Je správne redukovať predstavu starostlivosti o seniorov iba na medicínu?
Nie je. Seniorská problematika a starostlivosť o seniorov nie je zďaleka len lekársky problém a vlastne by vôbec nemalo ísť o problém. Starneme, ide však o obrovskú a pozitívnu zmenu spoločnosti – žijeme dlhšie, pretože sme zdravší a naša krajina je bohatá. Od politikov počúvame katastrofické scenáre, ale zďaleka to nie je také hrozné. Žijeme dlhšie a bolo by skvelé, keby sme sa dožívali vysokého veku v dobrom zdravotnom stave. Lekársky odbor, ktorý sa zaoberá vekom, je geriatria. Je súčasťou gerontológie, vedy o starnutí a veku všeobecne, hovoríme jej aj klinická gerontológia. Gerontológia študuje mechanizmy starnutia a staroby z biologického, demografického aj sociálneho pohľadu. Sleduje genetické, spoločenské alebo politické procesy, zaoberá sa spôsobmi zabezpečenia služieb, ich kvalitou, dostupnosťou a pod.
V čom je lekárska starostlivosť o seniorov odlišná?
Lekárska starostlivosť pre seniorov má byť rovnako dobrá ako starostlivosť pre mladšie ročníky. Geriatria má však svoje špecifiká. S nadsadením hovoríme, že ide o posledný lekársky odbor, ktorý nebol atomizovaný do mnohých špecializácií. Na špecializácii medicíny síce nie je nič zlé, no pre starších ľudí, ktorí často mávajú množstvo ochorení rôznych systémov či orgánov, je výhoda, keď sa môžu obrátiť na jedného lekára, ktorý sa bude zaoberať ich celkovým stavom a najmä tým, čo je pre nich dôležité a čo zásadným spôsobom ovplyvňuje ich zdravie, funkčný stav a sebestačnosť. Moderná medicína je skvelá, no často sa zameriava na jeden systém, alebo jeden orgán a prehliada človeka ako takého.
Geriatria sa nezaoberá všetkými seniormi – to by bola pätina populácie, čo nie je realistické ani vhodné. Sústreďuje sa na geriatrických pacientov, teda osoby vyššieho veku s určitými charakteristikami, najmä s geriatrickými syndrómami. Medzi najvýznamnejšie patrí syndróm frailty a syndróm demencie. Pre život človeka spravidla nie je rozhodujúce, či má jednu alebo niekoľko diagnóz, ale aký majú vplyv na kvalitu jeho života, na jeho funkčný stav a sebestačnosť. Práve to je dôležitý zorný uhol geriatrickej medicíny, ktorá sa snaží, aby aj pri určitej diagnóze, alebo ochorení bol zachovaný čo najlepší funkčný stav. Inými slovami povedané: geriatria sa sústreďuje najmä na tých pacientov vyššieho veku, ktorí sú postihnutí či ohrození stratou sebestačnosti.
doc. MUDr. Iva Holmerová, Ph.D.
Od štúdií na FVL UK sa špecializovala v praktickom lekárstve, geriatrii, verejnom zdravotníctve a medicíne dlhodobej starostlivosti. Habilitovala v odbore kultúrnej a sociálnej antropológie problematikou starostlivosti o seniorov a Alzheimerovej choroby. Je prodekankou UK FHS, zakladateľkou Centra pre štúdium dlhovekosti a dlhodobej starostlivosti a Českej alzheimerovskej spoločnosti, odbornou garantkou Štúdií dlhovekosti na FHS UK, zakladajúcou riaditeľkou Gerontologického centra v Prahe, členkou vedeckej rady FHS aj Univerzity Karlovej. Vedecky a odborne sa angažuje v medzinárodných projektoch a zúčastňuje sa práce odborných organizácií v ČR aj v zahraničí.
Aké sú špecifiká organizmu vo vyššom veku? Postihujú ho iné choroby, prejavujú sa inak?
