Psychický návyk je horší ako fyzický

Čo je závislosť z pohľadu adiktológa a psychiatra, ktorý lieči závislých?

Centrálny moment pri závislosti je strata kontroly – závislý človek nie je schopný regulovať začiatok ani ukončenie užívania drogy, tým myslím aj legálne látky, ako je alkohol, tabak, alebo niektoré lieky. Môže sa nám stať, že dôjde k nejakej epizóde, keď to nemáme úplne pod kontrolou. Rozíde sa s vami partner a vy potom máte obdobie, keď viac pijete s kamarátmi a pod vplyvom takejto nepriaznivej udalosti sa kontrola stratí. Keď ide o nejaký týždeň alebo dva, tak to nie je závislosť. Krátkodobá kríza pominie. Niečo iné je však zapíjať smútok rok. Situácia, keď unikáte z ťažkých situácií pomocou alkoholu, drog alebo liekov a deje sa to dlhodobo, to už vedie k rozvoju závislosti.

Ďalším kľúčovým príznakom pre mňa osobne je, že pitie, užívanie liekov, alebo iných drog sa stáva centrálnym bodom života, na ktorý sa upnete. Keď ľudia začínajú zlyhávať vo svojich rolách, prestávajú fungovať ako otcovia, matky, partneri, pracovníci, vtedy sú už často za touto hranicou.

Príznakov závislosti je však viac: zvyšovanie tolerancie a tým aj stúpajúce množstvo užívaných látok, stav odvykania, pokračovanie užívania napriek jednoznačným problémom. Dôležitý je tiež časový faktor – týždeň dva nestačí, problém trvá mesiac, alebo sa epizódy užívania opakujú.

Pokiaľ si to postihnutý uvedomí, alebo ho na to okolie upozorní, vnímam to ako dôležité takúto situáciu nebagatelizovať, reagovať a urobiť nejaké opatrenia. Ako prvý krok by som skúsil zmeniť životný štýl sám, poradil by som sa s lekárom, navštívil adiktológa. Povedať si, že „takto pijú všetci, niektorí aj viac“, to je cesta do pekla.

Ako funguje závislosť – je viac telesná, alebo, naopak, skôr psychická?

Závislosť má obidve tieto zložky, lenže v rôznom stupni. Sú látky, pri ktorých je fyzická závislosť jednoznačná – alkohol, benzodiazepíny, heroín. Pri nich vzniká špecifický stav odvykania, kaskáda symptómov, ktoré sú špecifické pre konkrétnu látku. Pri stimulanciách (pervitín, kokaín) a halucinogénoch je telesný stav odvykania mierny, ale keď niečo užívate dlhodobo, stáva sa to už súčasťou metabolizmu, organizmus sa preladí, adaptuje, preto vysadenie vždy prináša ťažkosti, pretože sa mení rovnováha.

Je dôležité vedieť, že telesný návyk je v zásade menší problém a môže vzniknúť napríklad aj pri dlhodobejšej liečbe bolestivých stavov opioidmi. Predstavte si napríklad poúrazové bolesti chrbta, ktoré si vynútia nasadenie Tramadolu. Kým sa stav podarí vyriešiť, trvá to niekoľko mesiacov. Potom je potrebné postupné vysadzovanie, redukcia dávky, pacienti niekedy musia ísť na detox – to však nie je závislosť. To je len somatický návyk, ktorý odznie. Chýbajú tu kľúčové symptómy, strata kontroly, chuť na drogu. Tu však treba byť tiež pozorný. Niekedy sa vysadeniu nedarí, napríklad preto, že pacient má psychické problémy, ktoré treba liečiť, aby sa dosiahlo uzdravenie.

Ako závislosť začína?

