Čo vieme o materiáloch určených na styk s potravinami

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 4/2023

V októbri minulého roku sme urobili reprezentatívny prieskum medzi spotrebiteľmi týkajúci sa materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami. Pod týmto pojmom sa skrýva rôznorodá skupina výrobkov zahŕňajúca potravinárske obaly, nádoby na skladovanie jedla alebo kuchynské riady a náčinie. Cieľom projektu zaštíteného organizáciami ICRT a Európskou spotrebiteľskou organizáciou BEUC (ktorých je dTest členom) bolo zistiť, ako sa spotrebitelia orientujú v otázkach materiálov určených na styk s potravinami, a tiež nájsť možné námety na zlepšenie regulácie v tejto oblasti.

Odpovede na jednotlivé otázky ukázali, že sa povedomie o materiáloch a rizikách s nimi spojených v rôznych európskych krajinách líši. Prvé otázky dotazníka boli zamerané na sebahodnotenie úrovne znalosti problematiky skladovania potravín, nežiaducich látok v obaloch alebo materiálov použitých na výrobu obalov.

V celkovom zhodnotení indexu znalostí sa českí respondenti blížia celkovému priemeru. Za nie celkom informovaných sa považuje 29,2 % opýtaných, priemer predstavoval 28 %. Naopak, kompletnú orientáciu v danej problematike priznáva 7,2 %, čo je o dva percentuálne body menej, ako je európsko-kanadský priemer. Pre zaujímavosť dodajme, že najvyššiu mieru kompletnej informovanosti hlásili Nóri (14 %), naopak, najmenej si verili Španieli (36,7 % málo informovaných). V tomto článku sa však nechceme zaoberať iba medzinárodným porovnaním vedomostí. Využijeme ho ako možnosť zoznámiť vás so „správnymi“ odpoveďami na tie najdôležitejšie otázky, ktoré boli v dotazníku.

O prieskume

Vyšetrovanie prebehlo okrem Českej republiky aj v ďalších 10 európskych krajinách (Belgicku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Nórsku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Dánsku) aj v Kanade. V rámci Európy a Kanady vyplnilo dotazník 12 238 osôb, priamo v Česku ich bolo 1 004. Výber účastníkov prieskumu zabezpečila špecializovaná agentúra. Prostredníctvom cieleného výberu vybrala respondentov predstavujúcich z hľadiska veku, pohlavia, dosiahnutého vzdelania a bydliska reprezentatívnu vzorku populácie.

Slabiny plastu

Jadrom dotazníka boli otázky skúmajúce mieru rizikovosti, ktorú spotrebitelia pripisujú rôznym situáciám spojeným so skladovaním potravín. Prvá z nich sa týkala možnej migrácie chemikálií z obalov a skladovacích nádob do potravín. Česi sú voči prieniku ostražití a je to dobre. Správne väčšinou odpovedali, že pri skladovaní potravín horúcich, kyslých aj tučných alebo pri zohrievaní v mikrovlnnej rúre sa môžu z určitých typov obalov alebo nádob uvoľňovať chemické látky. Práve vyššia teplota a mastné či kyslé prostredie tento proces uľahčujú.

Z ktorých materiálov sa môžu nežiaduce chemikálie uvoľňovať? Aj tu mali väčšinou jasno, respondenti vnímali ako najproblematickejšie opakovane použité obaly, rôzne umelohmotné výrobky alebo hliníkovú fóliu. Z týchto materiálov sa skutočne môžu pri skladovaní tučných, horúcich alebo kyslých potravín uvoľňovať niektoré látky.

Na druhej strane, Česi silne podcenili „bambusový“ riad, napríklad téglik na kávu. Úvodzovky píšeme preto, že ide často o výrobky z plastu, kde bambus predstavuje iba výplňový materiál. Riziko kontaminácie je v ich prípade podobné ako pri ostatných plastových nádobách a doteraz ešte nebolo úplne preskúmané. Diskutuje sa o tom, že by bambus mohol prispievať k rýchlejšej degradácii plastu a uvoľňovaniu formaldehydu alebo melamínu do horúcich nápojov. To si však uvedomovalo iba 17 % opýtaných. Pri ostatných materiáloch, vnímaných ako bezpečné, sa už respondenti nemýlili. Ich názor, že pri nehrdzavejúcej oceli, skle alebo keramike migrácia nežiaducich látok príliš nehrozí, sa zhoduje s odborným náhľadom.

