Cestovná medicína je prevencia

Obsah júlového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 7/2024 Obsah júlového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 5/2024

Péče o zdraví našince v zahraničí nespočívá pouze v dobrém pojištění léčebných výloh. Prevencí, pečlivou přípravou a doporučením specialistů se lze často vyhnout velkým problémům. Proč by k nim měl zajít před cestou každý, nám vysvětlila MUDr. Jana Malinová z FNKV.

Starostlivosť o zdravie našinca v zahraničí nespočíva iba v dobrom poistení liečebných nákladov. Prevenciou, starostlivou prípravou a odporúčaním špecialistov sa dá často vyhnúť veľkým problémom. Prečo by mal za nimi zájsť pred cestou každý, to nám vysvetlila MUDr. Jana Malinová z FNKV.

Je pravdivá predstava, že cestovná medicína je spojená s očkovaním a exotickými chorobami?

Za nami prichádzajú ľudia, keď sa pred cestou potrebujú poradiť a chcú sa dať zaočkovať, ale po návrate sa k nám už nevracajú. Mnoho chorôb, ktoré si cestovatelia privezú z exotických krajín, sú infekčné ochorenia, ktoré vyžadujú ošetrenie na infekčnom oddelení. Pracoviská cestovnej medicíny nemajú vlastné lôžkové oddelenia.

Cestovná medicína je teda prevencia?

Áno. Poradíme, čo dať do lekárničky, odporúčame a robíme očkovanie, riešime s klientmi klimatické podmienky, ale aj to, že je nutné čo najskôr zistiť, aká je zdravotná starostlivosť v danej oblasti.

MUDr. Jana Malinová, Ph.D., MBA

Vyštudovala 3. LF UK. Je špecialistkou v oblasti preventívnej medicíny, verejného zdravia a cestovnej medicíny. Venuje sa výučbe študentov a postgraduálnemu vzdelávaniu. Pracuje ako prednostka kliniky pracovného a cestovného lekárstva na 3. LF UK v rámci FN Královské Vinohrady v Prahe. Rada športuje a číta.

 

Obracajú sa na vás aj zamestnávatelia?

Chodia k nám ľudia pred dlhodobým pracovným pobytom v zahraničí. Vysielajú ich tam napríklad štátne inštitúcie, nadnárodné firmy, humanitárne organizácie. Firma môže vysielať zamestnancov do rôznych krajín po celom svete, napríklad do Indie, alebo Vietnamu. Každého zamestnanca teda pred odchodom prezrieme a zaočkujeme, zariadime lekárničku a poučíme. Oni sa potom na nás môžu obrátiť v prípade zdravotných problémov, môžeme pomôcť so zariadením repatriácie a podobne. Nejde iba o „exotické choroby“. Bývajú to rôzne zdravotné problémy, ktoré môžete mať aj doma, ako je vysoký tlak, alebo infarkt.

Beriete ohľad na druh vykonávanej práce? Sú zdravotné problémy pri pracovnom pobyte hodnotené ako choroba z povolania?

Sú to manažéri, robotníci vo výrobe, technici, ktorí stavajú elektrárne, alebo opravujú lietadlá. Je samozrejme dôležité, aby príslušnú prácu fyzicky a psychicky zvládli. Vojakov odchádzajúcich na misie má na starosti ÚVN.

Veľa chorôb ľudí vyslaných na prácu mimo ČR sa dá zaradiť medzi choroby z povolania. V našej nemocnici je cestovná medicína spojená s pracovným lekárstvom, preto sa týmito záležitosťami tiež zaoberáme. Zdravotnícka legislatíva rozdeľuje choroby z povolania do kapitol. Jedna z nich sa týka len infekčných ochorení, s ktorými sa človek môže vrátiť zo zahraničia, vrátane covidu. Nakazený sa vráti, vylieči sa na infekčnom oddelení a obráti sa na nás. Mnohí sa vyliečia už v cudzine, vrátia sa a prídu k nám. My im vydávame posudky o vzniku choroby z povolania, posudky o bolestnom aj o sťaženom spoločenskom uplatnení.

