Ako testujeme tělová mléka

Ako hodnotíme

Podiel skupiny skúšok na celkovom hodnotení.

  • starostlivosť o ruky: 65 %
  • použitie v praxi: 25 %
  • údaje na obale: 10 %

Celkové hodnotenie sa limituje nálezom nežiaducich látok − menovite endokrinných disruptorov alebo zlúčeniny butylfenyl metylpropionalu.

Starostlivosť o pokožku

Skúška, ktorá sa do celkového hodnotenia premietla najviac, prebiehala v laboratóriu a jej priebeh aj vyhodnotenie prebiehalo pod dohľadom laboratórnych odborníkov. Hydratáciu pokožky sme merali pomocou takzvanej korneometrie. V oblasti kozmetiky ide o bežnú metódu, ktorá dokáže porovnať stav kože pred ošetrením kozmetickým prípravkom a po ňom. Miera hydratácie pokožky sa meria prostredníctvom elektrickej vodivosti.

Do testovania sa zapojili ženy vo veku medzi 25 až 65 rokmi. Každý prípravok sme vždy otestovali na dvadsiatich pároch rúk (v oblasti predlaktia). Podmienkou účasti na testovaní bola okrem plnoletosti aj zdravá pokožka (bez kožnej choroby, akútnej alergickej reakcie atď.).

Aby boli výsledky testu plne porovnateľné, musíme zabezpečiť identické podmienky pri meraní a čo najpodobnejší východiskový stav pokožky. Všetky účastníčky si preto tri dni pred začatím testovania (a následne aj v jeho priebehu) umývali oblasť predlaktia dvakrát denne špeciálnym roztokom, ktorý mal vplyv na odmastenie pokožky, čím sa stala pokožka citlivejšou a mohlo dôjsť k jej podráždeniu. Ženy zároveň v tomto období nesmeli na spomínanú časť tela nanášať akýkoľvek kozmetický prípravok.

Prvou fázou merania sme zisťovali, v akom stave je pokožka pred aplikáciou telového mlieka. Počas nasledujúcich dvoch týždňov ženy používali testovaný prípravok vždy dvakrát denne. V rovnakej frekvencii si na vopred určené miesto nanášali aj referenčný prípravok − štandardné telové mlieko, ktorého účinnosť sa laboratórne preukázala. Záverečná fáza merania zachytila stav pokožky po pravidelnej aplikácii produktu. Pri vyhodnocovaní tejto skúšky bolo zásadné porovnať medzi sebou všetky hodnoty − získané na ničím neošetrovanej pokožke aj na miestach, kam si ženy nanášali testovaný alebo referenčný prípravok.

Použitie v praxi

Týmto súborom skúšok prehovoril do celkového hodnotenia subjektívny názor bežných používateliek. Hodnotili pri testovaných prípravkoch kozmetické vlastnosti − svoje postrehy vždy zaznamenali do vopred pripraveného dotazníka s deväťbodovou hodnotiacou škálou. Každý prípravok vyskúšala tridsiatka žien rôzneho veku.

Riadené testovanie prebiehalo v špeciálne určenej miestnosti v priestoroch laboratória, ktorá spĺňa podmienky na senzorické testovanie podľa normy STN ISO 8589 − jedine tak dokážeme zabezpečiť identické podmienky testovania. Keby testovanie prebiehalo v domácom prostredí, hodnotenie by mohlo byť ovplyvnené napríklad rozdielnou teplotou alebo vlhkosťou okolitého prostredia.

V priebehu testovania ženy postupne vyskúšali, ako sa telové mlieka dávkujú a rozotierajú, či sa rýchlo vstrebávajú alebo akú majú konzistenciu a vôňu. Päť minút po aplikácii zaznamenali do dotazníka, do akej miery zostáva pokožka po nanesení prípravku mastná alebo lepkavá. Na záver posúdili, či majú po použití prípravku pokožku pocitovo hydratovanú a hladkú.

Údaje na obale

Pri vyhodnocovaní sme sa riadili európskym nariadením 1223/2009 o kozmetických prípravkoch, podľa ktorého zodpovedá za zrozumiteľnosť, čitateľnosť a správnosť uvedených informácií predajca alebo distribútor. Musí dohliadnuť aj na to, aby sa údaje uvádzali v jazyku krajiny, kde sa výrobok predáva (na našom trhu teda v slovenčine).

Na etiketách sme napríklad kontrolovali:

  • číslo šarže umožňujúce identifikáciu kozmetického prípravku,
  • informácie o výrobcovi,
  • informáciu o krajine pôvodu,
  • objem balenia,
  • minimálnu trvanlivosť alebo lehotu, dokedy sa má prípravok spotrebovať po jeho otvorení,
  • informáciu o funkcii výrobku,
  • prítomnosť a čitateľnosť INCI listu (zoznamu použitých ingrediencií).

Vyššie spomenuté nariadenie o kozmetických výrobkoch prikazuje, že na obale výrobku nesmú byť výroky, ktoré by prípravku pripisovali vlastnosti alebo funkcie, ktoré nemajú. Okrem povinne uvádzaných informácií sme sa preto zamerali aj na prítomnosť klamlivých tvrdení. Tie sú na výrobkoch často prítomné v podobe bežne používaných marketingových tvrdení. Medzi výrobcami sú najpopulárnejšie napríklad „hypoalergénne“ alebo „dermatologicky testované“.

Žiadne kozmetické nariadenie však nestanovuje, podľa akých postupov má testovanie prebiehať alebo aké výsledky má prípravok dosiahnuť, aby sa mohol označiť ako hypoalergénny alebo dermatologicky otestovaný. Z toho dôvodu sa to vníma skôr ako marketingový trik. Ak sme pri prípravkoch na podobné tvrdenia narazili, znížili sme im hodnotenia.

Nežiaduce látky

Podľa etikiet sme hodnotili aj zloženie jednotlivých prípravkov, v ktorom sme pátrali po látkach klasifikovaných ako endokrinné disruptory − môžu z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť prirodzené fungovanie hormonálneho systému. Sledovali sme aj to, či sa v zložení objaví dráždivá vonná zložka butylfenyl metylpropional. Túto syntetickú zlúčeninu vyhodnotila totiž Európska komisia v roku 2016 ako potenciálne nebezpečnú a dráždivú (v oplachovacích aj neoplachovacích kozmetických prípravkoch). Môže sa síce v oblasti kozmetiky používať, podľa nášho názoru sa však bez nej môžu výrobcovia zaobísť.

Ak sme niektorú z týchto látok v prípravku objavili, limitovalo to jeho celkové hodnotenie. Pre informovanie uvádzame, či a prípadne koľko alergénov obsahujú jednotlivé prípravky, či sú parfumované alebo či v nich nájdete parabény − ich nález sa však do hodnotenia nijako nepremietol.

Prihlásiť