Základný symbol potrápil

Zo spotrebiteľského hľadiska boli dôležité otázky zisťujúce znalosť symbolov spojených s riadmi a potravinárskymi obalmi. Ukázali, že väčšinou sú známe a zrozumiteľné, až na jednu výnimku. Bol ňou, bohužiaľ, ten najzákladnejší a veľmi dôležitý symbol pohára a vidličky, označujúci podľa Nariadenia č. 1935/2004 materiál vhodný na styk s potravinami. Správne ho dokázalo rozlúštiť iba 35 % opýtaných. Často sa nesprávne domnievali, že ide o značku produktu vhodného na konzumáciu. Musíme však dodať, že pohár s vidličkou nachytal kdekoho a českí účastníci v jeho rozpoznaní patrili k tým úspešnejším.

Z tejto časti dotazníka tiež vyplynulo niekoľko výhrad smerom k výrobcom. Väčšina účastníkov výskumu sa totiž občas pri materiáloch určených na styk s potravinami stretáva s nedostatkom informácií o správnom použití, údržbe alebo so zle čitateľnými etiketami. Dotazník by mal, okrem iného, poslúžiť ako podklad na upresňovanie legislatívy a toto bude jeden zo smerov, kde sa budeme v spolupráci s organizáciou BEUC, ktorá sa na projekte zúčastnila, usilovať o celoeurópske zlepšenie. Podobné pripomienky totiž padali vo všetkých zúčastnených krajinách. Dáta tiež ukázali, že o informácie je záujem. U nás ich úplne ignoruje iba 6 % opýtaných.

Ako je to u vás?

Ďalší blok otázok mapoval spotrebiteľské zvyklosti spojené so skladovaním potravín a používaním kuchynského náčinia. Zaujímalo nás, v akých typoch obalov domácnosti skladujú rôzne potraviny: mäso, syry, ovocie a zeleninu, horúce pokrmy a potraviny na zmrazenie. Prevažovali plastové nádoby, ktoré sú prvou voľbou vo všetkých prípadoch, okrem horúcich pokrmov – tie najčastejšie končia v antikorových. V zásade nie je na používaní plastového riadu v uvedených situáciách nič zlé, dovolíme si však dve rady. Na domáce skladovanie syrov nie sú úplne vhodné potravinové fólie. Pri tých vyrobených z PVC totiž hrozí, že by sa z nich mohli do tučného syra uvoľňovať zmäkčovadlá. Najčastejšie sa fólie vyrábajú z polyetylénu (PE) alebo z PVC, pričom konkrétny materiál na obale nebýva vždy uvedený. Druhá rada sa týka skladovania horúcich pokrmov. Oplatí sa nechať ich pred uložením do umelohmotnej misky trochu vychladnúť. Vysoké teploty totiž uľahčujú prechod chemikálií z obalu do pokrmu.

Zákon o potravinách hovorí, že obal má potraviny chrániť pred znehodnotením. Napriek tejto jasnej požiadavke sa 51 % českých respondentov stretlo v minulom roku aspoň raz pri potravinách zabalených do plastu s nepríjemným pachom alebo pachuťou. Keď sme sa podobne pýtali na pachuť pri nápojoch naliatych do opakovane použitej fľaše, priznalo problémy 45 % opýtaných. Pri pokrmoch z opakovane používaných umelohmotných misiek to bolo 32 % účastníkov. Všeobecne platí, že akékoľvek pachy alebo príchuť po plaste značia uvoľnenie látok z obalu do obsahu. Nemusí nutne ísť o zdraviu škodlivé látky, napriek tomu sa odporúča výrazne páchnuce potraviny nekonzumovať.


Obalom dávame druhú šancu

V ďalšej časti dotazníka sme sondovali postoj spotrebiteľov k poškodenému riadu a náčiniu. Presnejšie povedané, sledovali sme, ako rýchlo domácnosti odkladajú predmety s rôznymi defektmi. Pomerne logicky sa ukázalo, že väčšina účastníkov prieskumu (77 %) okamžite prestáva používať prasknutý sklenený riad. Podobne často sa nakladá aj s prasknutými silikónovými formami a plastovými nádobami. Hlavnými dôvodmi pre takýto prístup sú strata funkčnosti, ale aj obavy z kontaminácie potravín.