Je dôležité hovoriť o veciach, ktoré vznik závislosti sprevádzajú. Vyššie spomínaný moment rozchodu s partnerom, alebo iná udalosť môže byť spúšťačom a vyvolávajúcim faktorom. Keď majú ľudia chorobné psychické stavy, začínajú ich niekedy liečiť takým spôsobom, ktorý vedie k závislosti. Pri depresii alebo úzkosti naraz zistíte, že vám je po niečom dobre, cítite úľavu a motivuje vás to pokračovať v užívaní. Keď sa pozriete na našu klientelu, väčšinu tvoria osoby s ďalším duševným ochorením. Okrem toho, v našej spoločnosti existuje predstava, že piť pivo je normálne, ale užívať antidepresíva nie. Pritom alkohol je pomerne toxická látka, zatiaľ čo antidepresíva závislosť nevyvolávajú.

Na čo všetko môže vzniknúť závislosť?

Drogou môže byť všeličo, čo prináša nejaké potešenie. Závislosť môže vzniknúť od najrôznejších látok, ale aj činností, napríklad od hrania počítačových hier, alebo tipovania. Pri niektorých látkach je to oveľa jednoduchšie ako pri iných. Stať sa závislým od heroínu, alkoholu, kokaínu, pervitínu, alebo nikotínu je ľahké. Platí však, že každý má „svoju“ drogu. Vybavujem si pacientku, ktorá hovorila, že užila prvýkrát kokaín a okamžite vedela, že je to problém. Naozaj bol.

Pri nelátkových závislostiach chýba efekt konkrétnej látky, ktorá k závislosti pridáva niečo navyše. Napríklad s alkoholom je to jednoduchšie ako s prácou, sexom, alebo hraním, pretože látky vznik závislosti uľahčujú. Droga má dve vlastnosti – má psychotropný efekt a vie vyvolať návyk, má potenciál vyvolať závislosť. Práve psychotropný efekt návykových látok je ako instantná polievka – je to ľahké, človek sa nemusí veľmi snažiť. Látka navyše prináša určitú stratu súdnosti. Poznáme ten efekt, keď sa po druhom pive roztočia kolieska a pridávať sa dá oveľa ľahšie.

Droga je teda niečo, čo u nás vyvolá pocit ľubovôle, my sa k tomu vraciame a potom už si to nedokážeme odoprieť?

Áno, musí to však s nami niečo robiť, musí to na nás pôsobiť príjemne. Napriek tomu nám to tiež škodí, podobne ako pri nelátkových závislostiach. Práca je užitočná, lenže keď to človek preháňa, podpisuje sa to na ňom. Keď budete behať každý deň 35 km, tiež časom pocítite následky. Môže však byť ťažké sa toho vzdať.

Čo je legálna droga?

Legálne drogy sú také látky, ktoré nie sú zakázané. U nás sú to hlavne alkohol a tabak, ale aj káva alebo čaj. Ďalšou skupinou, ktorá je legálna, hoci len za určitých okolností, sú lieky. Tie návykové sú prakticky vždy na predpis, alebo sú tam nejaké obmedzenia a kontrolné mechanizmy, ako napríklad pri liekoch s obsahom pseudoefedrínu. Mimoriadne rizikové sú lieky na spanie ako Zolpidem, lieky proti strachu a úzkosti ako napríklad Neurol, alebo lieky na bolesť s obsahom opioidov.

Sú niekde definované zakázané látky?

Látky, ktoré sú nelegálne, sú vymenované v legislatíve (Nariadenie vlády o zoznamoch návykových látok a jeho prílohy, pozn. redakcie). Návykových látok je však obrovské množstvo a niektoré sú v šedej zóne. O nich obvykle vie len niekoľko psychonautov (osôb experimentujúcich s látkami meniacimi vedomie, pozn. redakcie) a neužíva ich veľa ľudí. Napríklad Kratom je u nás veľa rokov. Pacienti z Ruska, alebo Ukrajiny ho doma mali, aby zvládali stavy odvykania pri užívaní opioidov. Keď sa tu však začal objavovať v obchodoch, alebo automatoch, v supermarketoch, stal sa z toho problém.

Na zozname teda nie je?

