Zahraničný test: Chémia v impregnáciách

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 6/2023

dTest je súčasťou medzinárodnej organizácie International Consumer Research and Testing (ICRT). V rámci našej spolupráce vám prinášame zhrnutie testu, ktorý pred časom vydali naši zahraniční partneri a na ktorom sa dTest, na rozdiel od ostatných testov v tomto vydaní, nepodieľal. Výber impregnácií reflektuje predovšetkým dánsky trh, získané informácie však môžu byť užitočné aj pre nás.

Jarné a letné mesiace sú na trávenie voľného času v prírode ako stvorené. Počasie však dokáže byť vrtkavé, a preto je vhodné vždy myslieť aj na mokrý variant. Niektoré oblečenie a outdoorové vybavenie je ošetrené ochranou proti dažďu a vlhkosti už z výroby. Zvýšiť vodoodolnosť vetroviek, topánok aj textílií môžu impregnačné spreje a rozprašovače. Sprejom rozumieme natlakované plechové nádobky, ktoré po stlačení pumpy vystreknú do okolia aerosól. Rozprašovač nie je natlakovaný , neprodukuje aerosól, dávkuje iba malé kvapôčky tekutiny.

Tieto prípravky však môžu obsahovať perfluórované a polyfluórované látky, známe pod skratkou PFAS. Ide o chemikálie škodiace ľudskému zdraviu aj životnému prostrediu. Kolegovia z dánskej spotrebiteľskej organizácie THINK Chemicals, ktorá patrí pod organizáciu Forbrugerrådet Tænk, otestovali 16 impregnácií (2/2023). Laboratórium pátralo okrem PFAS aj po nežiaducich cyklických siloxánoch (silikónoch).

Deväť výrobkov sa zaobišlo bez perfluórovaných a polyfluórovaných látok, najvyššie hodnotenie však získalo len päť z nich. Zvyšným štyrom znížili výslednú známku kvôli čiastkovým nedostatkom. Sedem produktov obsahovalo PFAS, a preto dostali najnižšie hodnotenie.

Banky namiesto percent

Dánske chemické testy sa od tých našich trochu líšia. Výsledky nie sú zoradené podľa celkového percentuálneho hodnotenia. Jednotlivým produktom sú priradené piktogramy chemických baniek, ktoré sú podľa výsledku znázornené v rôznych farbách a označené písmenkami.

Zelená banka s písmenom A značí najlepšiu známku. Obvykle to znamená, že daný výrobok neobsahoval žiadnu hľadanú škodlivinu. Čierna banka sprevádzaná písmenom B už znamená niektoré negatíva – produkt síce neobsahuje hlavné hľadané zdraviu nebezpečné látky, ale boli v ňom v malej koncentrácii nájdené iné chemikálie škodiace zdraviu či prírode. Hodnotenie B môže byť tiež vyjadrením iného čiastkového problému, napríklad neekologického obalu či inej nedokonalosti.

Tmavá banka, tentoraz s písmenom C, ukazuje najhoršie hodnotenie. Testovaný produkt obsahuje isté množstvo škodlivej chemikálie. Nemusí pritom nutne platiť, že je zamorenie vyššie, ako povoľuje legislatíva. Forbrugerrådet Tænk sa však, podobne ako dTest, obvykle neuspokojí iba s dodržaním vyhlášok. Jedným z cieľov testov je prinútiť výrobcu k aktívnemu prístupu a snahe ešte znížiť objem nežiaducej chémie čo najhlbšie pod zákonné limity.

Prečo odmietať PFAS

PFAS predstavujú početnú skupinu organofluórových látok so širokým hospodárskym využitím. V spotrebnom tovare sa začali používať v 40. rokoch 20. storočia. Využitie našli pri výrobe nepriľnavého riadu, odevov odpudzujúcich vodu, tkanín a kobercov odolných proti škvrnám, niektorých kozmetických prípravkov, hasiacich pien a výrobkov, ktoré odolávajú mastnote, vode a oleju – teda impregnačných prípravkov.

