Ako testujeme trekové sandály

Ako hodnotíme

Podiel skupiny skúšok na celkovom hodnotení

  • praktické skúšky: 30 %
  • priľnavosť podrážky: 28 %
  • odolnosť a opotrebenie: 21 %
  • konštrukcia: 21 %

Limity hodnotenia

Výsledky niektorých skúšok môžu limitovať celkovú známku. V takom prípade nemusí celkové hodnotenie zodpovedať váženému priemeru čiastkových výsledkov.

Praktické skúšky

Dobrovoľníci subjektívne hodnotili komfort topánok, ich stabilitu a upevnenie nohy na rôznych povrchoch (suchých aj mokrých), hygienickosť nosenia (či sa noha nepotí, či dobre ventilujú), pohodlnosť uťahovania, nastavovania aj pevnosť úchytu remienkov, obúvanie a vyzúvanie a tiež pocit hmotnosti na nohách. Nakoniec ohodnotili aj svoj celkový dojem z obuvi. Pri skúškach absolvovali dobrovoľníci horskú trasu, ktorá viedla rozličným terénom aj asfaltovou cestou.

Konštrukcia

Pevnosť uchytenia remienkov k podrážke a spony sme testovali laboratórnym prístrojom, ktorý je schopný generovať presne meranú silu v jednotkách newtonov. Pri skúške sa prístroj vždy pokúšal vytrhnúť remienok z podrážky topánky upevnenej k podkladu. Používal čoraz väčšiu silu, a to až do chvíle, keď sa mu to definitívne podarilo.

Pevnosť suchých zipsov sme merali do bodu, kým sa obe strany rozpojovali. Merali sme pritom silu upevnenia tak pri vodorovnom ťahaní oboch strán na opačnej strane, ako aj pri zvislom ťahu.

Hmotnosť sme merali pri oboch topánkach v páre. Známku sme udelili za ich priemernú hmotnosť − keďže je pri sandáloch žiaduca ľahkosť, získali horšiu známku ťažšie topánky.

Odolnosť a opotrebenie

Pri teste odolnosti podrážky proti opotrebeniu sme z podrážky odobrali vzorku s priemerom 16 mm, zvážili jej hmotnosť a umiestnili ju do stroja, ktorý vzorku trel proti brúsnej látke. Nakoniec sme zmerali hmotnosť vzorky podrážky pred začiatkom testu a po jeho ukončení.

Test odolnosti podrážky voči prasknutiu vychádzal z rovnakej normy. Laboranti podrážku upli do skúšobného zariadenia. Potom ju štandardizovaným spôsobom prepichli, pričom vytvorili dieru s hĺbkou 2 mm. Pomocou lupy so stupnicou nakoniec zmerali pôvodnú dĺžku vpichu a spustili záťažový test. Pri ňom vykonali 30 000 cyklov ohýbania. Po každých 10 000 cykloch a po dokončení testu lupou opäť zmerali dĺžku trhliny na mieste vpichu a porovnali rozdiel.

Skúška pružnosti materiálu prebiehala pomocou vzorky vyrezanej z oblasti päty. Najprv sme zmerali jej výšku, potom sme vzorku vložili do zveráka, stlačili na 25 % pôvodnej výšky a umiestnili do pece pri teplote 50 °C. Po šiestich hodinách sme vzorku vybrali z pece aj zo zveráka, nechali 30 minút schladiť a narovnať a nakoniec sme opäť zmerali jej výšku.

Stálosť farieb sme testovali pomocou  prístroja, ktorý voči materiálu obuvi trel látku napustenú kyslým roztokom simulujúcim ľudský pot.

Priľnavosť podrážky

Na dlaždicu umiestnenú na pohyblivý pás sme pomocou prístroja, ktorý pozostáva z ramena s pripevneným modelom nohy, merali koeficient trenia podrážky. Model nohy s obutou topánkou ho pritlačí na dlaždicu silou zodpovedajúcou došliapnutiu človeka. Potom sme uviedli do pohybu pás a merali nutnú vertikálnu aj horizontálnu silu. Pri teste sme použili dlaždicu s hladkým aj hrubým povrchom, a to v suchom aj mokrom stave.

Prihlásiť