S vekom dochádza k involučným zmenám prakticky všetkých orgánových systémov. Týkajú sa napríklad pohybového systému, kde dochádza k úbytku kostnej a svalovej hmoty aj zmenám kĺbov, alebo vylučovaciemu systému, pretože organizmus sa horšie zbavuje niektorých škodlivých látok a trvá mu to dlhšie. Ide tiež o zmeny tráviaceho systému v celej jeho dĺžke – spracovanie potravy a zmiešanie so slinami, akt prehĺtania a ďalšie spracovanie stravy, najmä vstrebávanie. To je často podceňovaná, avšak nesmierne dôležitá situácia pre celkový stav výživy a kondíciu staršieho človeka. Stravovanie často považujeme za niečo banálne, ale vo vyššom veku je nesmierne dôležité. Človek si do raného seniorského veku (okolo 65 rokov) prináša skôr obezitu, ale neskôr je problémom skôr nedostatočná výživa alebo podvýživa. Je veľmi dôležité dbať na kvalitnú stravu s dostatočným obsahom bielkovín a na adekvátnu hydratáciu. Nedostatočná výživa a podvýživa sú prvým krokom k veľmi závažnému syndrómu vyššieho veku – syndrómu frailty (krehkosti), ktorý sa prejavuje úbytkom hmotnosti, ale aj zvýšenou únavou, nevýkonnosťou, funkčným obmedzením a predstavuje riziko závažných zdravotných komplikácií.
Vek neprináša nové špecifické ochorenia, tie bývajú vzácne. Skôr sa častejšie vyskytujú ochorenia, ktoré môžu vzniknúť aj v mladšom veku, alebo degeneratívne procesy rôznych telesných štruktúr, napríklad artróza kĺbov alebo neurodegeneratívne procesy, z ktorých sú vo vyššom veku významné najmä poruchy spôsobujúce syndróm demencie.
Čo je dôležitejšie – fyzická alebo psychická kondícia starého človeka?
Fyzická a psychická pohoda sa vôbec nedá oddeľovať. Všetko vychádza z vnútornej kapacity k zdraviu (intrinsic capacity). Tá je podmienená šiestimi základnými faktormi – dvoma fyzickými, dvoma psychickými a dvoma zmyslovými. Aby sa starší človek cítil v pohode a aby jeho funkčné schopnosti boli dobré, potrebuje dobrú lokomóciu, to znamená hybnosť vychádzajúcu z jeho schopnosti pohybovať sa, no aj zo schopnosti a možnosti určitú poruchu mobility kompenzovať, napríklad pomôckami pri chôdzi. Dôležité je prostredie, ktoré lokomóciu uľahčuje. Podstatná je aj celková vitalita vychádzajúca zo stavu výživy, neprítomnosti syndrómu frailty, ale aj z dobrej kompenzácie ostatných chorôb. Patrí sem duševné zdravie emočné aj kognitívne, teda či človek netrpí nejakou formou demencie, alebo napríklad depresiou. V neposlednom rade ide o zmyslové funkcie, najmä o zrak a sluch, ktoré vekom slabnú, ale vďaka moderným technológiám máme v súčasnosti dostupné skvelé načúvacie prístroje, okuliare a ďalšie kompenzačné pomôcky.
Prečo sa v starobe mení schopnosť fyzickej a psychickej adaptácie? Je možné s tým niečo robiť?
To je zložitá otázka. Involučné zmeny sú zákonité. Ak nejaká funkcia ubúda oveľa rýchlejšie, než je v starobe normálne, tak je to patologické.
Starí ľudia sú skutočne trochu horšie adaptabilní, sú pomalší. Ide o nesmierne heterogénnu populáciu – patria k nim tak ľudia v elitnej kondícii, ako aj chorí, nesebestační a závislí od pomoci. Čo s tým robiť? Dbať na všeobecné zásady zdravého starnutia, čiže na dostatok telesnej a duševnej aktivity a životnej pohody. Patrí k tomu zdravá životospráva, dostatok sociálnych kontaktov a pestrá strava bohatá na bielkoviny a vitamíny.
Čo je sarkopénia? Postihuje každého?
Sarkopénia je úbytok svalovej hmoty a sily. Dochádza k nemu starnutím, ale aj v dôsledku nedostatku pohybu a nedostatočnej stravy. Keď sa k tomu pridajú napríklad chronické ochorenia, môže vzniknúť už spomínaný geriatrický syndróm krehkosti alebo frailty. Zahŕňa celkovú slabosť a únavnosť, obmedzenú schopnosť adaptácie, náchylnosť na závažné komplikácie. Často prichádza apatia a príznaky depresivity. Sú to závažné, ale riešiteľné situácie a v tom vidím dôležitosť geriatrickej medicíny, ktorá sa na tieto syndrómy zameriava. Snáď ešte dôležitejšia je prevencia. Mali by sme pamätať na nebezpečenstvo rozvoja syndrómu frailty, najmä v situáciách, ako je ochorenie či pobyt v nemocnici a dbať na dostatočnú stravu, hydratáciu a pohybový režim. Závažné následky môžu mať aj lieky, ktoré starší ľudia často užívajú viac, než je potrebné.