Nie. A nie je veľmi zmysluplné písať do zoznamu úplne všetko. Dostávame sa k zložitej debate o prohibícii. Medzi úplným zákazom a bezbrehým povolením existuje zóna, v ktorej to vieme regulovať. Je zmysluplnejšie, aby sa niektoré látky pohybovali v nej. Keď urobíte úplný zákaz, vytvoríte čierny trh, pretože kde je dopyt, tam je aj ponuka. No keď to úplne uvoľníte, môže sa stať, že sa budú váľať predávkovaní ľudia na uliciach. Primeraná regulácia je asi najrozumnejší aj najlacnejší spôsob, ako situáciu zvládať, aby sme zbytočne nekriminalizovali užívateľov a nevytvárali čierny trh.

Je u nás ľahké získať nelegálne drogy?

Áno, ako všade na svete. Najväčší problém sú však drogy legálne. Podľa štatistík je užívateľov nelegálnych drog niekoľko desiatok tisíc, ale od alkoholu je závislá nemalá časť populácie a problém začína u ľudí, ktorí bývajú na ulici a končí u najvyšších ústavných činiteľov.

Nelegálne drogy začne väčšina ľudí užívať kvôli užívaniu tých legálnych. Veľa osôb, ktoré mám v starostlivosti kvôli problémom s drogami mi hovorilo, že keď boli triezvi, nikdy ich nenapadlo vziať si pervitín alebo kokaín, ale keď mali vypité a večierok bol v plnom prúde, zrazu to bolo hrozne ľahké a zdalo sa im to ako dobrý nápad. S vypitým alkoholom prichádza strata zdravého úsudku a napriek tomu je veľmi ľahko dostupný.

Je ťažké vyhnúť sa droge, keď ju stretnete na každom rohu. Keď opustíte skupinu užívateľov alebo miesto, pomáha to. Napríklad keď sa presťahujete do iného mesta. Závislý rozpozná ľahko, kde si zaobstarať drogu, ale so zmenou prostredia sa kontaktom vyhne. Keď abstinujete, vaše radary miznú. Pri alkohole to nejde, je všadeprítomný – na ulici, v reštaurácii, v športe, vo všetkých obchodoch, v reklamách. Ja si myslím, že drogy nie sú tovar ako každý iný. Povolená reklama na drogy vrátane tabaku a alkoholu, dostupnosť v každom obchode, na pumpách, v automatoch v supermarkete, tak ako je to pri Kratome alebo HHC, ohrozuje nielen ľudí, čo boli závislí a snažia sa abstinovať, ale aj všetkých naokolo, vrátane detí.

Existuje neškodná závislosť?

Ja si myslím, že závislosť je vždy trochu škodná. Niektoré veci škodia viac, iné menej. Veľký potenciál závislosti majú alkohol, heroín, kokaín, pri ktorých intoxikácia prebieha často podobne. Pri halucinogénoch aj psychedelikách je riziko závislosti oveľa menšie aj preto, že intoxikácia prebieha zakaždým inak. V odbornej literatúre sa používajú termíny set a setting, ktoré znamenajú vnútorné nastavenie, s ktorým vstupujete do stavu intoxikácie a vnímanie okolia. Oboje veľmi výrazne ovplyvňuje stav pri intoxikácii – po každom užití drogy môže byť úplne iná. Intoxikácia môže byť niekedy príjemná a inokedy pekelná skúsenosť. Nevypočítateľnosť efektu znižuje riziko návyku. Ľudí závislých od halucinogénov je preto relatívne menej, lenže halucinogény majú zase iné riziká.

Na aké skupiny sa drogy rozdeľujú?

