Koľko si nasporiť na starobný dôchodok

Obsah júlového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 7/2024 Obsah júlového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 2/2024

V minulom diele seriálu o budovaní finančnej gramotnosti s dTestom sme sa venovali základným otázkam sporenia. Vo februárovej časti sa zameriavame na užšiu oblasť sporenia, ktorou je sporenie na starobný dôchodok.

Starobné dôchodky sú v súčasnosti jedným z najdiskutovanejších bodov v politickom dianí. To sa prenáša aj do diskusií nielen seniorov poberajúcich dôchodok, ktorého výška sa často mení, ale aj osôb, ktoré starobný dôchodok ešte len čaká, pretože nemajú istotu kedy ani v akej výške ho budú dostávať. Vzhľadom na túto neistotu je dobré šetriť si na dôchodok už v produktívnom veku. To sa dá pomocou rôznych pripoistení, ale sporiť môžete aj sami. Akú vysokú sumu si potrebujete nasporiť si na ideálny dôchodok?

Dôležitosť životného štýlu

V prvom rade je potrebné brať do úvahy, aký máme životný štandard v súčasnosti a aký je náš bežný finančný výdaj. Zváženie výdavkov je veľmi dôležité kvôli priblíženiu sa na vypočítanie akéhosi „dôchodkového ideálu“. Ďalším dôležitým bodom je inflácia – vzhľadom na neistotu a nemožnosť predvídania však nie je natoľko dôležitá, ako aktuálne výdavky. Česká národná banka určila inflačný cieľ 2 % ročne. Aj pri maximálnej snahe by však nebolo možné túto hladinu udržať v prípade nečakaných udalostí, ktoré infláciu v niektorých mesiacoch roku 2023 posunuli aj na viac ako 16 %. Medziročná inflácia o rok skôr, teda v roku 2022, bola 15,1 %.

Primárnym cieľom teda bude vypočítať sumu, ktorá by nám vyhovovala v dnešnom dôchodku, samotnú infláciu budeme riešiť až následne.

Kategorizácia výdavkov

Na vypočítanie konkrétnej sumy je potrebné mať prehľad o súčasných výdavkoch – pokiaľ ho nemáte, odporúčame vám prejsť si výdavky za ostatných niekoľko mesiacov (napríklad pomocou internetového bankovníctva) a rozdeliť si ich do kategórií. Najvyššie kategórie výdavkov sú tri:

  1. nevyhnutné
  2. voliteľné
  3. investície a sporenie

Do prvej kategórie, označenej ako nevyhnutné, patria povinné výdavky. Môžu sa v rôznych domácnostiach líšiť, no nepochybne sem budú patriť výdavky na bývanie (hypotéka, nájom), energiu a vodu, jedlo, dopravu a splácanie úverov a poistenia.

V kategórii voliteľných výdavkov sú už veľmi individuálne náklady. Dajú sa však zovšeobecniť ako výdavky na zábavu, záľuby, nákupy „nedôležitých“ vecí (pre radosť) či stravovanie v reštauráciách.

Tretiu kategóriu sme označili ako investície a sporenie, dá sa teda ľahko predstaviť, čo do nej patrí. Každý by si mal odkladať peniaze na nečakané, alebo vyššie výdavky a zároveň byť pripravený na možný výpadok príjmov. Často sa uvádza, že je vhodné mať nasporený dostatok financií na polročné výdavky. Minimom by však v každom prípade mala byť rezerva aspoň na dva až tri mesiace. Touto rezervou predídete ďalším problémom v prípade nespoľahlivosti zamestnávateľa pri vyplácaní mzdy, alebo v prípade neočakávaného ukončenia pracovného pomeru. Patria sem aj investície, medzi ktoré môže patriť aj penzijné pripoistenie a práve šetrenie na starobný dôchodok.

