Pri výbere zohráva dôležitú úlohu plánované využitie špenátu. V mraziacich boxoch najčastejšie nájdete listový špenát, niekedy porciovaný do blokov, inokedy voľne sypaný. Listový špenát je vhodný tam, kde chcete, aby bol špenát na tanieri viditeľný, napríklad v cestovinách, quichoch, náplniach, omeletách alebo ako príloha. Posekaný špenát zase uľahčí prípravu polievok alebo špenátového základu k mäsu, pretože sa ľahšie premieša a obsahuje menej dlhých stoniek. Pokiaľ varíte pre malé deti, býva praktickejšia jemnejšia štruktúra a menšie kusy, pretože sa lepšie tepelne spracujú a ľahšie sa kontroluje konzistencia. Poslednou možnosťou je úplne jemne drvený špenátový pretlak vhodný najmä na prípravu jemných omáčok.
Pri mrazenej zelenine je dôležité, aby zostala celý čas reťazca zmrazená. Všímajte si preto, či je balenie tvrdé a obsah nezlepený do jedného veľkého kusu (pri sypanom špenáte). Veľké množstvo ľadu, nápadná námraza vnútri vrecka alebo snehové kryštáliky bývajú známkou kolísania teploty, čo zhoršuje štruktúru aj chuť. Pri porciovaných blokoch je naopak normálne, že sú jednotlivé porcie primrznuté k sebe, nemali by však byť obalené hrubou vrstvou ľadu.
Praktická vec, ktorá prekvapí až doma, je množstvo vody po rozmrazení. Špenát je prirodzene vodnatý, lenže rozdiely medzi výrobkami môžu byť veľké. Ak špenát po tepelnej úprave pláva, obvykle to znamená nižší podiel sušiny a menej výraznú chuť. Pomôcť vám môže špenát krátko prehriať a prebytočnú vodu zliať, prípadne ho použiť skôr do jedál, kde tekutina neprekáža (polievky, omáčky).
O kvalite špenátu vypovedá aj jeho chuť a vzhľad. Špenát môže byť mierne horkastý, zvlášť ak je starší, horšie skladovaný alebo pochádza z určitých odrôd. Nemal by však chutiť zatuchnuto, zemito alebo plesnivo. Nepríjemným prekvapením býva aj piesok škrípajúcu medzi zubami – ten signalizuje nedostatočné premývanie listov pred spracovaním. Pokiaľ sa s pieskom stretnete opakovane pri rovnakom výrobku, je to dobrý dôvod vybrať si nabudúce inú značku.
Farba je užitočná orientačná pomôcka, aj keď nie je jediným ukazovateľom kvality. Príliš zažltnutý alebo dohneda sfarbený špenát môže súvisieť s horším spracovaním alebo kolísaním teploty pri skladovaní. Sýto zelená farba sama osebe nezaručí skvelú chuť, no je to signál, že produkt pravdepodobne prešiel šetrnejším spracovaním.
Pri mrazenom špenáte býva najlepšou správou jednoduché zloženie (v našom teste uviedol krajinu pôvodu len jeden exemplár). Ideálne je, keď v zozname ingrediencií nájdete iba špenát. Pokiaľ výrobca pridáva soľ, korenie alebo smotanu (to už sú iné výrobky typu špenátový pretlak/špenát so smotanou), počítajte s tým, že ide o ochutený polotovar a chuť i výživové hodnoty sa posúvajú.
Otázka pôvodu je pri mrazenom špenáte väčšinou nezodpovedaná. Pri čerstvej zelenine sa pôvod bežne uvádza, lenže pre mrazenú zeleninu (a ovocie) neplatí povinnosť uvádzať krajinu pôvodu na etikete. Pokiaľ však výrobca pôvod pri potravine uvedie (napríklad vyhlásením český špenát), musí byť údaj pravdivý.
Pri biovýrobkoch hľadajte európske logo ekologickej produkcie a kód kontrolnej organizácie. Voľba bioproduktov sama osebe nezaručí lepšiu chuť, obvykle však znamená prísnejšie pravidlá pestovania a v praxi aj menšiu pravdepodobnosť nálezu rezíduí pesticídov.
Pri listovej zelenine sa prirodzene vyskytujú dusičnany. Európska legislatíva pre ne stanovuje maximálne limity aj pre špenát; pre konzervovaný a mrazený špenát je to 2000 mg dusičnanov na kilogram. Dôležité je ale však aj to, čo urobíte doma. Dusičnany sa môžu pri nevhodnom skladovaní hotového špenátu (najmä pri dlhšom státí v teple) čiastočne meniť na oveľa rizikovejšie dusitany, ktoré sú nebezpečné najmä pre dojčatá a malé deti. Má preto zmysel špenát po uvarení čo najrýchlejšie schladiť, skladovať v chladničke a znovu ohrievať len krátko a skôr výnimočne.
Špenát je tiež typický obsahom kyseliny šťaveľovej, ktorá môže znižovať využiteľnosť niektorých minerálov. Pre väčšinu zdravých dospelých to nie je dôvod na vyradenie špenátu, je však rozumné striedať ho v strave s inou zeleninou a u ľudí so sklonom k obličkovým kameňom alebo u veľmi malých detí, byť opatrnejší s frekvenciou a veľkosťou porcií.
