Test debrecínskej a kladnianskej pečienky 2026

Do nezávislého testovania debrecínskych a kladnianskych pečienok sme zaradili dvadsať balených, krájaných zástupcov týchto dvoch tradičných údenín. Nakupovali sme hlavne v bežných reťazcoch a časť vzoriek pochádzala aj z potravinových e-shopov.

Najväčším problémom pri testovaní nebola chuť, ale informácie na obaloch. Z dvadsiatich výrobkov spoľahlivo vyhovela len pätina, zatiaľ čo viac ako polovica uvádzala zavádzajúce údaje o podiele mäsa. Práve nepresná deklarácia mäsa nakoniec znížila celkové hodnotenie mnohých vzoriek na nedostatočnú, pretože ide zároveň o klamanie spotrebiteľa.

Aj pečienky majú problém s obsahom mäsa

Podiel mäsa sme zisťovali nepriamou metódou z odmeraných hodnôt bielkovín, tuku, kolagénu, popola a vody, z ktorých sa vypočíta tzv. teoretické množstvo mäsa zodpovedajúce použitej surovine (tu bravčového karé). V jedenástich výrobkoch vyšla skutočná hodnota významne nižšia ako deklarácia, a to nad rámec neistoty merania – častejšie sa problém týkal debrecínskych lahôdok, než kladnianskych. V jednom prípade bol rozdiel veľmi výrazný: výrobok deklaroval 90 % mäsa, lenže v laboratóriu zistili len 71 %, čo bol zároveň najnižší podiel zo všetkých testovaných vzoriek.

Znepokojujúca nepresnosť výživových tabuliek

Bravčové karé patrí k chudším častiam mäsa, a preto sme čakali skôr nižšie hodnoty tuku. Prekvapilo nás však, nakoľko sa v praxi líšili od údajov na obaloch. Obsah tuku bol niekedy ešte nižší, než avizovali výživové tabuľky. Namiesto očakávaných 5 % sa tučnosť pohybovala okolo 3,5 % a výrazný nesúlad sa často objavoval práve vo výrobkoch, ktoré mali problém aj s deklaráciou mäsa.

Ešte nepríjemnejšie správy priniesla kontrola obsahu soli. V časti vzoriek bola skutočná slanosť podstatne vyššia ako uvádzala tabuľka, v jednom prípade takmer dvojnásobná. Veľké rozdiely medzi realitou a deklarovanými hodnotami preto vyvolávajú otázky, či ide ešte o bežnú variabilitu, alebo o zle nastavené receptúry a výpočty. V každom prípade nepresné tabuľky znemožňujú spotrebiteľom napríklad obmedzovať príjem soli.

Pri testovaní sme sledovali aj dusitany a dusičnany, ktoré sa v údeninách používajú kvôli bezpečnosti a stabilite farby. Zároveň sa však o nich diskutuje kvôli možnosti tvorby nitrozamínov a súvislosti s niektorými zdravotnými rizikami. V EÚ sa od októbra 2025 sprísnili maximálne povolené dávky pridávaných dusitanov – v mnohých mäsových výrobkoch sa limit znížil na 80 mg/kg. V nami testovaných údeninách bolo, našťastie, súhrnné množstvo dusitanov a dusičnanov nízke a žiadna vzorka sa v tejto časti testovania nedostala do problémov.

Na tanieri dopadli lepšie ako na papieri

Senzorické hodnotenie sedemčlennej komisie dopadlo výrazne priaznivejšie ako chemické analýzy. Mnoho výrobkov ponúklo pekný vzhľad, dobrú súdržnosť plátkov a vyváženú chuť, pričom rozdiely sa často týkali najmä konzistencie a slanosti. Napriek tomu sa ukázalo, že aj v chuti sa môžu prejaviť nepresnosti v receptúre či výživových tabuľkách. Týkalo sa to najmä výrazne presolených vzoriek.

Záverečná kontrola etikiet priniesla ešte jedno zaujímavé zistenie. Dôležitou súčasťou tradičných receptúr debrecínskej aj kladnianskej lahôdky bolo údenie, napriek tomu sa dym objavil medzi ingredienciami len v menšej časti výrobkov. Z hľadiska prídavných látok vyšli tieto údeniny, naopak, pomerne priaznivo. V zložení sme nachádzali iba stabilizátory, antioxidanty a konzervanty. So zvyšnými éčkami, ako sú farbivá alebo zvýrazňovače chuti, sme sa v žiadnom z výrobkov nestretli.