Úprava výdavkov

Hoci sa môže zdať, že najmä v prvej kategórii povinných výdavkov nie je možné šetriť, opak je pravda. Znížiť možno výdavky vo všetkých kategóriách. Samozrejme, práve prvá kategória bude najciteľnejšia, no v prípade nájmu sa dá zvážiť presťahovanie do lacnejšieho bytu, pri energiách existujú spôsoby, ako ušetriť, a v prípade dopravy je možné zvážiť alternatívy ako cestovanie hromadnou dopravou, alebo ako spolujazdec. Pri potravinách je možné šetriť pomocou rôznych akcií a zliav, je však potrebné zvážiť, či sa napríklad dlhšia cesta za menším nákupom naozaj finančne vyplatí.

Pokiaľ ide o druhú kategóriu, je znižovanie výdavkov podstatne jednoduchšie a menej citeľné. V prípade potreby sa dajú obmedziť záľuby, prípadne míňať menej a obmedziť,alebo vynechať návštevy reštaurácií.

Ušetriť na voliteľnej časti výdavkov môžu najmä fajčiari, pre ktorých môže byť šetrenie vhodnou motiváciou aj s ohľadom na rastúce ceny cigariet. Prieskum Štátneho zdravotného ústavu v roku 2020 dospel k záveru, že v Českej republike bolo 24,9 % fajčiarov, z ktorých približne tri štvrtiny tvorili každodenní fajčiari. Ďalej uviedli, že fajčiari najčastejšie fajčia 10–14 cigariet denne. Pri dnešných cenách by v takom prípade výdaj za cigarety mohol byť 97 € mesačne na osobu. V prípade fajčiarskeho páru sa teda môžeme baviť aj o 200 € mesačne, čo je bezpochyby významný výdaj. Tento výdaj je oveľa zaujímavejší vo svetle prieskumu IPSOS Instant Research pre banku Creditas, ktorý uviedol, že polovica ľudí nie je schopná ušetriť mesačne 80 €.

V poslednej kategórii sa šetrí najlepšie, pretože napríklad zníženie rezervy zvyčajne nepocítime ihneď. V prípade problémov sa však takéto šetrenie môže vypomstiť oveľa citeľnejšie ako napríklad obmedzenie záľub. Dôrazne vám preto odporúčame zvážiť, či je šetrenie v kategórii rezervy potrebné a nie je možné výdavky obmedziť inde.

Výška dôchodku

Ďalším bodom dôležitým na určenie sumy, ktorú treba našetriť, je výpočet výšky štátneho dôchodku. Ani tu samozrejme nejde o istú čiastku, môže však poslúžiť na zorientovanie sa. Výšku dôchodku si môžete vypočítať pomocou kalkulačiek dostupných na internete (napr. na stránkach Českej správy sociálneho zabezpečenia).

Pokiaľ bude výška dôchodku prijateľná pre váš aktuálny životný štýl, nie je potrebné si nevyhnutne odkladať, hoc je vždy dobré mať našetrené pre radosť, napríklad na cestovanie. Vo väčšine prípadov však bude suma nedostatočná, prípadne si budete na dôchodku predstavovať lepšie využitie voľného času, ktoré je aj nákladnejšie ako aktuálny život pri práci.

Vek odchodu

Pretože už z vyššie uvedeného si môžete vytvoriť predstavu, akú sumu bude treba pridať každý mesiac k dôchodku, prichádzame k ďalšej časti, ktorou je vek odchodu do dôchodku. Opäť ide o premenlivú hodnotu, v tomto prípade však bude zmena prakticky minimálna. Potom si už vypočítate, koľko rokov „pracovného života“ vám zostáva a potrebnú sumu týmto údajom vydelíme.

Následne je už výpočet relatívne jednoduchý, najproblémovejšou hodnotou bude dĺžka dôchodku, no pomocou dát Českej správy sociálneho zabezpečenia môžeme uviesť, že priemerný čas poberania starobného dôchodku od roku 2015 je 24 rokov a viac (v roku 2022 to bolo dokonca 24,6 rokov), teda možno uvažovať, že budeme poberať dôchodok podobný čas. Zároveň možno sumu ľahko znížiť, pretože po 20 rokoch na dôchodku sa u väčšiny osôb výrazne zmení životný štýl a veľa aktivít už nebude na programe dňa.

