Ako testujeme opalovací přípravky pro děti

Ako hodnotíme

Podiel skupiny skúšok na celkovom hodnotení.

  • ochrana: 70 %
  • použitie v praxi: 20 %
  • údaje na obale: 10 %

Niektoré hodnotenia môžu byť kvôli nízkej ochrane alebo prítomnosti potenciálne nežiaducich látok limitované. Uvádzané priemerné ceny sú platné v termíne redakčnej uzávierky.

Poznámka redakcie: pri oboch testoch ochrany proti UV žiareniu sme pri úspešnom absolvovaní skúšky rozdávali dobré hodnotenie (najlepšie možné). V rámci hodnotenia zloženia sme síce udeľovali veľmi dobré hodnotenie, plný počet bodov však nezískali ani tentoraz. V oboch prípadoch sme sa tak rozhodli preto, že žiadny z opaľovacích prípravkov nemôže pokožke poskytnúť 100 % ochranu a nie je možné ani zaručiť jeho úplnú bezpečnosť.

Ochrana

Ochranný slnečný faktor (SPF)

Pri meraní ochranného slnečného faktora sme v laboratóriu postupovali podľa normy ISO 24444: 2010. Skúšobná metóda využíva ľudské subjekty – na teste sa zúčastnilo jedenásť dobrovoľníkov oboch pohlaví, rôzneho veku aj s odlišnými odtieňmi kože (pozn. redakcie: testovanie môžu po zrelej úvahe podstúpiť iba zdraví dospelí jedinci bez kožných problémov a ďalších hendikepov – deti sa z etických dôvodov nezapájajú).

Pri hodnotení sme sa riadili odporúčaním Európskej komisie, podľa ktorej musia prípravky s faktorom 50 poskytovať ochranu v rozmedzí hodnôt medzi 50 až 59,9, pri faktoroch s najvyššou ochranou 50+ musí skutočná ochrana presahovať faktor 60.

• Test sa vykonáva v oblasti chrbta, konkrétne medzi spodným okrajom lopatiek a pásom.

• Testovaný prípravok spolu s referenčnou vzorkou sa na vybrané miesta nanesie pipetou.

• Rovnomerne sa rozotrie a 15 minút sa čaká na úplné vstrebanie prípravku.

• Nasleduje riadené ožiarenie na miestach ošetrených opaľovacím prípravkom, referenčnou vzorkou aj na tých úplne nechránených miestach.

• Ožiarenie sa vykonáva pomocou simulátora slnečného žiarenia UV lúčov s postupne sa zvyšujúcou intenzitou.

• Cieľom metódy je vyvolať reakciu v podobe začervenania pokožky.

• Tieto kožné reakcie po 16 – 24 hodinách vyhodnotia kvalifikovaní laboratórni pracovníci.

• Výpočet ochranného slnečného faktora sa robí pomerom medzi reakciou chránenej a nechránenej pokožky.

• Najprv sa vypočíta individuálne pre každého dobrovoľníka zvlášť; konečná hodnota uvádzaná v tabuľke ukazuje aritmetický priemer všetkých získaných hodnôt.

• Túto sme nakoniec porovnali s údajom uvedeným na etikete; prípravky sme hodnotili v súlade s európskym odporúčaním.

Ak boli zistené a deklarované hodnoty rovnaké alebo sme zistili dokonca vyššiu hodnotu, prípravok od nás získal dobré hodnotenie. V opačnom prípade dostal prípravok čiastkovú nedostatočnú známku, ktorou sa výrazne limitovalo aj celkové hodnotenie.

UVA ochranný faktor

Meranie UVA ochranného faktorasme vykonávali v súlade s normou ISO 24443: 2012 a na rozdiel od predchádzajúcej skúšky sa robilo v umelých, laboratórnych podmienkach bez zapojenia dobrovoľníkov. Metóda vychádza z predpokladu, že ochranné zložky opaľovacieho krému po kontakte s UV žiarením zmenia svoje vlastnosti. Pomocou spektrofotometra sa pri doštičkách pokrytých vrstvou opaľovacieho prípravku meria priestupnosť UV lúčov.

Pri hodnotení sme vychádzali z rovnakého odporúčania ako pri predchádzajúcej skúške. V súlade s ním by sa mal so zvyšujúcim ochranným slnečným faktorom zvyšovať aj UVA ochranný faktor, ktorý by mal dosahovať aspoň tretinové hodnoty ochrany proti UVB žiareniu.