Aká je optimálna strava starého človeka?
Je niekoľko dôležitých zásad. Strava starších ľudí má byť zdravá, pestrá a chutná. Súčasťou starnutia je oslabenie zmyslového vnímania vrátane chuti a čuchu, preto je dôležité, aby jedlo bolo dostatočne ochutené a vyzeralo lákavo. Musí obsahovať dostatok živín, vitamínov a vlákniny. Podstatné sú bielkoviny – najmenej 1 g bielkovín na kilogram váhy denne, pri niektorých ochoreniach až 1,2 g/kg.
Ako lekári, bohužiaľ, mávame tendenciu starším ľuďom všeličo zakazovať a mnohokrát sa stáva, že ich strava je potom menej chutná, alebo dokonca nedostatočná. Ja by som im radila, aby si upravili jedálny lístok podľa svojej chuti a užívali si všetko, samozrejme s mierou.
Prečo seniori trpia dehydratáciou?
Súvisí to s oslabeným pocitom smädu, ale je aj veľa iných príčin. Starší ľudia sa napríklad boja piť kvôli inkontinencii, alebo aby nemuseli ísť v určitý čas na záchod. Mnohí podceňujú niektoré situácie, niekedy zabudnú. Tak môže dôjsť k veľmi závažným následkom, napr. zabudnú piť v horúčave, alebo pri väčšej námahe, hnačkovitom či horúčkovitom ochorení. Mali by na to pamätať nielen seniori, ale aj ich blízki či ošetrujúce osoby.
Existujú závislosti podmienené vekom?
Závislosti si ľudia prinášajú spravidla zo stredného alebo mladšieho veku. Niektoré závislosti môžu byť významné, pretože isté látky sa v starobe horšie a pomalšie vylučujú. Nebezpečné sú napríklad benzodiazepíny. Do vyššieho veku sa však už posúvajú generácie, ktoré majú väčšie skúsenosti s užívaním drog a to možno bude ďalší geriatrický problém.
Oveľa častejšie sa stretávame s tým, že seniori majú nielen množstvo liekov, aj 20–30 tabliet denne, ale aj lieky rovnakého zloženia bez ohľadu na rôzne názvy. Geriater môže celé to spektrum zhodnotiť a zredukovať rovnaké prípravky. Úlohu hrajú tiež také faktory ako jednoduché vyberanie zo škatuľky, ľahké prehĺtanie, zábudlivosť pacienta, ...
Aké veľké je riziko kognitívnych problémov?
Výskyt a riziko demencie aj Alzheimerovej choroby výrazne vekom narastá. U mladších ľudí je vzácna, na prahu seniorského veku ide o niekoľko percent, u osemdesiatročných je to už viac ako tretina a riziko sa stále zvyšuje. Zmeny kognitívnych funkcií nie sú súčasťou len demencie, môžu sa vyskytnúť pri mnohých patologických stavoch a geriatrických syndrómoch. Veľakrát bývajú reverzibilné, a preto je dôležité myslieť na ne pri diagnóze. Zo somatickej oblasti sa u starších ľudí stretávame najmä s hypofunkciou štítnej žľazy (hypothyreózou), ktorá môže syndróm demencie maskovať – ľudia majú spomalené psychomotorické tempo, sú depresívne ladení, ich kognitívne funkcie sú zhoršené.
Demencia je syndróm, teda súbor rôznych príznakov a každá z jej foriem má iné prejavy. Záleží na mnohých faktoroch, najmä na type demencie a ochoreniach, ktoré ju spôsobujú. Pri Alzheimerovej chorobe je najčastejšia tzv. amnestická forma – porucha pamäti, najmä nedávna, krátkodobá a epizodická. Poruchy správania bývajú najprv veľmi vzácne a nie sú celkom bežné ani v neskorších štádiách. Môžu však nastať pri inej forme demencie, tzv. frontotemporálnej, ktorá sa spočiatku prejavuje práve zmenou správania a zmenami osobnosti, odbrzdeným správaním.