Spočiatku sa domnievali, že PFAS sú chemicky inertné, teda nereaktívne a pravdepodobne neškodné. Postupne sa však ukázalo, že ide o hormonálne aktívne látky, to znamená endokrinné disruptory. Narúšajú tak hormonálny systém, vývoj plodu a môžu mať negatívne účinky na plodnosť. Hovorí sa aj o riziku poškodenia pečene, ochorení štítnej žľazy či metabolických porúch. Existuje podozrenie, že ide aj o karcinogénne látky.

V januári tohto roku zástupcovia niekoľkých krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (menovite Dánska, Nemecka, Holandska, Nórska a Švédska) zaslali Európskej agentúre pre chemické látky (ECHA) návrh obmedzení, alebo zákazu viac ako 10 000 látok zaradených medzi PFAS. Zúčastnené štáty odhadujú, že bez výraznejších obmedzení týchto chemikálií sa uvoľní do prírody počas nasledujúcich 30 rokov viac ako 4,4 milióna ton PFAS.

V čase publikácie tohto vydania prebiehala diskusia ECHA o konečnej podobe návrhu obmedzení. Očakáva sa, že v priebehu júla bude finalizovaná verzia zaslaná Európskej komisii na posúdenie.

Spreje a rozprašovače

Impregnačné prípravky sa často predávajú vo forme rozprašovačov alebo sprejov. Podľa zahraničných spolupracovníkov nie je jedno, akú formu si zvolíte. Objem látok, ktoré môžete pri použití nechtiac vdýchnuť, sa totiž pri obidvoch typoch výrazne líšia.

Výskum Dánskeho národného výskumného centra pre pracovné prostredie (NFA) dokazuje, že po aplikácii sprejom zostáva vo vzduchu približne dvakrát viac aerosólu ako kvapôčok z rozprašovača. Častice zo spreja navyše môžu zostať vo vzduchu citeľne dlhší čas ako kvapky z balenia s pumpičkou.

Stojí to vôbec za to?

Riziko vdýchnutia určitého množstva impregnačnej látky však existuje vždy, bez ohľadu na to, či používate sprej alebo rozprašovač. Dánska agentúra pre ochranu životného prostredia zaznamenala prípady poškodenia pľúc v dôsledku vdýchnutia impregnačných prípravkov – následky boli akútne, no aj dlhodobé. Zdravotné problémy môže vyvolať aj kontakt s pokožkou.

Odporúča sa preto používať impregnácie iba v prípade nevyhnutnosti. Aplikáciu vykonávajte výhradne vonku, nie doma ani v garáži. Pokiaľ z nejakého dôvodu predsa len musíte zostať v interiéri, dbajte na intenzívne vetranie.

Dá sa výrobcom veriť?

Ako už odznelo, PFAS boli nájdené v 7 produktoch. Šesť takto rizikových impregnácií bolo vo forme aerosólových sprejov. Jeden výrobok bol rozprašovací. Jeden produkt deklaroval obsah PFAS priamo na obale, konkrétne spomínal látku uvádzanú pod názvom fluoropolymér. Tento konkrétny produkt nebol preto ani potrestaný za prítomnosť PFAS.

Deväť testovaných impregnácií bolo bez PFAS, z toho dva aerosólové spreje a sedem impregnácií v rozprašovačoch. Výsledky ukazujú, že tie produkty, ktoré sa na obaloch chválili, že neobsahujú PFAS či iné fluórové látky, skutočne splnili svoj sľub. Minimálne v prípade testovaných produktov tak môžete tvrdeniam výrobcov dôverovať.

Čo sa týka silikónových látok, rozbory objavili iba menšie koncentrácie cyklických siloxánov D4, D5 a D6. Množstvá sú pod navrhovanou budúcou limitnou hodnotou pre siloxány.

Niekoľko produktov uvádza na obale varovné štítky, ktoré upozorňujú na možné negatívne dopady na životné prostredie. Väčšina výrobkov s rozprašovačom bola bez výstražných symbolov, zatiaľ čo spreje varovania obvykle obsahovali.


Prihlásiť