Jednu tvoria stimulačné látky, najtypickejšie kofeín, kokaín, metamfetamín. V druhej sú opioidy – alkohol, heroín, analgetické opioidné benzodiazepíny, lieky na spanie, lieky na úzkosti, alkohol. Tou treťou sú halucinogény. Efekt môže byť závislý od dávky, ide o zložitejšie mechanizmy. Keď sa napijete trochu alkoholu, možno získate energiu, keď sa opijete, prejaví sa útlm. Tlmivé látky sú také, ktoré vás pri vyššej dávke úplne znecitlivia a stimulačné vás v určitom množstve spoľahlivo udržia hore. Veľa látok je na pomedzí, kde v menších dávkach môžu mať stimulačný a vo vyšších tlmivý, alebo halucinogénny potenciál. Riziko závislosti od halucinogénov je nižšie, ale ich užívaním môže človek ľudovo povedané zošalieť. Psychedelické látky sa síce môžu používať na liečbu duševných porúch, ale sú to látky, ktoré môžu spôsobiť v hlave razantné zmeny. Silné halucinogény ako LSD alebo psilocybín rozhodne nie sú látky na hranie, človek by mal dobre vedieť, do čoho ide a byť na to pripravený.

Okrem týchto troch skupín bývajú lieky používané v psychiatrii. Napríklad antidepresíva pôsobia proti depresii a často proti strachu a úzkosti, ale nevyvolávajú závislosť. Často chýba efekt spôsobený zvyšujúcou sa dávkou, respektíve efekt pri liečbe depresie môže síce stúpať, má to však svoju hranicu a keď dávku zvýšite nad túto hranicu, objavujú sa nepríjemné nežiaduce účinky.

Veľa ľudí sa tiež domnieva, že dlhodobé užívanie antidepresív je rizikovejšie ako nárazové užívanie benzodiazepínov, alebo alkoholu. To nie je pravda. Dobre nastavená medikácia vám pomôže s depresiami a nemusí mať žiadne nežiaduce účinky, prípadne len malé a prináša minimálne riziká. Je samozrejme dôležité dobre liečbu vybrať a stáva sa, že liek pomôže, ale objavia sa nejaké nepríjemné stavy. Ja väčšinou presvedčím pacienta, aby sme ešte chvíľu s medikáciou vydržali a keď sa mu uľaví a načerpá sily, hľadáme niečo, po čom sa bude cítiť dobre, bez nepríjemných vedľajších účinkov.

Existuje genetická predispozícia na závislosti?

Nepochybne. Človek si to môže odvodiť z histórie svojej rodiny. Keď je v nej niekoľko alkoholikov, ich potomkovia môžu mať rovnaký problém. Keď zistíte, že sa veľká časť rodiny upila, je namieste byť s alkoholom veľmi opatrný. To však platí pre veľa ochorení. Keď viete, že sa u žien vo vašom rode vyskytuje rakovina prsníka, tiež je dôležité nezanedbať prevenciu a strážiť to.

Poznám na sebe sklon k závislosti v prípade, že ju nemám v rodinnej anamnéze?

Poznať sa to dá, ale problém je uvedomiť si to. Jedným z prvkov závislosti je totiž strata kontroly pri užívaní, čo však človeku nedôjde, pokiaľ pije stále. Je dôležité, aby ľudia občas vytriezveli, pretože až vtedy si niektoré veci uvedomia. Návykové látky tiež často negatívne ovplyvňujú kognitívne schopnosti, platí to pri všetkých drogách. Kampaň Suchý február je celkom dobrá akcia, keď si môžete skúsiť byť dlhší čas triezvy a pozrieť sa späť, ako to bolo u vás s alkoholom alebo drogami počas uplynulého roka.

Ako sa dá závislosti vedome brániť?

Dodržujte mieru. Drogy nie sú určené na pravidelnú každodennú konzumáciu. Užívanie sa často stáva rituálom, ktorý sa ťažko opúšťa. Po náročnej práci si doma dáte pohárik vína a chvíľu si oddýchnete – ale keď toto robíte mesiac a raz si to víno nedáte, niečo vám chýba. Keby ste si v kresle dali čaj, alebo si chvíľku zdriemli, malo by to podobný efekt. Každodenne piť alkohol, fajčiť alebo prehĺtať lieky na spanie je niečo, čo skôr alebo neskôr speje k problémom.