• Doštička je ožiarená definovanou dávkou UV svetla, ktoré simuluje slnečné žiarenie.

• K samotnému meraniu dochádza vždy pred a po ožiarení doštičky.

• Výpočet stupňa ochrany pred UVA lúčmi docielime výpočtom z oboch nameraných hodnôt.

• Výsledok sme hodnotili v súlade s európskym odporúčaním.

Aby prípravok uspel, musela hodnota UVA ochranného faktora dosahovať najmenej jednu tretinu deklarovaného ochranného slnečného faktora. Ak výsledok merania spĺňal európske odporúčania, dostal od nás prípravok dobré hodnotenie. V opačnom prípade získal čiastkovú nedostatočnú známku, ktorou sa výrazne limitovalo aj celkové hodnotenie.

Použitie v praxi

Po hodnotení v laboratóriu sa testovaným prípravkom pozreli na zúbok aj bežní používatelia. Konkrétne 30 žien všetkých vekových kategórií, ktoré subjektívne hodnotili ich kozmetické vlastnosti. Testovanie sa robilo s fľaštičkami bez etikiet, aby sa predišlo hodnoteniu preferovaním konkrétnej značky. Prípravky si ženy nanášali na oblasť predlaktia.

Známky jednotlivým výrobkom dávali podľa toho, ako ľahko sa dávkujú, nanášajú a vstrebávajú, nakoľko po ich použití zostáva pokožka lepkavá, mastná alebo s bielymi, horšie roztierateľnými škvrnami. Ich subjektívnemu hodnoteniu neunikla ani vôňakonzistencia. Svoje dojmy zaznamenali do deväťbodovej škály. Po otestovaní konkrétneho prípravku sa vždy vyjadrovali k tomu, či by si výrobok samy kúpili.

Údaje na obale

Takisto sme skontrolovali, či sú na etiketách uvedené povinné informácie, značenie a upozornenia, ktoré presne stanovujú európske odporúčania o účinnosti prostriedkov na ochranu proti slnečnému žiareniu z roku 2006 a európske nariadenia č. 1223/2009 o kozmetických prípravkoch. Majú za úlohu chrániť spotrebiteľov a zabezpečiť, že sú všetky kozmetické prípravky na trhu bezpečné. Ak sme na etikete narazili v tomto ohľade na nejasné alebo zavádzajúce tvrdenie, znížili sme prípravku čiastkové hodnotenie.

Nežiaduce látky a alergény

Zloženie prípravkov z hľadiska vplyvu na pokožku sme hodnotili podľa zoznamu ingrediencií povinne uvádzaných v takzvanom INCI liste, ktorý sa najčastejšie nachádza na zadnej strane obalu, škatuľky alebo v príbalovom letáku, a pátrali sme po možných nežiaducich látkach, ako sú endokrinné disruptory a alergény.

  • Endokrinné disruptory: zložky používané v kozmetike, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na fungovanie hormonálneho systému. V prípade niektorých navyše ide o toxické látky pre koraly, riasy a fytoplanktón.
  • Látky patriace na zoznam 26 alergénov: pri výrobe kozmetických prípravkov sa síce používať môžu, no my sa domnievame, že by citlivá detská pokožka nemala zbytočne prichádzať do kontaktu s čímkoľvek potenciálne dráždivým.
  • Syntetická zlúčenina Butylphenylmethylpropional: látka patriaca na zoznam 26 alergénov, ktorú Európska komisia v roku 2016 zhodnotila v oblasti kozmetických prípravkov ako potenciálne nebezpečnú a dráždivú.
  • HICC (hydroxyisohexyl3-cyclohexenecarboxaldehyde): vonná zložka, ktorú plánuje Európska komisia od roku 2021 zakázať. Spolu s jej používaním v kozmetických výrobkoch sa totiž v posledných rokoch objavuje čím ďalej tým viac prípadov alergických reakcií.

Ak majú opaľovacie prípravky z tohto pohľadu zloženie čisté, získavajú veľmi dobré hodnotenie. V opačnom prípade dostávajú zníženú čiastkovú známku, ktorá sa premietla aj do celkového hodnotenia.

Prihlásiť