Potrebná suma

Vzhľadom na to, že nám vyššie uvedené informácie už pomohli získať všetky potrebné údaje, môžeme prejsť ku konkrétnym sumám.

Priemerný dôchodok v Českej republike je v januári 2024 podľa Ministerstva práce a sociálnych vecí 20 693 Kč. Kvôli zjednodušeniu budeme počítať s dôchodkom 20 000 Kč mesačne. Ak sú teda naše výdavky nižšie ako 20 000 Kč, po odpočítaní tých, ktoré sa nás už na dôchodku týkať nebudú (napríklad penzijné pripoistenie, alebo pravdepodobne hypotéka), môžeme predpokladať, že so štátnym starobným dôchodkom vystačíme a nie je už potrebné ďalšie sporenie.

Vzorec na výpočet potrebnej čiastky

(MV – SD) * DD = potrebná čiastka nasporená do dôchodku

MV – mesačné výdavky na dôchodku

SD – štátny dôchodok

DD – čas dôchodku (v mesiacoch)

(všetky údaje sú iba predpokladané – každý z nich sa môže v priebehu času zmeniť)

Ak však chceme mať aj na záľuby a podobne napríklad 24 000 Kč mesačne, je potrebné mať možnosť mesačne si vybrať 4000 navyše, ročne to vychádza na 48 000 Kč. V prípade, keď budeme počítať s poberaním starobného dôchodku 25 rokov, je potrebné mať našetrených 1 200 000 Kč. Ako sme však už uviedli, táto čiastka môže byť aj nižšia vzhľadom na to, že u osôb vo vyššom veku zvyčajne nie je využitie voľného času finančne také náročné.

V prípade, že máte teraz 35 rokov a do dôchodku pôjdete (v najhoršom aktuálnom scenári) v 70 rokoch, môžete šetriť ďalších 35 rokov. Vo vyššie uvedenom prípade by tak bolo vhodné odkladať si necelých 2900 Kč mesačne. Tento relatívne jednoduchý výpočet stačí kvôli predstave potrebnej sumy.

Inflácia

Pre tých, ktorí chcú mať konkrétnejšiu predstavu, nemôžeme zabudnúť ani na infláciu, ktorej sme sa s ohľadom na skôr uvedenú neistotu vyhýbali. Aj v reálnom živote sa jej môžeme pri sporení vyhnúť, respektíve podstatne ju znížiť, najmä investíciou do protiinflačných dlhopisov a akcií. Pred takým krokom však dôrazne odporúčame poriadne si naštudovať daný produkt, pretože každá investícia je spojená s rizikom a aj pri protiinflačných produktoch sa môže stať, že nedôjde k prekrytiu inflácie – naopak, môže dôjsť dokonca k strate.

Bezpečným variantom tak môžu byť sporiace účty, hoci nejde o ideálne riešenie, pretože ani tie zvyčajne nepokryjú infláciu, dokážu ju však znížiť, pričom je prakticky istota určitého zhodnotenia peňažných prostriedkov (hoci v reálnej hodnote dôjde k strate).

Kvôli lepšej predstave môžeme uviesť príklad – na konci roka 2021 ste na sporiaci účet s úročením 5 % ročne vložili 500 000 Kč – na konci roka 2022 ste tak na sporiacom účte mali 521 250 Kč, čo sa na prvý pohľad zdá ako dobrý zárobok. Lenže po započítaní inflácie, ktorá bola za posledný rok 15,1 %, by ste potrebovali viac ako 575 000 Kč, aby ste v reálnych hodnotách boli „na nule“. Je však nutné upozorniť, že uplynulý rok bol extrémny a bežne sa inflácia pohybuje okolo 3 %. Ide však o príklad, ktorý ukazuje potrebu počítať aj s infláciou.

Infláciu teda nie je možné úplne zanedbať, naopak, je potrebné s ňou počítať. V rámci základov finančnej gramotnosti je dôležité postupovať malými krokmi, ktorými môže byť napríklad prehodnotenie výdavkov a ušetrenie určitej časti peňazí na vytvorenie dôležitej finančnej rezervy, prípadne dostatočného starobného dôchodku.


Prihlásiť