Čo ďalšie môže podporiť vznik závislosti?

Spolupodieľať sa na tom môže viac faktorov. Nepochybne zohráva úlohu genetická výbava. Podstatný je vplyv prostredia aj to ako sú v ňom nastavené normy, čo môže výrazne akcelerovať používanie. Rizikový pre závislosť je nízky vek. Keď sa duševný a telesný vývoj ukončí, už sú vytvorené mechanizmy a hodnotové rebríčky, človek má viac rozumu. So stieraním spoločenských rozdielov medzi pohlaviami zmizol aj rozdiel medzi počtami závislých oboch pohlaví, má to však prirodzene isté špecifiká. Slovenský kolega MUDr. Ľubomír Okruhlica zistil, že u žien stúpa pravdepodobný vek vzniku závislosti s počtom detí. Bez detí je veková skupina priemerne 33 rokov, s jedným dieťaťom 36, s dvoma 39, atď. Sú samozrejme látky, ku ktorým ženy inklinujú viac, často sa hovorí o liekoch, o anxiolitikách. Je to dané vnútorným nastavením. Ženy majú k úzkostiam oveľa bližšie ako muži a myslím, že to bude mať súvislosť s ich materskou rolou a starostlivosťou o deti.

Poznám na blízkom človeku závislosť včas?

To je komplikované. Uvedomil som si to v 90. rokoch, keď rodičia priviedli dieťa s tým, že si všimli, že berie drogy a domnievali sa, že je to včasné a je s tým potrebné niečo urobiť. Tie deti však užívali drogy už rok. Na druhej strane sa z jednorazového experimentu nemusí vyvinúť závislosť. Niektoré deti, alebo dospievajúci sa k nám nedostávajú kvôli skutočnej závislosti, ale preto, že sa pri experimentovaní stala nejaká galiba a boli pristihnutí.

Pri alkohole však vidíte, že človek pravidelne popíja. Keď niekto začne piť kontinuálne aj cez deň, alebo sa objavujú epizódy nadmerného pitia, vtedy je to už rozbehnuté.

Ako takého človeka prinútiť, aby svoju závislosť riešil?

Dôležité je hovoriť s ním. Keď si všimnete, že spotreba návykových látok stúpa a je celkom dlhodobá, je dôležité človeku povedať, že to nie je úplne v poriadku. Niekedy stačí dať spätnú väzbu, že je to vidieť.

Na koho sa mám so závislosťou obrátiť?

Hierarchia je podľa mňa jednoduchá. Najskôr je dobré pokúsiť sa s tým niečo urobiť sám. Potom je možné využiť najbližšie služby, čo býva praktický lekár. Keď zistíte, že ste sa rozpili a prestanete piť, ale potíte sa a divne sa trasiete, praktický doktor vám na vzniknuté fyzické problémy niečo odporučí alebo predpíše. Väčšinou sú to jednoduché vitamíny a minerály, ale môže ísť aj o liečivo. Prestať piť, alebo užívať Neurol sa dá naraz, keď je to malá dávka, lenže keď je návyk silnejší a dlhodobejší, môže vás náhle vysadenie zabiť. „Absťák“ po alkohole, benzodiazepínoch, alebo liekoch na spanie môže byť veľmi silný, niekedy smrteľný. Po heroíne nie natoľko, tam je skôr riziko predávkovania.

Prečo? Čo sa v tele deje?

