Ako testujeme regenerační šampony

Použitie v praxi

Šampóny v domácom prostredí otestovalo v priebehu piatich mesiacov 55 dobrovoľníčok vo veku 23 – 68 rokov. Podmienkou pre zaradenie do testu u nich boli poškodené vlasy. Pred samotným testovaním dostali ženy 20 vzoriek prípravkov v univerzálnych bielych fľašiach s objemom 150 ml. Každý prípravok testovali jeden týždeň, počas ktorého si umyli hlavu trikrát, a potom do hodnotiaceho dotazníka vyplňovali, ako boli s daným šampónom spokojné.

Dotazník sa skladal z 23 otázok a zisťoval napríklad, či by si daný prípravok ženy kúpili, či im vyhovovala jeho konzistencia, vôňa a pena, ako sa im rozčesávali vlhké alebo suché vlasy alebo či im šampón nedráždil pokožku či oči. Najväčšiu váhu v hodnotení dobrovoľníčok mal celkový subjektívny dojem zo šampónu, ďalej jeho umývacia účinnosť a nakoniec aj posúdenie toho, aký mali ženy pocit po umytí hlavy konkrétnym prípravkom (hodnotili to tak na vlhkých, ako aj suchých vlasoch).

Odborné posúdenie

Najväčšou mierou sa do celkového hodnotenia premietol odborný názor dvoch vlasových profesionálov, ktorým postupne prešlo pod rukami 375 dobrovoľníčok. Na teste sa zúčastnili ženy vo veku 18 – 75 rokov so stredne až silne poškodenými vlasmi. Pre potrebnú komplexnosť výsledkov mali dobrovoľníčky vlasy všetkých dĺžok, rovné aj kučeravé a − v neposlednom rade farbené alebo s prirodzeným odtieňom (vrátane sivého).

Každá dobrovoľníčka sa na testovaní v kaderníckom salóne zúčastnila iba raz, jeden z kaderníkov jej vždy naniesol na každú polovicu hlavy iný prípravok a hlavu umyl. Do dotazníka s 25 otázkami najprv zaznamenal, aké dlhé a ako poškodené má žena vlasy. Pri samotnom umývaní sa potom vlasoví profesionáli zamerali na detailné hodnotenie toho, ako ľahko sa jednotlivé šampóny nanášajú aj akú majú konzistenciu. Pozornosť venovali aj podľa bežných používateliek dôležitému hodnotiacemu kritériu − pene. Konkrétne si vždy zaznamenali, ako rýchlo a v akom množstve pri vtieraní do vlasov vznikne a akú má štruktúru. Nakoniec vlasy opláchli, a kým boli ešte vlhké, zisťovali jednoduchosť prvého rozčesávania aj nasledujúceho česania. Pri suchých vlasoch k tomu ešte pribudlo napríklad hodnotenie pružnosti a lesku alebo prípadného elektrizovania.

Dôležité bolo aj záverečné hodnotenie kaderníkov, v ktorom sa vyjadrovali k celkovému dojmu zo šampónu a posudzovali, či vlasy vyzerajú a pôsobia lepšie, než pred samotným umytím (čím viac sa vzhľad vlasov vylepšil, tým lepšie hodnotenie získal). Vlasoví odborníci sa tiež zaujímali o to, či nanášané šampóny dobrovoľníčky nedráždia na koži.

Umývacia účinnosť

V laboratóriu sme nechali otestovať umývaciu účinnosť jednotlivých šampónov. Dopomohli nám k tomu určené pramene euro vlasov (7 cm dlhé a 2 cm široké), červený pigment v úlohe skúšobnej špiny a napokon spektrofotometer − citlivý prístroj schopný zachytiť aj veľmi jemné rozdiely medzi jednotlivými farebnými odtieňmi.

