín B a pod. – v skutočnosti je pre ne dôležitejší výpar CO2 (imituje výdych hostiteľa stavovca), teplo (termoreceptory) či pot (chemoreceptory).
• Asi najviac rozšíreným mýtom (čo sa týka Českej republiky) je tvrdenie, že komáre u nás žiadne ochorenia neprenášajú, čo sa mi dúfam podarilo vyvrátiť.