To súvisí s adaptáciou organizmu na účinok látky; metabolickými zmenami, alebo uvoľnením po dlhom útlme vyvolanom návykovou látkou. Zrazu sa všetko odbrzdí a objaví sa delírium, alebo epileptický záchvat. Pri každom dlhodobejšom užívaní nejakej látky sa organizmus adaptuje a náhle vysadenie vyvolá zmeny. Je potrebné vysádzať postupne. Netýka sa to len látok, ktoré vyvolávajú závislosti, ale aj mnohých liekov a látok, ktoré závislosť nevyvolávajú. Napríklad keď náhle vysadíte lieky na vysoký krvný tlak, môže vám tlak prudko stúpnuť. Pri problémoch je preto potrebné vyhľadať niekoho, kto vám s detoxikáciou pomôže. Prvý je nepochybne praktický lekár, potom nastupujú adiktologické služby, kam môžete prísť priamo a obvykle bez žiadanky aspoň na prvú konzultáciu. Niekedy však máme dlhé čakacie lehoty.

Ktorý odborník mi pomôže?

Hlavne je veľmi dôležité povedať mu všetko a pravdivo! Bez úplných informácií môže byť jeho snaha pomôcť neúčinná.

Samozrejme sú odbornosti, ktoré sa závislosťami profesionálne zaoberajú. Keď je nutná farmakologická podpora po vysadení, musí to urobiť lekár, ale nie všetci s tým majú skúsenosť, alebo sa do toho chcú púšťať. Somatická závislosť je jednoduchšia, pretože telesný návyk sa dá relatívne ľahko zvládnuť, stačí dodržať určitý postup. Psychická časť závislosti však vyžaduje tú najnáročnejšiu liečbu. Mark Twain povedal, že prestať fajčiť je najjednoduchšia vec na svete, že to urobil už najmenej tisíckrát – začať abstinovať zvládne hocikto, ale udržať abstinenciu je zložitejšie.

Je možné niekoho liečiť proti jeho vôli? Má to efekt?

Pri vstupe do systému nemusí byť dobrovoľnosť. Môžete sa dostať na psychiatriu po dlhšom užívaní s toxickou psychózou. Liečbu vám tiež môže nariadiť súd, keď niečo spáchate pod vplyvom látky, alebo v súvislosti so závislosťou. Každého niečo, alebo niekto prinúti na liečbu – niekedy droga, inokedy rodina, niekedy ten súd. Bez vlastného uvedomenia, alebo snahy situáciu zvrátiť to však veľmi nefunguje. Motiváciu musí nakoniec nájsť každý sám v sebe.

Súd teda môže nariadiť liečbu, keď je niekto nebezpečný svojmu okoliu?

Áno, ale platí to len dovtedy, kým je človek skutočne nebezpečný. Nebezpečenstvo musí byť akútne a bezprostredné, napríklad u osoby v toxickej psychóze po dlhom neúmernom užívaní pervitínu, alebo po halucinogénoch. Taká hospitalizácia je však možná len dovtedy, kým ste nebezpečná sebe, alebo okoliu, hospitalizácia je vtedy nedobrovoľná. Keď stav pominie, stáva sa hospitalizácia dobrovoľnou. Môže to byť situácia, keď vám začne dochádzať, že je potrebné niečo urobiť a začnete sa liečiť.

Čo pacienta na adiktológii čaká?

Nemusíte sa ničoho báť. Pri vstupe sa najskôr stretnete s našou adiktologičkou, ktorá sa s vami porozpráva, aby odhadla povahu problému. Potom sa dostanete k psychiatrovi. Väčšinou sa s pacientmi hlavne rozprávame. Keď sa ukáže, že nespíte, máte úzkosti a depresie, pomôžeme aj farmakologicky. Najnepríjemnejšie teda môže byť hovoriť o niečom. Je dobré povedať nám všetko. Sú veci, na ktoré človek nie je veľmi pyšný. Keď sa vám v hlave deje niečo naozaj divné, nepoviete to ani kamarátovi, s ktorým ste prepili nejednu noc. Ani vo svete kúzelníkov nie je úplne v poriadku počuť hlas, ktorý nikto iný nepočuje, píše sa v Harry Potterovi. Je jednoduchšie priznať sa k občasnej tabletke ako k 10 pilulkám denne. Niektorí si to však nepamätajú. Pomáha nám zdieľaný liekový záznam, do ktorého majú prístup lekári, ktorí majú pacienta v starostlivosti.