Napríklad pracovníci na Maledivách ochoreli horúčkou dengue, ktorá sa tam v tom čase vyskytovala. Pokiaľ v takom prípade zamestnávateľ potvrdí, že pacient tam v príslušnom čase bol, my podľa epidemiologických výkazov zistíme, či na tom mieste, v tom čase skutočne bol zvýšený výskyt ochorenia, alebo či sa tam taká nákaza vôbec môže vyskytovať. Ľudia musia vo väčšine prípadov byť ošetrení v krajine, kde došlo k nákaze – je bežné, že vás z malárie vyliečia už v Afrike, kde s ňou majú veľké skúsenosti. Pokiaľ pracovník bude žiadať o chorobu z povolania, predloží nám lekárske správy z miestnej nemocnice, my ich skontrolujeme a môžeme ho poslať na ďalšie vyšetrenia (testy, ultrazvuky). Po vyšetrení a overení diagnózy možno vydať rozhodnutie o vzniku choroby z povolania.

Je to tak všade?

Všetci zamestnávatelia vysielajúci svojich ľudí do zahraničia, ktorí majú sídlo v Prahe, sa obracajú na nás. Inde je cestovná medicína a pracovné lekárstvo oddelené a riadi sa rajonizáciou určenou ministerstvom zdravotníctva. Napríklad pre Stredočeský kraj má pracovné lekárstvo na starosti VFN, kde cestovná medicína nie je.

Čo je zdravotne dôležité, keď sa ide do cudziny pracovať? Môžete odchod aj neodporučiť?

Môžeme. Pracovné výjazdy do zahraničia upravuje vyhláška, ktorá vymenúva kontraindikácie pracovného výjazdu aj tie, pri ktorých stačí súhlas lekára špecialistu. Keď máme napríklad klienta po infarkte, alebo s fibriláciou srdcových predsiení, vyžadujeme potvrdenie o jeho stave z kardiológie. Musíme vedieť, že je kompenzovaný, preliečený, že jeho stav je stabilizovaný. Aj my ho vyšetríme, ale bez správy od kardiológa to nejde. Až potom môžeme povoliť výjazd.

Praktický lekár klientovi do správy napíše, na čo sa lieči, aké lieky užíva, akú má chorobnosť. U nás sa potom robí základné vyšetrenie určené vyhláškou. Zhodnotíme výsledky a keď je všetko v poriadku, potvrdíme, že môže vycestovať. Keď usúdime, že vycestovať nemôže, klient má právo na odvolanie. Stalo sa nám, že klient po infarkte aj s nadváhou mal letieť pracovať do oblasti s vysokou nadmorskou výškou – to sú všetko rizikové faktory. Hoci kardiológ proti ceste nič nenamietal, my sme zdravotnú spôsobilosť na cestu nepotvrdili. Pán sa odvolal a odvolací orgán dal za pravdu nám. Špecialista, ktorý stav pacienta hodnotí a potvrdzuje, totiž nepozná všetky podmienky v destinácii. Napríklad že mesto je vo výške 2 500 metrov nad morom a môže tam mať problémy aj úplne zdravý človek.

Kto je v takýchto prípadoch odvolací organ?

Odvolacím úradom je zriaďovateľ zdravotníckeho zariadenia.


Čo môže brániť vyslaniu na prácu do zahraničia?

Sú to napríklad prognosticky závažné kardiovaskulárne ochorenia, psychiatrické ochorenia, dekompenzované endokrinologické ochorenia,... Je vždy dôležité, aby choroba bola pod kontrolou, aby bol človek správne liečený a bol v stave, ktorý je čo najbližšie k norme. A pri prehliadke nesmieme zistiť iné závažné ochorenie.

Máte na starosti aj rodiny, ak so zamestnancom cestujú do zahraničia?

Áno, ale iba dospelých, pretože nie sme pediatri. Zamestnanci mnohých firiem odchádzajú s celými rodinami. U rodinných príslušníkov platí to isté, čo u pracovníkov. U detí dostávame správu od pediatra a kontrolujeme očkovanie. To všetko určite neplatí pri krátkodobých služobných cestách.

Záleží to na zamestnávateľovi – ak vysiela zamestnancov do epidemiologicky náročných oblastí, potom je to povinnosť zo zákona. Zamestnávatelia k nám posielajú ľudí aj pri kratších výjazdoch, pretože chcú vedieť, že je človek zdravý a nevznikne predvídateľný problém. Samozrejme, nemožno všade a vždy všetko odhadnúť vopred, pretože ľudia môžu mať v zahraničí rovnaké problémy ako tu. Môžete mať dobré EKG a napriek tomu za mesiac dostať infarkt.

Vy sa teda zaujímate aj o to, do akých podmienok človek ide?

Áno, a tiež s kým, ako, alebo kde bude bývať.

Z akých údajov vychádzate?