V tomto ohľade je trochu prekvapivá česká tolerancia k poškriabaným panviciam s nepriľnavým teflónovým povrchom. Ihneď by ju zahodila len tretina z nich, nadpolovičná väčšina (60 %) by ju používala ešte asi ďalší mesiac. Podľa odborníkov je pritom lepšie takýto riad vyradiť okamžite z dôvodu zvýšeného rizika migrácie nežiaducich látok z poškodených miest do potravín. Zvlášť nebezpečné je prehriatie panvíc na teplotu nad 260 °C, keď teflón môže uvoľňovať škodlivé výpary. Naopak, prehltnutie čriepku teflónového povlaku škodlivé nie je, pretože telom prejde bez následkov.

To, že Česi neradi vyhadzujú veci, ktoré ešte môžu poslúžiť, potvrdili otázky na opakované využívanie potravinárskych obalov. Pýtali sme sa, ako často ľudia opakovane používajú poháre s vrchnákom, pevné obaly z umelej hmoty (napríklad tégliky od jogurtov), kovové dózy, papierové obaly, ale aj jednorazové plastové vrecká a fľaše. V opakovanom používaní uzatvárateľných pohárov nemáme konkurenciu. Hlási sa k nemu 85,9 % českých respondentov, pričom priemer všetkých krajín predstavoval „iba“ 73,3 %. Najmenej často dávajú pohárom druhú šancu Holanďania (50,3 %).

Podobne vedieme v opakovanom využívaní jednorazových mikroténových vrecúšok (67,6 % verzus priemerných 43,8 %) a jednorazových plastových fliaš (46,1 % verzus priemerných 37,4 %). V tomto prípade však môže byť nadmerná šetrnosť skôr na škodu. Jednorazová fľaša je totiž vyrobená s cieľom, že bude naplnená konkrétnou tekutinou iba raz. Pri opätovnom naplnení by preto mohlo dôjsť k nežiaducej kontaminácii nápoja zložkami plastu alebo predchádzajúceho obsahu. Stenu plastovej fľaše si totiž môžeme predstaviť ako veľmi hustú sieť, ktorá dokáže zachytiť a späť uvoľniť molekuly rôznych látok. Rozhodne nemôžeme odporučiť ani používanie nápojových fliaš na skladovanie drogérie. Dôvodom je možnosť zámeny a vypitia domácej chémie, čo je obzvlášť nebezpečné v domácnostiach s deťmi. Odpovede však naznačujú, že tretina českých účastníkov s fľašami možno práve takto zaobchádza. Mimochodom, ani v tomto ohľade nás nikto neprekonal.

V čom zohrievať

Priestor v dotazníku dostali aj zvyky pri zohrievaní pokrmov v mikrovlnnej rúre. Trochu prekvapivý bol pomerne vysoký podiel ľudí nedôverujúcich obalom hotových jedál. Hoci ich výrobcovia navrhujú s cieľom, že sa v nich jedlo priamo zohreje, 17 % účastníkov kupujúcich tieto výrobky radšej pokrm preloží inam, čo nie je chyba. Pri zohrievaní je vždy nutné rešpektovať pokyny výrobcu. Ak chýbajú, je bezpečnejšie zohrievať dlhší čas pri nižšom výkone ako naopak.

Najvyššiu mieru dôvery si na zohrievanie v mikrovlnnej rúre získalo sklo, ktoré za bezpečné považuje 68 % opýtaných. Na druhom mieste skončila keramika s 52 %. Na opačnom konci spotrebiteľského vnímania rizikovosti skončili výrobky z plastov. Dobrá správa však je, že ľudia rozlišujú nádoby vhodné na mikrovlnný ohrev. Vysoké riziko pri nich vidí iba 6 % účastníkov. Naproti tomu zohrievanie v riadoch bez príslušného symbolu negatívne vníma 59 % respondentov. Aj za tento prístup môžeme našich spotrebiteľov pochváliť. Zohrievanie v sklenených a keramických nádobách je z hľadiska migrácie nežiaducich chemikálií oveľa bezpečnejšie než použitie plastových nádob. Výnimkou sú iba umelohmotné a silikónové výrobky odolné proti vysokým teplotám, pri ktorých je vhodnosť na zohrievanie označená príslušnými symbolmi.

Súlad s legislatívou

Záverečný blok otázok zisťoval, ako spotrebiteľom pomáha súčasná regulácia. Ukázalo sa, že ľudia v zúčastnených krajinách dôverujú kontrolným orgánom, aj keď Česi o trochu menej ako napríklad Nóri alebo Španieli. Napriek tomu účastníci vyjadrili pomerne veľké obavy zo zdravotných dopadov nežiaducich chemikálií v potravinárskych obaloch. V Česku tieto obavy priznali dve tretiny oslovených. Neprekvapí nás preto, že 88 % spotrebiteľov v dotazníku súhlasilo so zákonnou reguláciou používania látok, ktoré by sa mohli do potravín uvoľňovať.