Iné formy demencie vznikajú v súvislosti so zmenami pri Parkinsonovej chorobe, v dôsledku vaskulárnych zmien atď. Medzi varovné signály Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäti a poznávacích funkcií. Orientačné testy ponúka napríklad Česká alzheimerovská spoločnosť, praktickí lekári, alebo niektoré lekárne. Pokiaľ sú výsledky pozitívne, je nutné celkové vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie, podrobné testy a zobrazovacie vyšetrenie mozgu. Ak sa skutočne ukáže, že je prítomná kognitívna porucha či demencia, je potrebné poskytnúť podporu a pomoc, dostatok informácií a zaistiť ďalšiu starostlivosť. Stanovenie diagnózy bez post diagnostickej podpory je rovnako zlé ako diagnostikovať infarkt a ponechať pacienta bez liečby.
Existuje prevencia?
Ukazuje sa, že až 40 % prípadov demencie sa dá preventívne ovplyvniť. To sú tie známe odporúčania byť aktívny, hýbať sa a zdravo sa stravovať, teda dostatok vitamínov, dostatok vlákniny, duševná a sociálna aktivita. Veľmi dôležitá je duševná a sociálna aktivita. S tým súvisí stav zmyslov, napríklad porucha sluchu je významným rizikovým faktorom demencie – obmedzuje sociálne zapojenie a vnímanie okolitého sveta zrejme ešte viac ako porucha zraku. K tomu patrí potrebná kompenzácia kardiovaskulárnych a metabolických ochorení.
Mení sa v starobe osobnosť?
Zmeny osobnosti či správania v žiadnom prípade nepatria k normálnemu starnutiu! Ak sa vyskytnú, sú dôsledkom ochorenia. Môže ísť o začínajúci prípad demencie, o dôsledok depresivity, alebo iného psychického ochorenia, sociálnej izolácie a pod.
Čím sa vyznačuje sexualita v pokročilom veku?
Láska kvitne v každom veku, iba jej formy bývajú odlišné. Sexualita patrí prirodzene k životu aj v starobe. Nemusí ísť o koitálne praktiky. Súčasťou sexuality je predsa aj maznanie, láskanie či nežnosť.
Kedy začína staroba? Sú seniorský vek a staroba synonymá?
Ak by sa s vekom dostatočným spôsobom predlžoval aj zdravý a aktívny život, bolo by to skvelé. U nás, bohužiaľ, zdravé dožitie trochu pokrivkáva. Hranice sú skôr individuálne. Staroba štatisticky začína od 65 rokov. Náš výskum medzi seniormi ukázal, že nepovažujú vek ani slovo senior za hanlivé označenie. Pripadá mi však hrozné, keď penziu nazývame starobná. Staroba-choroba-chudoba, hovorilo sa kedysi. Slovo starobné naozaj neevokuje nič dobré a neviem, prečo MPSV nebolo doteraz schopné či ochotné túto škaredú nálepku odstrániť.
Život prechádza rôznymi etapami a medzníkmi – škôlka, škola, maturita, vysoká škola, svadba, narodenie detí. Posledným z nich je odchod do dôchodku, ktorý by však nemal byť žiadnym odchodom. Ľudia by mali žiť ďalej normálne a aktívne, už s istotou garantovaného príjmu. Kvalita života je úplne individuálna, záleží na zdraví a šťastí každého z nás, aký život budeme žiť v 75, 85, 95, alebo viac rokoch. Môže to byť stále plný a skvelý život až do najvyššieho veku, alebo môže byť vplyvom okolností či našou vlastnou vinou oveľa horší. Preto s nadsadením hovorím, že po tom poslednom nutnom administratívnom medzníku v našom živote nastáva určitá „bezvekovosť“.
Platí, že vek znamená viac chorôb, viac lekárov, viac liekov?
Rozhodne nie. Seniorský vek nie je choroba ani samotná príčina chorôb. Ide iba o označenie formy ochorenia – starecké (senilné) alebo vzniknuté pred 65. okom veku (presenilné). So zdravotnými problémami zájdeme samozrejme k praktickému lekárovi či inému špecialistovi. Keď však už je tých potrebných lekárov príliš veľa, alebo keď je toľko liekov, že jeden viac pôsobí proti druhému ako pomáha pacientovi, potom je najvyšší čas obrátiť sa na geriatra.
Môžu byť bežné lieky pre mladších ľudí nevhodné pre seniorov?
Áno. Existujú zoznamy STOP a ŠTART, ktoré tieto lieky vymenúvajú. Problém môže byť napríklad vo vedľajších účinkoch, alebo v pôsobení na kognitívne funkcie. My geriatri sa snažíme o úpravu farmakoterapie, aby bola nielen striedma, ale aj moderná. Beriem do úvahy aj to, že sa mnohé príznaky dajú zvládnuť aj pomocou nefarmakologických a psychosociálnych intervencií.