Pracujeme so stránkami CDC (Centers for Desease Control and Prevention), kde sú medzinárodne štandardizované informácie. Máme aj údaje zo spätnej väzby, pretože klienti sa vracajú a zdieľajú s nami svoje zážitky. Ich osobná skúsenosť je veľmi dôležitá, rozprávajú o detailoch z terénu – ako to tam vyzerá, že netečie teplá alebo vôbec žiadna pitná voda, že sú výpadky elektriny, až sa kazí jedlo v chladničke. Ľudia z humanitárnych organizácií rozprávajú o životných podmienkach miestnych, o táboroch alebo ostreľovaní, pretože sa najviac pohybujú medzi ľuďmi. Vidíme fotky. Sú to cenné poznatky.

Stáva sa často, že sa niekto z klientov vráti v horšom psychickom stave?

Áno. A nielen z epidemiologicky náročných oblastí, môže sa to stať kdekoľvek. Záleží to na tom, aký sa zíde tím, či ide o diplomatické zastúpenie, alebo firemný kolektív. Veľmi dôležitý je správny výber osôb zamestnávateľom. Čím je miesto zložitejšie, tým skôr sa vytvárajú uzavreté enklávy vyslaných zamestnancov.

Často sa to prejaví zástupným problémom na zdravotnej úrovni a s niektorými zdravotnými ťažkosťami sme schopní si poradiť aj na diaľku. Psychologické problémy však neriešime, nemáme možnosť poskytovať psychologickú podporu, aká funguje napríklad v armáde.

Môže na pracovisko cestovnej medicíny prísť ktokoľvek?

Samozrejme. Prichádzajú aj ľudia, ktorí do zahraničia cestujú súkromne. Mnohí chcú iba konkrétne očkovanie. Iní sa vydávajú na vysnívanú cestu do diaľok a chcú poradiť. Letia napríklad do Peru a pýtajú sa, na čo si dať pozor, ako sa správať, na čo sa dať zaočkovať, aby tam neochoreli, aké lieky si vziať so sebou, ako si vybaviť lekárničku. Účastníci skupinových zájazdov, bohužiaľ, zdravotnú prevenciu neriešia. Cestovky neposkytujú vždy objektívne informácie, najmä pri zájazdoch na poslednú chvíľu a zákazníci sa zase snažia ušetriť. Pritom letia napríklad do rovníkovej Afriky, kde by mali mať očkovanie proti žltej zimnici. Je to zbytočné riziko. Veľa ľudí cestujúcich na vlastnú päsť má tiež pocit, že im nič nehrozí, že sa ich takéto nebezpečenstvo netýka.

Čo ak nevyjdú z hotela, kde majú all inclusive?

Aj tam pracujú miestni ľudia a neviete, kde sa pohybujú mimo práce a akú nákazu môžu priniesť. Pred rokmi sa klienti európskej cestovnej kancelárie vrátili z päťhviezdičkového hotela v Egypte a časť z nich bola nakazená žltačkou typu A.

Kto by mal využívať poznatky cestovnej medicíny?

Vždy je lepšie informovať sa o možných rizikách a predchádzať im. Všetci, ktorí niekam cestujú, by mali mať skontrolovaný zdravotný stav, základné očkovanie, navyše najmenej očkovanie proti žltačke typu A, samozrejme aj povinné očkovanie do príslušnej oblasti.

Cestujúcich za hranice je však veľmi veľa...

Očkovacích centier je veľa a myslím, že by zvládli všetkých. Nepodliehajte ilúzii, že vám v krajinách západnej civilizácie nič nehrozí. Napríklad u nás je teraz zvýšený výskyt čierneho kašľa a očkovanie je vhodné. Niekde sa môže zvýšiť výskyt hepatitídy A, môže to byť pokojne aj na Morave.

Existujú očkovacie tipy – prídu a chcú sa zaočkovať na všetko. Potom sú takí, ktorí chcú len to najdôležitejšie. Sú aj ľudia, ktorí majú v zahraničí pracovať, ale odmietajú očkovanie pre seba aj pre svoje deti, pritom odchádzajú do krajiny, kde je očkovanie veľmi dôležité. Domnievam sa, že ani bežná turistika s veľmi malými deťmi, ktoré majú do dvoch rokov zadarmo letenku alebo pobyt, nie je vhodná. Deti majú mať aspoň základné očkovanie. Napríklad osýpky môžu byť pre ne smrteľné.


Možno paušálne povedať, pred akými cestami je absolútne nevyhnutné navštíviť lekára?