V tejto časti dotazníka sme sa pýtali aj na povedomie o vzťahu daných výrobkov k životnému prostrediu. Takmer 85 % českých respondentov má obavy z ich negatívneho pôsobenia a 40 % priznalo, že im miera šetrnosti obalov, nádob a riadu k prírode zostáva nejasná. Relatívne vysokú podporu medzi nimi mala myšlienka na výrobu obalov iba z recyklovateľných materiálov. Relatívne vysokú preto, že 87,1 % podiel českých podporovateľov zaostáva za celkovým priemerom (89,4 %). Veľkou témou je tiež plytvanie obalovým materiálom. S redukciou obalov na nevyhnutné minimum súhlasí 85,7 % českých spotrebiteľov.

Práve tento záverečný blok otázok naznačil, kadiaľ by sa mohla do budúcna vyvíjať regulácia. BEUC v reakcii na výsledky dotazníka navrhuje na európskej úrovni sprehľadnenie informácií o materiáloch pre styk s potravinami a sprísnenie postoja k zavádzajúcim ekologickým známkam. Zároveň odporúča zavedenie legislatívy zameranej proti nadmerným obalom. Podporu si tiež zaslúži recyklovanie a opakovaná použiteľnosť obalov, samozrejme s podmienkami zaručujúcimi zdravotnú neškodnosť recyklovaných materiálov.

Nežiaduce interakcie

Jedným z hlavných problémov materiálov určených na styk s potravinami je prenos (migrácia) chemických látok do potravín. Príslušná európska legislatíva migráciu medzi potravinou a obalom, samozrejme, limituje, ide však o tému, o ktorej je potrebné premýšľať.

Prenos zložiek obalu do potraviny závisí od viacerých faktorov. Úlohu hrá materiál obalu, typ potraviny, teplota a čas vzájomného kontaktu. Zrejme najchúlostivejším materiálom je plast. Najbežnejšie sa používajú polypropylén, polyetylén, polystyrén, polykarbonát, polyetyléntereftalát (PET) a melamín. Každý materiál má odlišné riziká (prítomnosť zmäkčovadiel, farbív, prchavých látok, bisfenolu a pod.). Napriek tomu, že sú plasty najdôkladnejšie regulovanými materiálmi pre styk s potravinami, migráciu nežiaducich látok z nich nemožno vylúčiť. Najľahšie k tomu dochádza pri vyšších teplotách, do tučných, slaných či kyslých potravín aj do tekutín. Na druhej strane je možné plast vyrobiť tak, aby vyhovoval pri zohrievaní aj pri dlhodobom skladovaní potravín. Pri výbere je preto nutné sledovať inštrukcie na použitie, najmä pokiaľ ide o odolnosť proti vysokým teplotám a umývaniu v umývačke riadu.

Vyššia pravdepodobnosť kontaminácie nežiaducej chémie hrozí pri zohrievaní potravín a skladovaní horúcich pokrmov. Na tieto situácie sa najlepšie hodia nádoby zo skla, antikoru alebo keramiky. Plastový riad sa môže pri zohrievaní v mikrovlnnej rúre použiť, pokiaľ na ňom nájdeme vhodný symbol. Musíme však upozorniť na dlhoročnú a historickú keramiku. V minulosti sa totiž používali glazúry s obsahom olova a kadmia, ktoré sa aj po rokoch môžu uvoľňovať do potravín. Zvlášť pri riadoch s popraskanou glazúrou.

Legislatíva o materiáloch určených na styk s potravinami predpokladá, že budú bezpečné pri podmienkach zamýšľaného použitia. Z toho dôvodu nie je vhodné opakovane používať jednorazové obaly a už vôbec nie na úplne odlišný účel. Je totiž možné, že by sa z neho pri ďalšom alebo nevhodnom použití mohli uvoľňovať nežiaduce látky.

Ostražitosť je namieste aj pri práci s alobalom. Hliník sa totiž môže pri určitých podmienkach rozpúšťať do potravín. Platí to pri dlhšom kontakte s kyslými, slanými a alkalickými potravinami, najmä tekutinami. V praxi by sme nemali do alobalu baliť krájané ovocie a zeleninu a vhodný nie je ani dlhodobý kontakt mäsa marinovaného na grilovanie.


Prihlásiť