Čo keď pacient tvrdí, že ku geriatrovi nepôjde, pretože nie je žiadny starček?
Je to jeho voľba. Ale tým narážame na spoločenský problém. Veľa ľudí nevie prijať realitu, nechce chodiť s paličkou, používať chodítko, alebo niekedy vozík, pritom by to výrazne zvýšilo ich pocit istoty a pohodlia. Keď ma niekedy bolí koleno a chodím s francúzskymi barlami, pretože to je najlepšie, čo v tej chvíli môžem pre svoje koleno urobiť, známi ma ľutujú a hovoria, ako hrozne vyzerám.
Je geriatrická starostlivosť viac ambulantná, alebo je viac spojená s hospitalizáciou? Je hradená zo zdravotného poistenia?
Geriatrická starostlivosť je zo zdravotného poistenia hradená podobne ako starostlivosť iných špecialistov. Geriatrických ambulancií je u nás veľmi málo, ale verím, že sa to postupne zlepší, pretože si to vyžiada rastúca klientela. Geriatri pracujú aj v nemocniciach aj v zariadeniach následnej starostlivosti, ktorá slúži na doliečenie a rehabilitáciu najmä starších pacientov.
Aktívna geriatria, ako hovoríme, je veľmi dôležitá. Keď ide senior na operáciu, mal by mať starostlivosť pred operáciou aj po nej, pretože výsledok by mohol byť oveľa lepší, ako je niekedy v skutočnosti. Mal by byť pred plánovanou operáciou dobre vyživený a dobre rozhýbaný, po nej má byť dobre rehabilitovaný, aby sa vrátil domov v dobrej forme.
Aké miesto má geriatria v našom zdravotníctve?
Geriatria je pomerne mladý odbor, ktorý u nás dlho nemal na ružiach ustlané. Keď som bola predsedníčkou Českej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti, zachovanie odboru nás s kolegami stálo veľa úsilia. Podarilo sa a som veľmi rada, že sú medzi nami aj mladší kolegovia a kolegyne a že sa nám na atestáciu hlási stále viac záujemcov. Na niektorých vysokých školách existuje sesterská gerontologická špecializácia. V Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve ponúkame gerontologické kurzy a kurzy medicíny dlhodobej starostlivosti pre lekárov zaisťujúcich starostlivosť o starých ľudí žijúcich v inštitúciách. Je samozrejme ideálne, keď také zariadenie má aj geriatra.
Ako pristupovať k tomu, že z nás raz budú starí ľudia? Odráža sa na spôsobe starnutia genetická výbava?
Na prevenciu a starostlivosť o seba nie je nikdy neskoro. Gény síce môžu mať vplyv na dedičné ochorenia a ďalšie riziká, ale v samotnom zdravom starnutí až takú veľkú úlohu nemajú. Prispieva k tomu, ako som už hovorila, životný štýl, strava, aktivita, ale aj životné prostredie, ktoré patrí podľa nových poznatkov k rizikovým faktorom demencie. Je potrebné venovať pozornosť eventuálnym príznakom závažných ochorení, využívať možnosť preventívnych prehliadok.
Jedinec, ktorého predkovia umierali vo vysokom veku, ale on fajčí, prejedá sa, nehýbe sa, nedbá o svoje zdravie, tak sa nemusí dožiť ich veku. A naopak – kto sa k sebe správa zodpovedne, môže tu byť dlhšie ako rodičia a starí rodičia. Je to dosť jednoduché, stále opakované a nie príliš populárne: starať sa o seba a svoje zdravie, byť aktívny duševne aj fyzicky, vyvarovať sa škodlivých návykov a starať sa o seba, mať rád seba aj ostatných.
Sú mýty o starobe, ktoré by ste najradšej vymazali z myšlienok celej spoločnosti?
Časté je poľutovanie, že staroba je škaredá, chorá, asexuálna, chudobná – a pritom to môže byť najkrajšie obdobie života, plné lásky a pohody. Toto klišé sa prenáša aj na geriatrov: „Aha, geriater... No, to je záslužné!“ Ale pre nás ide v prvom rade o zaujímavý odbor, v ktorom sa stretávame s krásnymi ľuďmi. Pretože tí, ktorí sa dožili 85 rokov (čo je priemerný vek našich pacientov), už vo svojom živote niečo zvládli, s niečím sa vyrovnali a mnohokrát je radosť s nimi pracovať.