Odporúčam to urobiť pred odchodom do krajín, kde je iný hygienický štandard ako ten, na ktorý sme zvyknutí.

Aký by mal byť očkovací štandard?

Na prvom mieste je vírusová hepatitída A. Potom záleží na tom, čo v tej destinácii budete robiť. Dôležité je očkovanie proti vírusovej hepatitíde B, ktoré už majú mladšie generácie v rámci základného očkovacieho kalendára. Sú oblasti, kde sa vyskytuje týfus, niekde býva cholera. Môže však stačiť let do USA, kde sa na letisku ocitnete medzi veľkým množstvom ľudí a neviete, kto môže byť nosičom a čoho, napríklad meningokokovej meningitídy. Takže je potrebné skutočne mať skontrolované základné očkovanie, kam bezpodmienečne patrí aj očkovanie proti tetanu. Epidemiologické údaje ukazujú, že aj u nás sa vyskytujú úmrtia na tetanus. Protilátky síce vydržia veľmi dlho, nesmieme však zabúdať na preočkovanie. Spomínaný výskyt čierneho kašľa súvisí s tým, že naň nebola dostatočná imunita.

Je reálne dať sa zaočkovať pred cestou proti všetkému?

Myslím si to. Keď sa niekde v Afrike uskutočnila medzinárodná súťaž krásy, prišiel k nám francúzsky kaderník, ktorý tam mal ísť a chýbalo mu len jedno očkovanie. Predtým ich dostal asi päť naraz rôzne do tela. Dá sa zaočkovať proti všetkému, na čo existuje vakcína.

Proti čomu vakcína neexistuje?

Neočkujeme proti malárii, prevenciou sú antimalariká. Nedá sa určiť, či presne v tom mieste, kam idete, budú komáre prenášačmi, musíte však byť poučení, mať antimalariká a vedieť, čo urobiť. Pred cestou sa dôkladne informujte a pripravte. Lekárska pomoc nemusí byť na zavolanie ako u nás, v mnohých krajinách za lekárom pôjdete aj stovky kilometrov.

Kde nájdeme spoľahlivé informácie?

Serióznymi a vyčerpávajúcimi zdrojmi sú medzinárodné databázy CDC alebo WHO. WHO ich má aj v češtine, vystačíte však aj s automatickým prekladom v prehliadači. Na internetových stránkach MZV a jednotlivých zastúpení nájdete aktuálne informácie. Dôležitá je registrácia do systému DROZD, pretože sa môže stať čokoľvek a platí to aj pre epidémie.

Chodia za vami študenti?

Študenti musia často splniť konkrétne zdravotné podmienky nariadené krajinou alebo školou, podľa toho kam mieria. Musia preukázať zdravotný stav, očkovanie vrátane TBC, žltačky B, alebo štvorvalentnej vakcíny proti meningokokovej meningitíde, pretože prídu medzi veľa ľudí, budú v strese a sú v rizikovom veku. Študent prinesie formulár nám, alebo praktickému lekárovi, všetko spolu prejdeme a zariadime. Nie je to hradené zo zdravotného poistenia. V rámci študijných projektov, napríklad práce v nemocnici v Afrike alebo v ázijských mokradiach, je očkovanie študentov započítané do nákladov. (Očkovanie na cesty všeobecne je hradené zo zdravotného poistenia a býva drahé.) Napríklad do Ázie ide o japonskú encefalitídu.

Ako sa japonská encefalitída líši od kliešťovej?

Obidve majú podobné prejavy, ale každá má iného pôvodcu. Japonskú prenášajú komáre. Názov „japonská“ je zavádzajúci, pretože sa nevyskytuje len v Japonsku, ale ani kliešte neprenášajú encefalitídu všade v Európe.

Môže človeka pripraviť na cestu praktický lekár?

Áno. Pozná pacientove problémy a môže ho očkovať takmer na všetko. Môže sa s nami telefonicky poradiť. Jediné očkovanie, ktoré u neho nedostanete, je proti žltej zimnici – to je v kompetencii pracovísk schválených ministerstvom a vyžaduje vystavenie medzinárodného očkovacieho preukazu.

Sú služby cestovnej medicíny hradené zo zdravotného poistenia?