Čo určuje postupy liečby?

Závislosť sa lieči ambulantne aj ústavne. Každý pacient potrebuje inú liečbu – podľa svojej motivácie, ochoty, stupňa závislosti, môže sa to rôzne kombinovať. Celkovo neplatí, že by dlhšia, náročnejšia a ťažšia liečba bola lepšia. Zle indikovaná liečba môže uškodiť, preto o nej musí rozhodovať odborník, hovorí sa tomu párovanie klienta a vhodnej intervencie. Niekedy pacient začne ústavnou detoxikáciou a pokračuje v ambulantnom programe, pretože to preň inak nie je možné, lebo sa stará o rodinu a deti. Keď všetko funguje, stačí ambulantná liečba.

Pracujete aj s okolím pacienta?

Samozrejme áno, najmä u detí a mladistvých, ale aj u dospelých je to dôležité. Niekedy si však okolie vôbec nevšimne, že človek nejaký problém má a možno sa to ani nedozvie.

Je liečba závislostí hradená zo zdravotného poistenia?

Liečba áno, s niektorými liekmi je to však zložitejšie. Náš systém zdravotného poistenia je solidárny a je to tak správne. Keby sme solidaritu opustili, veľa ľudí by sme nemohli liečiť. Liečba je, samozrejme, nákladná nielen pre zdravotné poistenie, ale aj pre závislého jedinca, keď napríklad nie je schopný nejaký čas pracovať. Zaujímavá je však kalkulácia a porovnanie nákladov. Celkovo najdrahšie je nechať závislého tak – prostriedky, ktoré to systém stojí, sú vtedy najvyššie. Nasledujú výkony trestu, odňatie slobody. Po nich je liečenie vo forme rezidenčnej, alebo intenzívnej ambulantnej liečby (denných stacionárov). Substitučná liečba je asi najlacnejšia modalita, ktorú môžete pacientovi poskytnúť, a to aj vtedy, keď ju plne hradí poisťovňa. Mnoho ľudí poburuje predstava, že platíme mnohotisícovú liečbu niekomu, kto sa dostal do problému vlastnou vinou. Je to však choroba a všeobecne si za väčšinu ochorení a zdravotných problémov môžeme sami, či je to nezdravým životným štýlom, rýchlou jazdou alebo užívaním drog.

Je možné sa natrvalo zbaviť závislosti?

Áno. Závislosť je síce chronické recidivujúce ochorenie so sklonom k progresii, ale prípady sú rôzne. Záleží to na tom, v akej fáze sa k nám dostanete, ako sa liečba darí, akú rolu hrajú ďalšie faktory. Niektorí musia trvalo abstinovať, ale nie všetci. Existujú aj programy, ktoré sa snažia pomôcť pacientom s kontrolovaným užívaním, existujú aj lieky, ktoré vám s tým môžu pomôcť. Je pravdepodobné, že sa užitie drogy, alebo patologické hranie niekedy znova objavia, aj keď sa veľmi snažíte. Potom je dôležité ihneď s tým niečo robiť. Keď príde niekto, kto prepil víkend, väčšinou potrebuje inú intervenciu ako ten, kto pije pol roka. Treba tiež myslieť na vedľajšie diagnózy. Keď nastane obdobie sezónnej depresie, ktorá sa predlžuje, musí pacient prísť čo najskôr a nečakať na krízový okamih. Keď už je na hrane, trvá dlhšie, kým si s tým poradíme.

Je dnes viac závislostí ako v minulosti?

Spotreba alkoholu stúpa. Sme bohatá spoločnosť a človek si ho môže viac dovoliť. Navyše bol u nás vždy prijateľný. V posledných rokoch to zhoršili covid, izolácia aj vojna na Ukrajine. Keď sa pozriete na štatistiky staré 20 – 30 rokov, odhadované podiely užívateľov nelegálnych drog sa markantne nemenia.