Rozhodujúce pre nás bolo zmerať odtieň prameňov pred zašpinením, po ňom a následne aj po samotnom umytí. Aby sme mohli vyhodnotiť umývaciu účinnosť jednotlivých prípravkov, bolo pre nás dôležité porovnať namerané hodnoty. Čím nižší rozdiel medzi odtieňmi sme zaznamenali, tým lepšou umývacou účinnosťou šampón disponoval. Akékoľvek testovanie prebiehalo v laboratóriu so stálou teplotou aj vlhkosťou vzduchu.

Údaje na obale

Údaje na obaloch sme hodnotili na základe požiadaviek na označovanie zanesené v európskom nariadení 1223/2009 o kozmetických prípravkoch. Navyše sme k tomu ešte pridali posúdenie toho, či sú tvrdenia na obale, ktoré majú presvedčiť spotrebiteľov na kúpu toho-ktorého šampónu, pravdivé. Hĺbkovú regeneráciu, rekonštrukciu či obnovu poškodeného vlasu podľa nás šampóny bežným používateľom ponúknuť nemôžu. Ide o kozmetiku, nie liek, navyše, ak je vlas poškodený mechanicky (pravidelným žehlením, trvalou, nešetrným česaním, vystavovaním silnému slnečnému žiareniu) alebo chemicky (častým farbením a fixovaním lakmi), samotné použitie regeneračného šampónu vám vlasy nezachráni. Ak sa klamlivé tvrdenia na obale objavili, šampón od nás dostal nedostatočnú za údaje na obale a znížilo mu to celkové hodnotenie.

Vplyv na životné prostredie

Pretože sa šampóny radia medzi takzvanú oplachovú kozmetiku, ktorá, ako už jej názov napovedá, je po nanesení ešte oplachovaná, zaujímalo nás, aký dopad na životné prostredie môžu vlasové prípravky mať. Látky nachádzajúce sa v šampónoch totiž po opláchnutí môžu nepriaznivo ovplyvniť vodný ekosystém a kvalitu spodných vôd.

Zostavili sme si teda zoznam 10 látok s neblahým vplyvom na životné prostredie a preskúmali jednotlivé INCI listy, zloženie povinne uvádzané na štítku alebo obale výrobku. Každá z látok v zozname od nás dostala pomyselné mínusové body, pričom čím vyššie je látka v tabuľke umiestnená, tým horšie sme jej prípadný nález hodnotili.

Zoznam 10 nežiaducich látok s neblahým vplyvom na životné prostredie

1. BHT (butylhydroxytoluén)
2. Zlúčeniny tiazolinónu: metylchlórizotiazolinón, metylizotiazolinón
3. Formaldehydové uvoľňovače: DMDM hydantoín a dyazolidynil urea
4. Zlúčeniny založené na báze etanolamínu: MEA, DEA, TEA, EDTA
5. UV filtre: etylhexyl a metoxycinamát
6. Povrchovo aktívne látky s lauretom, paretom, tridecetom
7. Parabény
8. Limonén, geraniol, butyfenyl metylpropional
9. Linalool, citronelol, amyl cinnamal
10. Vazelína: kopolymér, polyquaternium, propylénglykol, polysorbát

Ďalej sa do tohto čiastkového hodnotenia premietol aj fakt, v akej gramáži a z akého materiálu je vyrobený obal jednotlivých šampónov, z čoho vyplýva aj následná možná recyklácia. Hodnotenie za dopad na životné prostredie sa teda skladá zo zloženia šampónu a použitého materiálu aj hmotnosti obalu.

Nežiaduce látky

V rámci INCI listu sme pátrali po prítomnosti syntetickej zlúčeniny butylfenyl metylpropional. Ide o látku, ktorú v roku 2016 zhodnotila Európska komisia v oblasti oplachových aj bezoplachových kozmetických prípravkov ako potenciálne nebezpečnú a dráždivú. Ak sme ju v zložení šampónu objavili, znížili sme čiastkové aj celkové hodnotenie.