Nie sú. Vysielaným zamestnancom väčšinou platia tieto záležitosti zamestnávatelia, uzatvárame s nimi zmluvy, ktoré zahŕňajú aj povinné, alebo naliehavo odporúčané vakcíny. Povinné očkovanie je to, bez ktorého vás do príslušnej krajiny nevpustia, niekedy je tým podmienené vydanie víza. WHO určuje, kde musia mať prichádzajúci bezpodmienečne očkovanie proti žltej zimnici. Naliehavé odporúčania bývajú napríklad pri vypuknutí cholery, alebo po tajfúne, keď je možné jej výskyt očakávať. Niektoré veci nemôžeme vedieť vopred, situáciu zmení aj blesková povodeň.

S akým predstihom máme začať plánovať?

Najmenej šesť týždňov. Medzi niektorými očkovaniami je nutný odstup. Vakcíny sú väčšinou inaktivované a trvá nejaký čas, kým si organizmus vytvorí protilátky. Kompletne dokončené očkovanie máte mať aspoň tri týždne pred odchodom. Niekedy majú vakcíny výpadok a musíte počkať, je však možné dať sa zaočkovať aj v zahraničí.

Čo je dôležité mať na cestách so sebou?

Do lekárničky patrí dostatočné množstvo liekov, ktoré bežne užívate. Veľmi často nám ľudia volajú, že v zahraničí nemôžu zohnať konkrétne liečivo. Ďalšie sú lieky na teplotu, antihistaminiká na alergiu (pomôžu aj pri popŕhlení medúzou), lieky na hnačku. Neodporúčame nosiť antibiotiká, pretože ich ľudia nevedia správne ordinovať a užívať. Vhodné sú kvapky do očí aj do nosa. Vezmite si náplasti, obväz, dezinfekciu aj teplomer – napríklad v trópoch bez neho horúčku nespoznáte. V elektrickom skontrolujte batérie. Do malarických oblastí sú veľmi dôležité antimalariká. Tie si zaplatíte, no prípadnú liečbu po návrate do ČR pokrýva zdravotné poistenie, aj keď ste sa nakazili kdekoľvek. Je nutné mať so sebou repelent. Môže vás ohroziť prvý komár na letisku, alebo na mieste nezoženiete správny prípravok. Čítajte informácie o účinnosti a zložení na obaloch. Na tropické komáre odporúča WHO aj ďalšie organizácie repelenty s DEET. Vhodné je navštíviť lekáreň, alebo špecializovanú predajňu outdoorových potrieb, kde účinné repelenty majú, vyznajú sa v nich a poradia.

Čo je dôležité pri cestovnom zdravotnom poistení?

Myslite na to, kam idete a aké je to tam drahé. Napríklad infarkt na Manhattane stojí závratné sumy. Sú krajiny a zdravotnícke zariadenia, vrátane európskych, kde musíte starostlivosť najskôr zaplatiť a až potom požiadať poisťovňu o preplatenie. Je dobré mať pri sebe kontakt na náš konzulát, kde vám v núdzi poradia, alebo pomôžu s tlmočením.

Dá sa v zahraničí spoliehať na samoliečbu?

Takisto ako doma, nemusíme hneď bežať k lekárovi s drobnými problémami. Ak mám bežnú hnačku, začnem rehydratačným roztokom (aj ten patrí v podobe prášku do lekárničky), diétou, živočíšnym uhlím. Neužívam nič, čo zastavuje peristaltiku, pretože potom sa baktérie nemôžu vypudiť, zostanú v tele a množia sa. Teplotu skúsim zraziť napríklad paracetamolom a keď to nejde, zájdem za lekárom. Ak som v trópoch s výskytom malárie, začnem pri horúčke ihneď brať antimalariká v režime liečby, ktorý sa líši od preventívneho. Je lepšie ich užívať bez potvrdenia nákazy, ako riskovať vážny priebeh choroby aj s následkami. Keď je vám zle, nepodceňujte to a buďte deň alebo dva v pokoji. Nečakajte však, že vás všetko prejde samo a zistite si najbližšiu lekársku službu, kde vám urobia testy. Cudzinci často vyhľadávajú medzinárodné zdravotnícke zariadenia, ale aj v nemocniciach s iným štandardom môžu byť veľmi skúsení lekári, o čom svedčí zdravotná turistika. Zariaďte sa podľa situácie na mieste.

Ako sa váš odbor vyvíja?

Vznikajú nové očkovania, ktoré môžeme použiť. Teraz je to napríklad vakcína proti horúčke dengue. Aktuálne sa snažíme zisťovať, koľko osôb, ktoré sa z cudziny vrátia s infekčným ochorením, prešlo pred odchodom pracoviskom cestovnej medicíny. Využívame pri tom dáta od veľkej poisťovne a spolupracujeme s infekčnou klinikou v Motole.


Prihlásiť